Otázka
Podľa čoho vieme, že Biblia je Božie Slovo a nie apokryfy, Korán, Kniha Mormonova atď.?
Odpoveď
Otázka ktorý (ak nejaký) náboženský text je pravé slovo Boha, je najdôležitejšia otázka vôbec. Aby sme sa vyhli zacykleným argumentom, prvá otázka, ktorú sa potrebujeme spýtať je: podľa čoho by sme na spoznali, ak by nám Boh dal nejaký odkaz? Boh by komunikoval takým spôsobom, ktorý by ľudia pochopili, ale to tiež znamená, že ľudia by si mohli vymyslieť vlastné správy a tvrdili by, že to je správa od Boha. Takže sa zdá logické, že ak by Boh chcel overiť autentickosť Jeho správy, overil by to spôsobom, ktorý by obyčajní ľudia nemohli napodobniť - teda zázrakmi. Toto značne zužuje rozsah hľadania.
Okrem dôkazu správnosti Biblie (dôkaz rukopisov) a jej historickej autenticite (archeologické dôkazy), najdôležitejším dôkazom je inšpirácia Biblie. Skutočné potvrdenie, že Biblia je absolútna inšpirovaná pravda je v nadprirodzených dôkazoch, ktoré zahŕňajú proroctvá. Boh si použil prorokov, aby hovorili a zapísali Jeho slová a Boh použil zázraky ako naplnené proroctvá, aby potvrdil svoju správu. Napríklad v knihe Genesis 12:7, Boh zasľúbil Abrahámovi a jeho potomkom zem - Izrael. V roku 1948 sa Izrael znovu navrátil Židom už po druhý krát v histórii. Toto sa možno nezdá byť až taký úžasný dôkaz, kým si neuvedomíme, že žiadny národ v histórii sveta nebol takto rozptýlený a znovu navrátený domov! Izraelcom sa to stalo dvakrát. Kniha Daniel presne predpovedá prichádzajúce štyri veľké kráľovstvá od Babylonu, cez Médsko-Perzskú ríšu po Grécko a Rím, s detailami ako akým spôsobom budú vládnuť a ako ich vláda skončí, už storočia predtým, ako niektorí z týchto kráľov prišli na scénu. Toto proroctvo zahŕňa vládu Alexandra Veľkého a Antiocha Epifana.
V Ezechielovi 26, môžeme vidieť prekvapivé detaily toho, ako bude zničené mesto Týrus, ako bude zbúrané a jeho ruiny budú hodené do mora. Keď Alexander Veľký vpochodoval na toto územie, narazil na skupinu ľudí ukrytých vo veži na ostrove na pobreží. Nemohol prejsť cez more, a tak nemohol bojovať s tými vo veži. Namiesto čakania kým vyjdu von, hrdý dobyvateľ prikázal svojej armáde, aby nahádzali kamene do mora a postavili tak most k veži. Fungovalo to. Jeho armáda prešla cez more a zvrhla okupantov opevnenia. Ale odkiaľ zobral také množstvo kameňa? Kamene, ktoré použil na stavbu mosta, boli zvyšky mesta Týrus... jeho kamene boli vhodené do mora!
V Biblii je veľmi veľa proroctiev, ktoré sú zamerané na Krista (cez 270!), to by zabralo niekoľko obrazoviek vypísať ich všetky. Ďalej, Ježiš by nemal žiadnu možnosť ovplyvniť mnohé z nich - ako miesto a čas Jeho narodenia. A za druhé, šanca, že by nejaký človek náhodou naplnil len 16 z nich je 1:1045. Koľko to je? Pre porovnanie, je menej ako 1082 atómov v celom vesmíre! Ježiš, ktorý potvrdil Bibliu ako Božie Slovo, dokázal svoju vierohodnosť a božskosť tým, že vstal z mŕtvych (to je historický fakt, ktorý sa nedá len tak ľahko odignorovať).
