Otázka
Čo hovorí Biblia o práci?
Odpoveď
„Nikto by nikdy nemal pracovať. Práca je zdrojom bezmála všetkého utrpenia na svete. Takmer každé zlo, na ktoré si spomeniete, má pôvod v práci, alebo súvisí so životom vo svete uspôsobenom pre prácu. Ak nechceme trpieť, musíme prestať pracovať.“ Tieto slová tvoria začiatok eseje z pera Boba Blacka z roku 1985 s názvom „O zrušení práce“. V kultúre, ktorá miluje voľný čas, by mnohí z celého srdca súhlasili s Blackovými myšlienkami. Američania trávia približne 50 % svojho bdelého času prácou. Je práca prekliatím, alebo je to niečo, na čo boli ľudia jedinečne stvorení? V príkrom rozpore s tvrdeniami Boba Blacka je význam a prospešnosť práce výraznou témou Biblie.
Pôvod práce je zobrazený v knihe 1. Mojžišovej. V úvodnej pasáži je hlavným robotníkom Boh, ktorý sa zaoberá stvorením sveta (1. Mojžišova 1:1-15). Biblia uvádza, že Boh pracoval šesť dní a siedmy deň odpočíval. Boh bol prvý, kto na zemi pracoval, preto legitímna práca odráža Božiu aktivitu. Keďže Boh je vo svojej podstate dobrý, aj práca je vo svojej podstate dobrá (Žalmy 25:8; Efezanom 4:28). Okrem toho sa v 1. Mojžišovej 1:31 uvádza, že keď Boh videl ovocie svojej práce, nazval ho „veľmi dobrým“. Boh skúmal a hodnotil kvalitu svojej práce, a keď zistil, že odviedol dobrú prácu, mal z výsledku radosť. Na tomto príklade je zrejmé, že práca by mala byť produktívna. Práca by sa mala vykonávať tak, aby priniesla čo najkvalitnejší výsledok. Odmenou za prácu je česť a uspokojenie, ktoré plynú z dobre vykonanej práce.
Žalm 19 hovorí, že Boh sa zjavuje svetu prostredníctvom svojej práce. Prostredníctvom prirodzeného zjavenia sa o Božej existencii dozvedá každý človek na zemi. Práca teda zjavuje niečo o tom, kto prácu vykonáva. Odhaľuje základné charakterové vlastnosti, motivácie, zručnosti, schopnosti a osobnostné črty. Ježiš zopakoval tento princíp v Matúšovi 7:15-20, keď vyhlásil, že zlé stromy prinášajú len zlé ovocie a dobré stromy len dobré ovocie. Izaiáš 43:7 naznačuje, že Boh stvoril človeka na svoju slávu. V 1. Korinťanom 10:31 čítame, že všetko, čo robíme, má byť na Jeho slávu. Výraz velebiť znamená „dať presný obraz“. Preto práca, ktorú vykonávajú kresťania, by mala svetu poskytnúť presný obraz Boha v spravodlivosti, vernosti a dokonalosti.
Boh stvoril človeka na svoj obraz s vlastnosťami, ktoré sa mu podobajú (1. Mojžišova 1:26-31). Stvoril človeka, aby s ním spolupracoval vo svete. Boh zasadil záhradu a Adama do nej umiestnil, aby ju obrábal a udržiaval (1. Mojžišova 2:8,15). Okrem toho si Adam a Eva mali podmaniť zem a vládnuť nad ňou. Čo znamená tento pôvodný pracovný mandát? Obrábať znamená podporovať rast a zlepšovať. Udržiavať znamená chrániť pred zlyhaním alebo úpadkom. Podmaniť si znamená vykonávať kontrolu a disciplínu. Vládnuť znamená spravovať, preberať zodpovednosť a rozhodovať. Tento mandát sa vzťahuje na všetky povolania. Reformační vodcovia 15. storočia vnímali povolanie ako službu pred Bohom. Ak sa na povolanie pozeráme ako na službu pred Bohom, mali by sme ho uznávať ako službu a pracoviská by sme mali považovať za misijné polia.
