Otázka
Ako môžeme vedieť, ktoré časti Biblie sa na nás dnes vzťahujú?
Odpoveď
K mnohým nedorozumeniam dochádza, keď príkazy, ktoré by sme mali dodržiavať, buď priradíme ako „špecifické pre danú dobu“, vzťahujúce sa len na pôvodné publikum, alebo príkazy špecifické pre konkrétne publikum považujeme za nadčasové pravdy. Ako spoznáme rozdiel? Prvá vec, ktorú treba poznamenať, je, že kánon Písma bol uzavretý na konci 1. storočia nášho letopočtu. To znamená, že väčšina, ak nie celá Biblia pôvodne nebola písaná nám. Autori mali na mysli vtedajších poslucháčov a pravdepodobne si neuvedomovali, že ich slová budú čítať ľudia na celom svete o stáročia neskôr. To by nás malo prinútiť byť veľmi opatrní pri výklade Biblie pre dnešného kresťana. Zdá sa, že veľká časť súčasného kázania sa natoľko zaoberá relevantnosťou, že s Bibliou zaobchádzame ako s jazerom, z ktorého môžu dnešní kresťania loviť aplikácie. Deje sa tak na úkor správnej exegézy a interpretácie.
Tri hlavné pravidlá hermeneutiky (umenie a veda biblického výkladu) sú 1) kontext, 2) kontext a 3) kontext. Predtým, ako budeme môcť kresťanom 21. storočia povedať, ako sa na nich Biblia vzťahuje, musíme najskôr čo najlepšie pochopiť, čo Biblia znamenala pre jej pôvodné publikum. Ak prídeme s aplikáciou, ktorá by bola pôvodnému publiku cudzia, existuje veľmi silná možnosť, že sme pasáž neinterpretovali správne. Keď sme si istí, že rozumieme tomu, čo text znamenal pre jeho pôvodných poslucháčov, musíme zvážiť rozdiely medzi nami a nimi. Aké sú rozdiely v jazyku, čase, kultúre, geografii, prostredí a situácii? Všetky tieto skutočnosti je potrebné vziať do úvahy. Keď pochopíme rozdielnosť našich kultúr, môžeme nájsť spoločné znaky medzi pôvodným publikom a nami. Konečne môžeme nájsť uplatnenie pre seba v našej dobe a situácii.
Dôležitý je aj fakt, že každá pasáž má len jeden správny výklad. Môže mať široké uplatnenie, ale iba jeden výklad. To znamená, že niektoré aplikácie sú lepšie ako iné. Ak je jedna aplikácia bližšie k správnej interpretácii ako iná, potom je to lepšia aplikácia daného textu. Napríklad v 1. Samuelovej 17 (príbeh Dávida a Goliáša) bolo kázaných veľa kázní, ktoré zahŕňajú „porazenie obrov vo vašom živote“. Zľahka prehliadajú detaily rozprávania a idú priamo k aplikácii, ktorá zvyčajne zahŕňa alegorizáciu Goliáša ako ťažkej, zastrašujúcej situácie, ktorú treba prekonať vierou. Existujú aj pokusy o alegorizáciu piatich hladkých kameňov, ktoré David zdvihol. Tieto kázne sa zvyčajne končia nabádaním, aby sme boli verní ako Dávid.
Aj keď tieto interpretácie vytvárajú pútavé kázne, je nepravdepodobné, že by pôvodní diváci dostali túto správu z tohto príbehu. Predtým, ako budeme môcť uplatniť pravdu z 1. Samuelovej 17, musíme vedieť, ako jej rozumeli pôvodní poslucháči, a to znamená určiť celkový účel 1. knihy Samuelovej. Bez toho, aby sme zachádzali do podrobného výkladu, povedzme, že nejde o porážku obrov vo vašom živote. To môže byť vzdialená aplikácia pasáže, ale ako interpretácia je textu cudzia. Boh je hrdinom príbehu a Dávid je Jeho vyvoleným nástrojom, ktorý prinesie spásu svojmu ľudu. Príbeh stavia do protikladu kráľa ľudu (Saula) a Božieho kráľa (Dávida) a tiež predznamenáva, čo by Kristus (Syn Dávidov) urobil, aby nám poskytol spásu.
Ďalším bežným príkladom interpretácie bez ohľadu na kontext je Ján 14:13-14. Čítanie tohoto verša vytrhnutého z kontextu by mohlo naznačovať, že ak Boha požiadame „o čokoľvek“, dostaneme to, pokiaľ budeme používať formulku „v Ježišovom mene“. Aplikujúc pravidlá správnej hermeneutiky na túto pasáž, vidíme Ježiša, ako hovorí svojim učeníkom v hornej miestnosti v tú noc, keď bol zradený. Bezprostredným publikom sú učeníci. Ide v podstate o prísľub Ježišovým učeníkom, že Boh im poskytne potrebné prostriedky na dokončenie svojej úlohy. Je to útecha, pretože Ježiš ich čoskoro opustí. Existuje aplikácia pre kresťanov 21. storočia? Samozrejme! Ak sa modlíme podľa Božej vôle (v Ježišovom mene), Boh nám dá to, čo potrebujeme, aby sme naplnili Jeho vôľu v nás a cez nás. Navyše, odpoveď, ktorú dostaneme, bude vždy oslavovať Boha. Tento úryvok nám nedáva čokoľvek, čo chceme, ale učí nás, aby sme sa v modlitbe podriadili Božej vôli, a že Boh nám vždy poskytne to, čo potrebujeme na uskutočnenie Jeho vôle.
Správna biblická interpretácia je postavená na nasledujúcich princípoch:
1. Kontext. Aby ste úplne porozumeli, začnite v malom a rozšírte sa smerom von: verš, pasáž, kapitola, kniha, autor a testament/zmluva.
2. Pokúste sa pochopiť, ako by pôvodné publikum pochopilo text.
3. Zvážte rozdiely medzi vašou kultúrou a kultúrou pôvodného publika.
4. Ak sa v Novom zákone opakuje morálny príkaz zo Starého zákona, považujte to za „nadčasovú pravdu“.
5. Pamätajte, že každá pasáž má iba jeden správny výklad, ale môže mať mnoho aplikácií (niektoré lepšie ako iné).
6. Vždy buďte pokorní a nezabúdajte na úlohu Ducha Svätého pri výklade. Sľúbil, že nás uvedie do všetkej pravdy (Ján 16:13).
Ako už bolo spomenuté, biblický výklad je rovnako umením, ako aj vedou. Existujú pravidlá a zásady a niektoré náročnejšie pasáže si vyžadujú viac úsilia ako iné. Vždy by sme mali byť otvorení zmene interpretácie, ak to Duch dosvedčuje a dôkazy to podporujú.
English
Ako môžeme vedieť, ktoré časti Biblie sa na nás dnes vzťahujú?
