Aká bola prvotná / pôvodná cirkev? Je pôvodná / prvotná cirkev tá pravá cirkev?




Otázka: Aká bola prvotná / pôvodná cirkev? Je pôvodná / prvotná cirkev tá pravá cirkev?

Odpoveď:
Schopnosť vysledovať svoju cirkev späť až k „prvotnej cirkvi” prostredníctvom postupnosti biskupov je argument, ktorý používa množstvo rôznych cirkvi ako tvrdenie, že ich cirkev je „jediná pravá cirkev”. Rímskokatolícka cirkev si robí nárok na túto schopnosť. Aj grécka ortodoxná cirkev si robí tento nárok. Niektoré protestantské denominácie si tiež robia tento nárok. Niektoré z „kresťanských” kultov si robia rovnaký nárok. Ako máme vedieť, ktorá cirkev je tá pravá? Biblická odpoveď znie – na tom nezáleží!

Prvotná cirkev, jej rast, doktrína, ako aj praktiky, boli pre nás zaznamenané v Novom zákone. Ježiš, ako aj Jeho apoštolovia, predpovedali príchod falošných učiteľov, pričom je skutočne z niektorých epištol Nového zákona zjavné, že títo apoštolovia museli už od počiatku bojovať proti falošným učiteľom. Mať rodokmeň postupnosti biskupov alebo byť schopný vysledovať cirkevné korene späť až k „prvotnej cirkvi” nie je nikde v Písme uvedené ako test na pravú cirkev. To, čo sa však uvádza, sú opakované porovnania medzi tým, čo falošní učitelia učia a tým, čo učila prvotná cirkev tak, ako je to zaznamenané v Písme. Či je cirkev „pravá cirkev” alebo nie, je určené porovnaním jej učenia a praktík s učením a praktikami cirkvi v Novom zákone tak, ako je to zaznamenané v Písme.

Napríklad, v Skutkoch 20:17-38 má apoštol Pavol poslednú príležitosť osobne sa porozprávať s predstaviteľmi cirkvi vo veľkom meste Efez. V tejto pasáži im hovorí, že falošní učitelia neprídu len medzi nich, ale že vzídu SPOMEDZI nich (verše 29-30). Pavol nepredkladá učenie o tom, že by mali nasledovať „prvotnú” organizovanú cirkev ako záruku zachovávania pravdy. Skôr ich zaväzuje k tomu, aby sa odovzdali „Bohu a slovu jeho milosti” (v. 32). A tak pravdu je možné určiť len na základe závislosti od Boha a „slova jeho milosti” (t.j. Písma, pozri Ján 10:35).

Táto závislosť od Božieho Slova namiesto nasledovania určitých jednotlivých „zakladateľov” sa znova spomína v Galaťanom 1:8-9, kde Pavol tvrdí: „Ale aj keby sme vám my alebo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvestovali, nech je prekliaty! Ako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.” A tak základ na odlíšenie pravdy od omylu dokonca ani nevyplýva z toho, KTO učí, „či sme to my alebo anjel z neba”, ale z toho, či je to rovnaké evanjelium, ktoré prijali – a ktoré je zaznamenané v Písme.

Ďalší príklad tejto závislosti od Božieho Slova sa nachádza v 2 Petra. V tejto epištole apoštol Peter bojuje proti falošných učiteľom. Pritom Peter začína tým, že majú „pevnejšie prorocké slovo” od ktorého závisia a ktoré sa potvrdilo, keď počuli Boží hlas z neba pri Ježišovom premenení na svätom vrchu (2 Petra 1:16-21). Toto „pevnejšie prorocké slovo” je Božie Slovo v písomnej podobe. Peter im neskôr znova hovorí, aby pamätali „na slová, ktoré predpovedali svätí proroci, i na to, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli” (2 Petra 3:2). Aj slová svätých prorokov aj prikázania, ktoré Ježiš odovzdal apoštolom, sú zaznamenané v Písme.

Ako určíme, či nejaká cirkev učí alebo neučí správnu doktrínu? Jedinú neomylnú normu, o ktorej Písmo hovorí, že máme k dispozícii, je Biblia (Izaiáš 8:20; 2 Timoteovi 3:15-17; Matúš 5:18; Ján 10:35; Izaiáš 40:8; 1 Petra 2:25; Galaťanom 1:6-9). Tradícia je súčasťou každej cirkvi, pričom táto tradícia sa musí vždy porovnávať s Božím Slovom, lebo v opačnom prípade pôjde proti tomu, čo je pravdivé (Marek 7:1-13). Zatiaľ čo je pravda, že rôzne kulty a niekedy aj ortodoxné cirkvi prekrúcajú interpretáciu Písma na podporu svojich praktík, napriek tomu Písmo, keď sa berie v kontexte a poctivo študuje, je schopné priviesť človeka k pravde.