Teraz posúďme Korán - jeho autor, Muhammad, nerobil žiadne zázraky aby potvrdil svoj odkaz (dokonca ani vtedy, keď to žiadali jeho nasledovníci - Sura 17:91-95; 29:47-51). Jedine v neskoršej tradícii (Hadith) sa zjavujú nejaké údajné zázraky, ale tie sú skôr výplody fantázie (ako keď Muhammad rozkrojil mesiac napoly) a nepotvrdzuje ich vierohodné svedectvo. Ďalej Korán obsahuje zjavné historické chyby. Moslimovia veria, že Biblia je inšpirovaná, ale obsahuje chyby spôsobené editovaním (Sura 2:136 a tiež Suras 13, 16, 17, 20, 21, 23, 25). Otázka, ktorú nevedia dostatočne zodpovedať je: „Kedy vznikli chyby v Biblii?“ Ak by povedali, že to bolo pred rokom 600 n. l., ako by potom Korán varoval veriacich aby nečítali Bibliu? Ak by tvrdili, že to bolo po roku 600 n. l., to by bolo ešte horšie, pretože nemáme žiadne pochybnosti o presnosti biblických rukopisov, ktoré boli minimálne o 3. storočia skôr. Aj keby bolo kresťanstvo vymyslené, Korán by mal stále neprekonateľný problém, pretože odsudzuje kresťanov na základe nesprávnych informácií, že veria niečomu, čomu nikdy neverili. Napríklad Korán učí, že kresťania veria v Trojicu - Otec, Matka (Mária) a Syn (Sura 5:73-75, 116), a tiež učí, že Boh mal sex s Máriou, aby mal syna (Suras 2:116; 6:100-101; 10:68; 16:57; 19:35; 23:91; 37:149-151; 43:16-19). Ak by bol Korán skutočne od Boha, tak by mohol aspoň správne popísať čomu veria kresťania.
Joseph Smith, autor Knihy Mormonovej, sa pokúsil o nejaké zázraky ako proroctvo (čo je skúška pre overenie proroka z knihy Deuteronómium 18:21-22), ale zlyhal niekoľkokrát. Predpovedal druhý Kristov príchod v Histórii cirkvi (History of the Church - HC ) 2:382. Joseph Smith kázal, že Pán príde o 56 rokov (okolo 1891). Druhý príchod nenastal v roku 1891 a mormónska cirkev ani netvrdí, že by v tom roku druhý príchod Krista bol ani odvtedy zatiaľ nebol. Smith tiež predpovedal v Náuka a zmluvy (Doctrine and Covenants - D&C) 84:114-115, že niektoré mestá budú zničené. New York, Albany a Boston mali byť zničené ak neprijmú evanjelium podľa Smitha. Joseph Smith osobne išiel do New Yorku, Albany, a Bostonu, aby tam kázal. Mestá jeho učenie neprijali ale neboli ani zničené. Ďalšie známe falošné proroctvo Johna Smitha bolo „Koniec všetkých národov“ ("END OF ALL NATIONS") v D&C 87, ktoré bolo zamerané na neposlušnosť Južnej Karoliny (South Carolina) vo vojne medzi štátmi. Juh si mal zavolať na pomoc Veľkú Britániu a kvôli tomu mala byť vojna vyliata na všetky národy, otroci mali povstať, obyvatelia zeme mali trpieť hladom, pohromami, zemetraseniami atď. V skutočnosti žiadny takýto výsledok, ktorý by viedol ku „koncu všetkých národov“ nenastal.
Zbierka písiem, ktoré protestanti nazývajú apokryfy (skryté veci), Rímskokatolíci ich volajú deuterokanonické knihy. Tieto knihy boli napísané v období medzi rokmi 300 p. n. l a 100 n. l., v období medzi dvoma zmluvami, v období medzi inšpirovaným písmom Božích prorokov Starej zmluvy a tým, čo napísali apoštoli a ich súčasníci v Novej zmluve. Boli „neomylne“ prijaté do Biblie Rímskokatolíckou cirkvou v roku 1546 na koncile v meste Trent. Takto by boli teraz apokryfy zahrnuté v Biblii, ak by boli tieto písma skutočne inšpirované - ale dôkazy naznačujú, že nie sú. V Biblii nájdeme Božích prorokov, ktorých správy boli potvrdené zázrakmi, alebo sa proroctvá vyplnili, a ktorých správa bola prijatá ľuďmi (Deuteronómium 31:26, Jozua 24:26, 1. Samuelova 10:25, Daniel 9:2, Kolosanom 4:16, 2. Petra 3:15-16). To, čo nájdeme v apokryfoch je opak - žiadna apokryfycká kniha nebola napísaná prorokom. Žiadna z týchto kníh nebola zahrnutá v Židovských písmach. Autori apokryfyckých kníh neboli žiadnym spôsobom overení. Žiadna apokryfycká kniha nie je citovaná neskoršími pisateľmi Biblie. V apokryfoch nie je žiadne proroctvo, ktoré by sa naplnilo. Ježiš, ktorý citoval z každej časti Starého zákona nikdy necitoval z apokryfov, ani Jeho učeníci.
Biblia zatiaľ zatienila všetky súperiace zdroje v tom, že je Bohom zjavená, ak by to nebolo Božie Slovo, museli by sme si vybrať medzi zvyškami, čo sa zdá nemožné. Ak by Biblia nebola Božím Slovom, zostali by sme bez jasných kritérií, podľa čoho by sme spoznali čo by mohlo byť Božím Slovom.
English
Podľa čoho vieme, že Biblia je Božie Slovo a nie apokryfy, Korán, Kniha Mormonova atď.?
