Otázka
Čo sa stane s bábätkami a malými deťmi, keď zomrú? Kde v Biblii sa hovorí o veku zodpovednosti?
Odpoveď
Často stratený v diskusii o veku zodpovednosti je fakt, že deti, bez ohľadu na to, aké sú malé, nie sú „nevinné“ v tom zmysle, že sú bezhriešne. Biblia nám hovorí, že hoci sa dojča alebo dieťa nedopustili žiadneho osobného hriechu, všetci ľudia, vrátane dojčiat a detí, sú vinní pred Bohom, pretože zdedili hriech. Dedičný hriech je ten, ktorý nám je odovzdaný od našich rodičov. V Žalme 51:7 David napísal: „Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka“. David rozpoznal, že už pri počatí bol hriešny. Smutná skutočnosť, že deti niekedy umierajú, poukazuje na to, že aj deti sú ovplyvnené Adamovým hriechom, pretože fyzická a duchovná smrť boli následkom prvotného Adamovho hriechu.
Každá osoba, dojča alebo dospelý, stoja vinní pred Bohom; každý človek sa prehrešil voči Božej svätosti. Jediný spôsob, ako Boh môže byť spravodlivý a zároveň vyhlásiť človeka spravodlivým je, keď táto osoba prijme odpustenie skrze vieru v Krista. Kristus je jediná cesta. Ján 14:6 zaznamenáva, čo Ježiš povedal: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Aj Peter vyznáva v Skutkoch 4:12: „A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“ Spasenie je individuálna voľba.
Čo sa deje s dojčatami a malými deťmi, ktoré nikdy nedosiahli schopnosť, aby urobili toto individuálne rozhodnutie? Vek zodpovednosti je koncept, ktorý učí, že tí, ktorí zomrú pred dosiahnutím veku zodpovednosti sú automaticky spasení z Božej milosti a milosrdenstva. Vek zodpovednosti je presvedčenie, že Boh zachraňuje všetkých tých, ktorí zomrú pred dosiahnutím schopnosti urobiť rozhodnutie pre alebo proti Kristovi. Trinásť rokov sa najčastejšie počíta ako vek zodpovednosti, založený na židovskom zvyku, že sa dieťa stáva dospelým vo veku 13 rokov. Avšak Biblia nedáva žiaden priamy podklad k tomu, že vek od 13 rokov je vždy vekom zodpovednosti. Pravdepodobne sa líši od dieťaťa k dieťaťu. Dieťa dosiahlo vek zodpovednosti, ak je on alebo ona schopná urobiť rozhodnutie viery pre alebo proti Kristovi.
S hore spomenutým/uvedeným, zváž aj toto: Kristova smrť je predstavená ako dostatočná pre celé ľudstvo. 1. Jána 2:2 hovorí, že Ježiš je „obeťou zmierenia za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta“. Tento verš jasne hovorí, že Ježišova smrť bola dostatočná pre všetky hriechy, nielen hriechy tých, ktorí konkrétne prišli k Nemu vo viere. Skutočnosť, že Kristova smrť bola dostatočná pre všetky hriechy by dovolila možnosť Božieho uplatnenia ceny pre tých, ktorí nikdy neboli schopní veriť.
Jedna pasáž, ktorá sa stotožňuje s touto témou viac ako iné, je zapísaná v 2. Samuelovej 12:21-23. Kontext týchto veršov je, že kráľ Dávid sa dopustil cudzoložstva s Bat-Šebou, následkom čoho bolo tehotenstvo. Prorok Nátan bol poslaný Pánom, aby informoval Dávida, že kvôli jeho hriechu, Pán vezme dieťa v smrti. Dávid na to reagoval žiaľom, smútkom a modlil sa za dieťa. Ale akonáhle dieťa bolo vzaté, Dávid ukončil so smútením. Dávidovi služobníci boli prekvapení, keď to počuli. Povedali kráľovi Dávidovi: „Čo to robíš? Postil si sa pre dieťa, kým ešte žilo, a plakal si; a keď dieťa zomrelo, vstal si a prijal si jedlo. On odpovedal: Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal, lebo som si povedal: Ktože vie; azda sa Hospodin zmiluje nado mnou a dieťa ostane nažive. Ale teraz, keď zomrelo, načo sa mám postiť? Či ho môžem ešte vzkriesiť? Ja pôjdem k nemu, ale ono sa nevráti ku mne.“ Dávidova odpoveď naznačuje, že tí, ktorí (ešte) nemôžu uveriť sú v bezpečí v Pánovi. David povedal, že on mohol ísť k dieťaťu, ale že nemohol priviesť dieťa späť. Tiež je dôležité, že Dávid bol týmto zrejme potešený. Inými slovami, Dávid akoby povedal, že bude vidieť dieťa (v nebi), hoci ho nemohol priviesť späť.
Aj keď je možné, že Boh uplatňuje Kristovu cenu za hriech na tých, ktorí nemôžu uveriť, Biblia vyslovene nehovorí, že je tomu tak. Preto je toto téma, v ktorej by sme nemali byť neoblomní a dogmatickí. Božie uplatnenie Kristovej smrti pre tých, ktorí nemôžu uveriť sa zdá byť v súlade s Jeho láskou a milosrdenstvom. Náš postoj je, že Boh uplatňuje Kristovu cenu za hriech pre malé deti/na malých deťoch a tých, ktorí sú mentálne postihnutí, keďže neboli mentálne schopní pochopiť svoj hriešny stav a svoju potrebu za Spasiteľom, ale na druhej strane, nemôžeme byť dogmatickí. Týmto sme si istí: Boh je milujúci, svätý, milosrdný, spravodlivý a láskavý. Čokoľvek On robí je vždy správne a dobré.
English
Čo sa stane s bábätkami a malými deťmi, keď zomrú? Kde v Biblii sa hovorí o veku zodpovednosti?
