Čo je to morálny relativizmus?




Otázka: Čo je to morálny relativizmus?

Odpoveď:
Morálny relativizmus ľahšie pochopíme v porovnaní s morálnym absolutizmom. Absolutizmus hovorí, že mravnosť je založená na univerzálnych princípoch (prírodné zákony, konzistencia). Kresťanskí absolutisti veria, že Boh je zvrchovaný prameň morálky, a preto je morálka nemeniteľná, tak ako je Boh nemeniteľný. Morálny relativizmus hovorí, že morálka nie je založená ani na jednom absolútnom princípe. Ale práve naopak; etické „pravdy“ sú založené na premenných, ako čo sú situácie, kultúra, city, atď.

Niekoľko vecí sa dá povedať o argumentoch, týkajúcich sa morálneho relativizmu, ktoré preukazujú jeho mylný charakter. Najprv, keď sa pozrieme na argumenty, ktoré hovoria pozitívne o morálnom relativizme, zdá sa nám to v poriadku, ale logický rozpor je vo všetkých, pretože všetky navrhujú tú "správnu" morálnu schému – tú, ktorou by sme sa všetci mali riadiť. Ale to samo o sebe je absolutizmus. Po druhé, aj takzvaní relativisti odmietajú relativizmus vo väčšine prípadov. Oni by nemohli povedať, že vrah alebo násilník je bez viny, ak neporušil svoje vlastné morálne princípy.

Relativisti môžu argumentovať, že rôzne hodnoty medzi rôznymi kultúrami poukazujú, že morálka je relatívna pre rôznych ľudí. Ale tento argument zamieňa činy jednotlivcov (to, čo robia) s absolútnymi štandardmi (či by to mali robiť). Ak kultúra určuje, čo je správne a čo zlé, ako odsúdime nacistov? Koniec koncov, oni len nasledovali svoje kulturologické štandardy. Iba v prípade, že je vražda všeobecne zlá, nacisti robili zle. Skutočnosť, že mali "vlastnú morálku" na tom nič nemení. Ďalej, hoci mnoho ľudí má rôzne postupy morálky, napriek tomu zdieľajú spoločnú morálku. Napríklad, tí čo súhlasia s potratom a tí čo sú proti potratu sa zhodujú, že vražda je zlá, ale nesúhlasia v tom, či je potrat vražda. Takže, aj tu sa absolútna univerzálna morálka ukazuje ako pravdivá.

Niektorí tvrdia, že meniace sa situácie vplývajú na zmenu morálky – v rôznych situáciách sú vyžadované rôzne skutky, a nemusia byť správne v iných situáciách. Ale sú tu tri veci, podľa ktorých musíme súdiť určitý skutok: situácia, skutok a zámer. Napríklad, môžeme odsúdiť niekoho z pokusu o vraždu (zámer), aj keď sa im nepodarí (skutok). Takže situácie sú súčasťou morálneho rozhodnutia, pretože poskytuju kontext pre výber určitého morálného aktu (aplikácie všeobecných princípov).

Hlavným argumentom, na ktorý sa relativisti odvolávajú, je tolerancia. Tvrdia, že hovoriť niekomu, že ich morálka nie je v poriadku, je netolerantné a relativizmus toleruje všetky názory. Ale to je zavádzajúce. Po prvé, zlo by nikdy nemalo byť tolerované. Mali by sme tolerovať názor násilníka, že ženy sú objekty pôžitku, aby boli zneužívané? Po druhé, je to sebazničujúce, pretože relativisti neznášajú netoleranciu alebo absolutizmus. Po tretie, relativizmus nemôže vysvetliť, prečo by mal niekto byť tolerantný na prvom mieste. Samotná skutočnosť, že by sme mali tolerovať ľudí (aj keď sa nezhodneme) je založená na absolútnom morálnom pravidle, že by sme mali vždy zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo, a to je absolutizmus znova! V skutočnosti, bez univerzálnych morálnych zásad nemôže existovať dobro.

Faktom je, že všetci ľudia sa rodia so svedomím a my všetci inštinktívne vieme, kedy nám bolo ukrivdené alebo kedy sme ukrivdili iným. Konáme tak, ako by sme očakávali, že iní to uznajú rovnako. Už ako deti sme vedeli rozdiel medzi "spravodlivým" a "nespravodlivým". Zlej filozofii trvá, aby nás presvedčila, že sme v omyle a že morálny relativizmus je pravda.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo je to morálny relativizmus?