„Prvotná cirkev” je cirkev, ktorá je zaznamenaná v Novom zákone, hlavne v knihe Skutkov a v epištolách Pavla. Cirkev Nového zákona je „pôvodná cirkev” a „jediná pravá cirkev”. Vieme to, lebo je dopodrobna popísaná v Písme. Táto cirkev, tak ako je zaznamenaná v Novom zákone, je Boží vzor a základ Jeho cirkvi. Na tomto základe preskúmajme tvrdenie katolíckej cirkvi, že ona je „prvotnou cirkvou”. Nikde v Novom zákone nenájdete „jedinú pravú cirkev”, ktorá by konala nasledujúce: modlitba k Márii, modlitba k svätým, uctievanie Márie, podriaďovanie sa pápežovi, vyčleňovanie kňažstva, krst detí, dodržiavanie krstu a Večere Pánovej ako sviatostí, alebo prechod právomocí apoštolov na ich následníkov. Toto všetko sú základné prvky viery rímskokatolíckej cirkvi. Ak väčšinu týchto základných prvkov rímskokatolíckej cirkvi nepraktizovala cirkev Nového zákona (prvotná a jediná pravá cirkev), ako potom môže byť rímskokatolícka cirkev prvotná cirkev? Štúdium Nového zákona jednoznačne odhalí, že rímskokatolícka cirkev nie je tá istá cirkev ako je cirkev popísaná v Novom zákone.

V Novom zákone sú zaznamenané dejiny cirkvi približne od roku 30 n.l. do roku 90 n.l. V 2., 3. a 4. storočí dejiny zaznamenávajú niekoľko rímskokatolíckych doktrín a praktík medzi prvotnými kresťanmi. Nie je azda logické, že by prvotní kresťania s väčšou pravdepodobnosťou rozumeli tomu, čo mali apoštolovia skutočne na mysli? Áno, je to logické, ale je tu jeden problém. Kresťania v 2., 3. a 4. storočí už neboli úplne prvotní kresťania. Znova je potrebné pripomenúť, že Nový zákon zaznamenáva doktrínu a prax prvotných kresťanov…a zároveň však neučí rímsky katolicizmus. Aké je potom vysvetlenie toho, že cirkev 2., 3. a 4. storočia začala preukazovať znaky rímskeho katolicizmu?

Odpoveď je jednoduchá – cirkev 2., 3. a 4. storočia (a neskôr) nemala úplný Nový zákon. Cirkevné zbory mali časti Nového zákona, ale Nový zákon (a celá Biblia) neboli bežne k dispozícii až do vynájdenia kníhtlače v roku 1440 n.l. Prvotná cirkev sa snažila odovzdávať učenie apoštolov prostredníctvom ústnej tradície, ako aj prostredníctvom mimoriadne obmedzenej dostupnosti Slova v písomnej forme. Zároveň je jednoduché pochopiť ako sa mohla falošná doktrína nenápadne vkradnúť do cirkevného zboru, ktorý mal povedzme prístup len ku Knihe Galaťanom. Je veľmi zaujímavé, že Protestantská reformácia nasledovala bezprostredne po vynájdení kníhtlače a preklade Biblie do jazyka obyčajných ľudí. Hneď ako ľudia sami začali študovať Bibliu, začalo byť úplne zjavné, do akej miery sa rímskokatolícka cirkev odklonila od cirkvi, ktorá je popísaná v Novom zákone.

Písmo sa nikdy nezaoberá tým, „ktorá cirkev prišla prvá” ani to nepoužíva ako základ na určenie „pravej” cirkvi. Čo však naozaj učí, je to, že človek má používať Písmo ako rozhodujúci faktor na určenie toho, ktorá cirkev káže pravdu a tak napĺňa vlastnosti prvotnej cirkvi. Je obzvlášť dôležité porovnávať Písmo s učením cirkvi ohľadom takých podstatných záležitostí, ako sú plná božská aj ľudská povaha Krista, odčinenie hriechu prostredníctvom Jeho krvi na Kalvárii, záchrana od hriechu milosťou prostredníctvom viery, ako aj neomylnosť Písma. „Prvotná cirkev” a „jediná pravá cirkev” je zaznamenaná v Novom zákone. To je model cirkvi, ktorý majú všetky cirkvi nasledovať, napodobňovať a podľa ktorej majú vytvárať vlastnú podobu.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Aká bola prvotná / pôvodná cirkev? Je pôvodná / prvotná cirkev tá pravá cirkev?