Otázka
Hovorí 1. Petra 3:21 o tom, že krst je nevyhnutný pre spásu?
Odpoveď
Význam jednotlivých veršov alebo pasáži vždy chápeme v kontexte s tým, čo vieme, že o téme učí zbytok Biblie. V prípade krstu a spásy je z Biblie zrejmé, že spasenie je z milosti skrze vieru v Ježiša Krista, nie zo skutkov akéhokoľvek druhu vrátane krstu (Efezanom 2:8-9). Preto každý výklad, ktorý dospeje k záveru, že krst, alebo akýkoľvek iný akt je potrebný pre spásu, je nesprávny výklad. Ak chcete získať ďalšie informácie, prečítajte si našu webovú stránku „Je spasenie iba z viery, alebo z viery a skutkov?“.
Tí, ktorí veria, že krst je potrebný pre spásu používajú 1. Petra 3:21 ako „dôkazný text“, pretože sa v ňom hovorí o „krste, ktorý teraz zachraňuje aj vás“. Naozaj Peter povedal, že krst nás môže zachrániť? Ak áno, bolo by to v rozpore s mnohými inými pasážami Svätého písma, ktoré jasne ukazujú, že ľudia sú spasení (čo dokazuje ich prijatie Ducha Svätého) pred pokrstením, alebo aj bez pokrstenia. Dobrým príkladom niekoho, kto bol spasený pred pokrstením, je Kornélius a jeho domácnosť v Skutkoch 10. Vieme, že pred pokrstením boli spasení, pretože prijali Ducha Svätého ako dôkaz spásy (Rimanom 8:9; Efezanom 1:13 ; 1. Jána 3:24). Peter ich nechal pokrstiť kvôli tomu, že prijali spásu. Nespočetné pasáže Svätého písma jasne učia, že spása prichádza, keď človek verí v evanjelium a je v Kristovi spečatený pečaťou „prisľúbeného Ducha Svätého“ (Efezanom 1:13).
Našťastie však nemusíme hádať, čo má Peter v tomto verši na mysli, pretože nám to objasňuje vetou, že krst nie je „obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista“. Keď Peter spája krst so spásou, nie je to akt krstu, o ktorom hovorí (nie odstránenie špiny z tela). Ponorenie do vody je iba zmytím špiny. To, o čom Peter hovorí, je to, čo krst vyjadruje, to nás zachraňuje (prosba k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista). Inými slovami, Peter spája krst s vierou. Nie mokrá časť krstu zachraňuje; spasí nás skôr „prosba k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista“, ktorá je vyjadrená a potvrdená krstom. Obrátenie sa k Bohu s prosbou o spásu je vždy na prvom mieste. Najprv príde viera a pokánie, potom krst, aby ste sa verejne stotožnili s Kristom.
Vynikajúce vysvetlenie tejto pasáže poskytuje doktor Kenneth Wuest, autor knihy Štúdie Slova v gréckom Novom zákone. „Apoštol má jednoznačne na mysli vodný krst, nie krst Duchom Svätým, pretože hovorí o vodách potopy ako o záchrane obyvateľov archy a o krste, ktorý zachraňuje veriacich. Ale hovorí, že ide o predobraz. To znamená, že krst vodou je predobrazom reality, spásy. Zachrániť môže iba ako predobraz, nie v skutočnosti. Starozákonné obete boli predobrazmi reality, Pána Ježiša. Veriaceho v skutočnosti nezachránili. Nie je argumentované, že tieto obete sú obdobou kresťanského vodného krstu. Autor ich používa iba na ilustráciu použitia slova „predobraz“.
„Vodný krst teda zachraňuje veriaceho len symbolicky. Starozákonný Žid bol zachránený skôr, ako priniesol obetu. Táto obeta bola len jeho vonkajším svedectvom, že verí v Božieho Baránka, ktorého tieto obete boli predobrazom... Vodný krst je vonkajším svedectvom o vnútornej viere veriaceho. Človek je zachránený v momente, keď uverí v Pána Ježiša. Krst vo vode je viditeľným svedectvom jeho viery a spásy, ktorú dostal ako odpoveď na túto vieru. Peter dbá na to, aby informoval svojich čitateľov, že nehovorí o znovuzrodení krstom - t. j. že človek, ktorý sa nechá pokrstiť sa tým neznovuzrodí, pretože hovorí: „nie však obmytím telesnej nečistoty“. Krst, vysvetľuje Peter, nezmýva telesnú nečistotu, a to ani v doslovnom zmysle ako kúpeľ tela, ani v metaforickom zmysle ako očista pre dušu. Žiadne obrady v skutočnosti neovplyvňujú svedomie. Ale definuje, čím krst „zachraňuje“: „prosbou k Bohu o dobré svedomie“, a vysvetľuje, ako sa to dosahuje, konkrétne „na základe vzkriesenia Ježiša Krista“ tým, že veriaci hriešnik je s ním pri tomto vzkriesení stotožnený.“
Zmätky ohľadom chápania tejto pasáže pochádzajú zo skutočnosti, že v mnohých ohľadoch bol účel krstu ako verejného vyhlásenia viery v Krista a stotožnenia sa s ním nahradený „modlitbou prijatia Krista“ alebo „modlitbou hriešnika“. Krst bol odsunutý ako niečo, čo sa vykoná neskôr. Avšak pre Petra, alebo kohokoľvek z kresťanov prvého storočia bola myšlienka, že by človek vyznal Krista ako svojho Spasiteľa a nebol pokrstený čo najskôr, doslova neslýchaná. Preto nie je prekvapujúce, že Peter by krst považoval za úzko spojený so spásou. Peter však v tomto verši objasňuje, že nezachraňuje samotný rituál, ale skutočnosť, že sme spojení s Kristom v jeho vzkriesení prostredníctvom viery, „prosbou k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista,“ ( 1. Petra 3:21).
Preto krst, o ktorom Peter hovorí, že nás zachraňuje, je ten, ktorému predchádza viera v zmiernu obeť Krista, ktorá ospravedlňuje nespravodlivého hriešnika (Rimanom 3:25-26; 4:5). Krst je vonkajším znakom toho, čo Boh urobil „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom,“ (Títovi 3:5).
English
Hovorí 1. Petra 3:21 o tom, že krst je nevyhnutný pre spásu?