Pád človeka zobrazený v 1. Mojžišovej 3 vyvolal zmenu v povahe práce. V reakcii na Adamov hriech Boh v 1. Mojžišovej 3:17-19 vyniesol niekoľko rozsudkov, z ktorých najťažším je smrť. Práca a jej výsledky však v ostatných súdoch figurujú v centre pozornosti. Boh preklial zem. Práca sa stala ťažkou. Používa sa slovo námaha, ktoré znamená výzvu, ťažkosť, vyčerpanie a boj. Samotná práca bola stále dobrá, ale človek musí počítať s tým, že ju vykoná „v pote svojho čela“. Tiež výsledok nebude vždy pozitívny. Hoci človek bude jesť poľné rastliny, pole bude plodiť aj tŕnie a bodľačie. Tvrdá práca a úsilie nebudú vždy odmenené spôsobom, ktorý pracujúci očakáva alebo po ktorom túži.
Je tiež potrebné poznamenať, že človek bude jesť z úrody poľa, nie zo záhrady. Záhrada je symbolom pozemského raja, ktorý Boh stvoril ako bezpečnú ohradu. Záhrada tiež symbolizuje čistotu a nevinnosť. Na druhej strane zem alebo pole predstavuje neobmedzený, nechránený priestor a dôraz na stratu zábran a svetskosť. Preto môže byť pracovné prostredie nepriateľské, najmä pre kresťanov (1. Mojžišova 39:1-23; 2. Mojžišova 1:8-22; Nehemiáš 4).
Hovorí sa, že človek má v živote tri základné potreby: lásku, cieľ a význam. Ľudia sa mnohokrát pokúšajú nájsť zmysel a význam v samotnej práci. V Kazateľovi 2:4-11 Šalamún podrobne opisuje svoje hľadanie zmyslu v rôznych projektoch a prácach rôzneho druhu. Aj keď práca prinášala určitý stupeň uspokojenia z dosiahnutého cieľa, jeho záver bol nasledovný: „No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.“
Ďalšie rozhodujúce biblické zásady týkajúce sa práce sú:
- Práca sa nevykonáva len na prospech pracovníka, ale aj pre iných (2. Mojžišova 23:10-11; 5. Mojžišova 15:7-11; Efezanom 4:28).
- Práca je dar od Boha a pre jeho ľud bude požehnaná (Žalmy 104:1-35; 127:1-5; Kazateľ 3:12-13; 5:18-20; Príslovia 14:23).
- Boh vybavuje svoj ľud na prácu (2. Mojžišova 31:2-11).
V poslednom čase sa veľa diskutuje o spoločenskej zodpovednosti a povinnostiach voči nezamestnaným, nepoisteným a nevzdelaným ľuďom v spoločnosti. Je zaujímavé, že biblický systém sociálnej starostlivosti bol systémom práce (3. Mojžišova 19:10; 23:22). Biblia prísne odsudzuje lenivosť (Príslovia 18:9). Pavol úplne jasne vyjadruje kresťanskú pracovnú morálku: „No ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmä o členov rodiny, ten zaprel vieru a je horší než neveriaci.“ (1. Timotejovi 5:8).
Okrem toho Pavlov pokyn inej cirkvi týkajúci sa tých, ktorí radšej nepracujú, znel: „Prikazujeme vám, bratia, v mene nášho Pána Ježiša Krista, aby ste sa stránili každého brata, ktorý žije neporiadne, a nie podľa podania, ktoré ste prijali od nás.“ A pokračuje: „A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje!“ Namiesto toho Pavol poučuje tých, ktorí boli nečinní: „Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.“ (2. Tesaloničanom 3:12).
Hoci pôvodný Boží zámer pracovať bol hriechom zvrátený, Boh jedného dňa obnoví prácu bez záťaže, ktorú zaviedol hriech (Izaiáš 65:17-25; Zjavenie 15:1-4; 22:1-11.) Až do dňa, keď bude ustanovené nové nebo a nová zem, by mal kresťanský postoj k práci odrážať Ježišov postoj: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Ján 4:34).
English
Čo hovorí Biblia o práci?
