Otázka
Čo hovorí Biblia o utrpení?
Odpoveď
Zo všetkých výziev, ktoré sú v modernej dobe kladené na kresťanstvo, je možno najťažšie vysvetliť problém utrpenia. Ako môže milujúci Boh dovoliť, aby vo svete, ktorý stvoril, pretrvávalo utrpenie? Pre tých, ktorí sami prežili obrovské utrpenie, je to oveľa viac než len filozofický problém, ale hlboko zakorenený osobný a emocionálny problém. Ako túto otázku rieši Biblia? Dáva nám Biblia nejaké príklady utrpenia a nejaké ukazovatele, ako sa s ním vysporiadať?
Biblia je prekvapivo realistická, pokiaľ ide o problém znášaného utrpenia. Po prvé, Biblia venuje riešeniu tohto problému celú knihu. Táto kniha sa týka muža menom Jób. Začína sa scénou v nebi, ktorá čitateľovi poskytuje pozadie Jóbovho utrpenia. Jób trpí, pretože Boh zápasil so Satanom. Pokiaľ vieme, Jób ani nikto z jeho priateľov to nikdy nevedel. Preto nie je prekvapujúce, že sa všetci snažia vysvetliť Jóbovo utrpenie z perspektívy svojej nevedomosti, až kým Jób napokon nespočinie v ničom inom, len vo vernosti Bohu a nádeji na jeho vykúpenie. Ani Jób, ani jeho priatelia vtedy nechápali dôvody jeho utrpenia. V skutočnosti, keď je Jób konečne konfrontovaný Pánom, Jób mlčí. Jóbova tichá odpoveď nijako nezľahčuje intenzívnu bolesť a stratu, ktorú tak trpezlivo znášal. Skôr to podčiarkuje dôležitosť dôvery v Božie predsavzatia uprostred utrpenia, aj keď nechápeme jeho zmysel. Utrpenie, ako i všetky ostatné ľudské skúsenosti, je riadené zvrchovanou Božou múdrosťou. Nakoniec sa učíme, že síce možno nikdy nespoznáme konkrétny dôvod nášho utrpenia, ale musíme dôverovať nášmu zvrchovanému Bohu. To je skutočná odpoveď na utrpenie.
Ďalším príkladom utrpenia v Biblii je Jozefov príbeh v knihe Genezis. Jozefa predali do otroctva jeho vlastní bratia. V Egypte bol obvinený z falošných obvinení a uvrhnutý do väzenia. V dôsledku Jozefovho utrpenia a vytrvalosti je Jozef z Božej milosti a moci neskôr povýšený na miestodržiteľa Egypta, na druhom mieste po samotnom faraónovi. V čase hladomoru sa ocitol v pozícii, v ktorej sa postaral o národy sveta, vrátane vlastnej rodiny a bratov, ktorí ho predali do otroctva! Posolstvo tohto príbehu je zhrnuté v Jozefovom príhovore k jeho bratom v 1. Mojžišovej 50:19–21: „Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom. Teraz sa už nebojte! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúdne sa im prihováral.“
Rimanom 8:28 obsahuje niekoľko utešujúcich slov pre tých, ktorí znášajú ťažkosti a utrpenie: „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“ Boh vo svojej prozreteľnosti organizuje každú udalosť v našom živote – dokonca aj utrpenie, pokušenie a hriech – aby dosiahol náš časný aj večný prospech.
Žalmista Dávid vo svojej dobe vytrpel veľa utrpenia a to sa odráža v mnohých jeho básňach zozbieraných v knihe Žalmov. V 22. žalme počujeme Dávidovu úzkosť: „Bože môj, Bože môj! Prečo si ma opustil? Ďaleko si od mojej spásy, ďaleko od môjho kriku Bože môj, volám vo dne — neodpovedáš. Volám v noci — neviem sa utíšiť. Ty, Svätý, tróniš nad chválami Izraela. Naši otcovia dúfali v teba, dúfali, a ty si ich vyslobodzoval. Volali k tebe, a boli zachránení. Dúfali v teba, a neboli zahanbení. Som ako červ, nie ako človek; ľuďom som na posmech, ba aj vlastní ma zavrhli. Všetci, čo ma vidia, posmievajú sa mi, uškŕňajú sa, pokyvujú hlavou: Spoľahol sa na Hospodina, mal by ho zachrániť. Nech ho vytrhne, veď má v ňom záľubu.“
Pre Dávida zostáva záhadou, prečo Boh nezasiahne a neukončí jeho utrpenie a bolesť. Vidí, že Boh tróni ako Svätý, na chválach Izraela. Boh žije v nebi, kde je všetko dobré, kde nie je plač ani strach, ani hlad ani nenávisť. Čo vie Boh o všetkom tom, čo ľudia znášajú? David sa ďalej sťažuje, že „Psy ma obkľúčili, zovrela ma tlupa zlosynov, prebodli mi ruky a nohy. Môžem si spočítať všetky kosti. Oni sa prizerajú, oči si pasú na mne. Delia si moje rúcho, o môj odev losujú.“
Odpovedal Boh niekedy Dávidovi? Áno, o mnoho storočí neskôr dostal Dávid svoju odpoveď. Zhruba o jedno tisícročie neskôr bol na kopci zvanom Kalvária zabitý Dávidov potomok menom Ježiš. Ježiš na kríži znášal utrpenie a hanbu svojho predka. Kristove ruky a nohy boli prebodnuté. Kristove rúcho bolo rozdelené medzi jeho nepriateľov. Hľadeli na Krista a vysmievali sa mu. V skutočnosti Kristus vyslovil slová, ktorými Dávid začína tento žalm: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Tak sa stotožnil s Dávidovým utrpením.
Kristus, večný Syn Boží, v ktorom prebýva Božia plnosť, žil na zemi ako človek a znášal hlad, smäd, pokušenie, hanbu, prenasledovanie, nahotu, zármutok, zradu, výsmech, nespravodlivosť a smrť. Preto je v pozícii, aby naplnil túžbu Jóba: „Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch. Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach, vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.“(Jób 9:33).
Kresťanský teizmus je v skutočnosti jediný svetonázor, ktorý dokáže dôsledne pochopiť problém zla a utrpenia. Kresťania slúžia Bohu, ktorý žil na tejto zemi a vydržal traumu, pokušenie, smrť, mučenie, hlad, smäd, prenasledovanie a dokonca aj popravu. Kristov kríž možno považovať za konečný prejav Božej spravodlivosti. Na otázku, ako veľmi sa Boh zaujíma o problém zla a utrpenia, môže kresťanský Boh ukázať na kríž a povedať: „Takto”. Kristus zažil odmietnutie od Boha a povedal: “Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?”. Zažil rovnaké utrpenie ako mnohí ľudia dnes, ktorí sa cítia izolovaní od Božej priazne a lásky.
English
Čo hovorí Biblia o utrpení?
