klónovanie ľudí
 

Aký je kresťanský pohľad na klónovanie ľudí?




Otázka: Aký je kresťanský pohľad na klónovanie ľudí?

Odpoveď:
Hoci Biblia nehovorí nič konkrétne o klónovaní, predsa existujú princípy v Písme, ktoré môžu rozjasniť tento koncept. Na klónovanie sú potrebné zárodkové bunky a DNK. Najprv sa vydvojí DNK z bunkového jadra určitej bytosti. Látka, ktorá obsahuje kódovanú genetickú informáciu sa potom položí do jadra zárodkovej bunky. Bunka, ktorá dostáva novú genetickú informáciu vlastne musí mať najprv odstránenú svoju vlastnú genetickú informáciu, aby mohla prijať novú DNK. Ak bunka príjme novú DNK, vytvorený je duplicitný zárodok. Avšak zárodkové bunky môžu odmietnuť novú DNK a zaniknúť. Tiež je veľmi možné, že zárodok neprežije, keď sa mu odstráni jeho vlastná genetická informácia z jadra. V mnohých prípadoch, keď sa pokúšali o klónovanie, používali viacero buniek, aby sa zväčšila šanca na úspešné vsadenie nového genetického materiálu. Aj keď existuje možnosť, aby sa vytvorila duplicitná bytosť týmto spôsobom (napríklad ovca Dolly), predsa sú malé šance, aby sa vytvorila bytosť bez akýchkoľvek odlišností a variácií.

Kresťanský názor na klónovanie sa môže založiť na zopár biblických princípov. Najprv, človek je stvorený na obraz Boží a na základe toho je jedinečný. 1. Mojžišova 1:26-27 tvrdí, že človek je stvorený na Boží obraz a je jedinečný medzi ostatným stvorenim. Je jasné, že ľudský život je niečo, čo je hodnotné a nemá sa voči nemu správať ako k tovaru, ktorý sa môže kúpiť alebo predať. Niektorí navrhli, aby klónovanie poslúžilo na vytváranie orgánov pre transplantáciu, keď si niekto nemôže najsť darcu orgánov. Považuje sa, že keby sa vzala DNK osoby, ktorá potrebuje nový orgán a tak sa vytvoril nový orgán, zmenšil by sa počet odmietnutých orgánov. Hoci toto môže byť pravda, problém je, že to znehodnocuje ľudský život. Proces klónovania si vyžaduje ľudské zárodkové bunky. Aby sme použili bunky na nové orgány, potrebné je, aby sme zničili niektoré zárodkové bunky na vydvojenie potrebnej DNK. V podstate by sme „zahodili“ ľudské zárodkove bunky ako „odpad“ a znemožnili by sme tým bunkám, aby vyrástli do úplnej zrelosti.

Mnohí ľudia veria, že sa život nezačína formovaním zárodku, takže zárodok nie je ľudská bytosť. Biblia hovorí inak. Žalm 139:13-16 hovorí: „Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom živote Ty si ma utkal. Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril; divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou, aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.“ Dávid hovorí, že ho Boh osobne poznal, ešte skôr než sa narodil, čo znamená, že už vtedy bol ľudskou bytosťou.

Ďalej, Izaiáš 49:1-5 hovorí o tom, že Boh pozval Izaiáša do svojej služby, ešte kým prorok bol v lone svojej matky. Tiež Ján Krstiteľ bol naplnený Duchom Svätým ešte kým bol v lone svojej matky (Lukáš 1:15). Všetko toto poukazuje na to, že Biblia za začiatok života považuje už počatie. V tomto svetle, klónovanie s jeho ničením ľudských zárodkových buniek, nie je v súlade s biblickým názorom na ľudský život.

Tiež, ak človečenstvo bolo stvorené, tak potom musí existovať aj Stvoriteľ a človečenstvo ako subjekt zodpovedá svojmu Stvoriteľovi. Hoci populárny náhľad sekulárnej psychológie a humanistické myslenie hovorí, že človek zodpovedá jedine sám sebe a nikomu inému a človek je zvrchovaná autorita, predsa Biblia učí inak. Boh stvoril človeka a dal mu zodpovednosť, aby vládol na zemi (1. Mojžišova 1:28-29, 9:1-2). S touto zodpovednosťou je človek vykazateľný Bohu. Človek nie je zvrchovaná autorita, a preto nie je v pozícii, aby rozhodoval o hodnote ľudského života. Taktiež, ani veda nie je autoritou, na základe ktorej môžeme rozhodovať o etike klónovania, potratu alebo eutanázie. Na základe Písma je Boh jediný, ktorý má zvrchovanú kontrolu a autoritu nad ľudským životom. Snažiť sa ovládať tieto veci znamená stavať sa na Božiu pozíciu. Určite by človek nemal robiť také niečo.

Ak sa pozeráme na človeka ako na hociakú inú bytosť a nie ako na jedinečné stvorenie, tak nie je ťažké vnímať ľudské bytosti iba ako mechanizmy, ktoré je potrebné održiavať a opravovať. Ale my nie sme iba zoskupením molekúl a chemikálii. Biblia nás učí, že nás Boh každého osobne stvoril a má jedinečný plán pre každého z nás. Ďalej, On chce mať osobný vzťah s nami skrze Jeho syna Ježiša Krista. Hoci existujú aspekty klónovania, ktoré sa môžu zdať pozitívne, človečenstvo nemá kontrolu nad smerom, ktorým sa technológia klónovania bude rozvíjať. Je nezrelé, aby sme si mysleli, že klónovanie sa bude rozvíjať iba v pozitívnom smere. Človek nie je v pozícii, aby prevzal na seba zodpovednosť pre usmeňovanie rozvoja klónovania.

Častou otázkou je, že ak by sa klónovanie ľudí jedného dňa uskutočnilo, či by tá bytosť mala dušu? 1. Mojžišova 2:7 hovorí: „vtedy Hospodin Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou.“ Tu sa hovorí, ako Boh stvoril živu ľudskú dušu. Duša je to, čím sme, nie to, čo máme (1. Korinťanom 15:45). Otázka je, aká duša by sa vytvorila klónovanim? To nie je otázka, na ktorú sa môže definitívne odpovedať. Zdá sa, že ak by sa človek úspešne klónoval, ten klón by bol človekom ako aj hociktorý iný a že by mal večnú dušu ako aj hocikto iný.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Aký je kresťanský pohľad na klónovanie ľudí?