Otázka
Mení Boh názor?
Odpoveď
V Malachiášovi 3:6 sa píše: „Ja, Hospodin, som sa nezmenil, ani vy ste neprestali byť synmi Jákobovými.“ Podobne sa píše aj v Jakubovi 1:17: „Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, v ktorom niet premeny ani tieňa zmeny.“ V Knihe Numeri 23:19 sa jasne píše: „Boh nie je človek, aby klamal, nie je syn človeka, aby ľutoval. Povie azda a nespraví? Sľúbi a nesplní?“ V týchto veršoch jasne vidíme, že Boh sa skutočne nemení. Boh je nemenný a nezmeniteľný. Má všetku múdrosť. Nedokáže teda „zmeniť názor“ v zmysle, že si uvedomí, že v niečom pochybil, vráti sa naspäť a skúsi to odznova.
Ako si teda máme vysvetliť verše, v ktorých sa na prvý pohľad píše, že Boh na niečo zmenil názor? Sú to napríklad verše ako Genezis 6:6: „Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť," alebo Exodus 32:14: „Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.“ Tieto verše hovoria o Pánovi, ktorý niečo „oľutoval“ a od niečoho „upustil,“ a zdanlivo odporujú učeniu o Božej nemennosti.
Ďalší oddiel, ktorým sa často ilustruje to, že Boh mení názor, je príbeh Jonáša . Boh cez tohto proroka prehlásil mestu Ninive, že ho zničí o 40 dní (Jonáš 3:4). Obyvatelia Ninive sa však kajali zo svojich hriechov (verše 5-9). Keď Boh videl pokánie Asýrčanov, ustúpil: „Potom Boh oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to“ (verš 10).
Keď rozmýšľame nad oddielmi, v ktorých sa hovorí o tom, ako Boh zmenil názor, treba vziať do úvahy dve veci. Po prvé, vyjadrenia ako napríklad „Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť“ (Genezis 6:6), sú príkladmi antropopatizmu. Antropopatizmy sú obrazné vyjadrenia, ktoré nekonečnému Bohu pripisujú city či myšlienky konečných ľudí. Pomáhajú nám z ľudskej perspektívy porozumieť, ako funguje Boh. Konkrétne v Genezis 6:6 sme schopní porozumieť Božiemu smútku nad hriechom človeka. Boh si očividne nerozmyslel svoje rozhodnutie stvoriť človeka. Samotná skutočnosť, že dnes žijeme, je dôkazom toho, že Boh si stvorenie „nerozmyslel“.
Po druhé, potrebujeme si uvedomiť rozdiel medzi Božími podmienečnými vyhláseniami a bezpodmienečnými rozhodnutiami. Inými slovami, keď Boh povedal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené,“ toto vyhlásenie bolo podmienené reakciou Asýrčanov. Vieme to vďaka tomu, že Asýrčania činili pokánie a Boh ich pred svojím súdom ušetril. Boh nezmenil názor. Jeho posolstvo mestu Ninive bolo varovaním, ktoré malo vyvolať pokánie, a napokon aj padlo na úrodnú pôdu.
Príkladom Božieho bezpodmienečného rozhodnutia je Hospodinovo zasľúbenie Dávidovi : „Tvoj rod bude pevný a tvoje kráľovstvo trvalé predo mnou, tvoj trón bude navždy pevný“ (2. Samuelova 7:16). Toto vyhlásenie neobsahuje ani neimplikuje nijaký predpoklad. Slovo Hospodina sa splní bez ohľadu na to, čo Dávid urobí alebo neurobí.
Sám Boh nám pripomína, že niektoré jeho vyhlásenia sú výstrahami a že naše rozhodnutia majú vplyv na to, čo Boh napokon vykoná: „Raz pohrozím niektorému národu alebo niektorému kráľovstvu, že ho vykorením a zničím. Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal, potom upustím od nešťastia, ktoré som mu zamýšľal urobiť. Inokedy zas oznámim niektorému národu alebo kráľovstvu, že ho znova vybudujem a vysadím. Ak však bude robiť, čo je predo mnou zlé a nebude ma poslúchať, vtedy oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.
Teraz povedz mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema: Toto hovorí Hospodin: Chystám pre vás nešťastie. Každý nech sa vráti zo svojej zlej cesty a nech napraví svoje cesty a skutky!“ (Jeremiáš 18:7-11). Všimnite si podmienku v podobe slova „ak“: „Ak sa ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vyčítal [ako Asýria v Jonášovi 3]... upustím od nešťastia.“ Naopak, Boh môže národu povedať, že ich požehná, no „ak budú robiť, čo je predo mnou zlé, [ako Izrael v Micheášovi 1]... oľutujem to dobro, čo som mu zamýšľal urobiť.“
Podstatné je to, že Boh je stopercentne konzistentný. Boh mal vo svojej svätosti súdiť Ninive. Ninive sa však kajalo a odvrátilo od zlých ciest. Na základe toho sa Boh vo svojej svätosti nad Ninive zmiloval a ušetril ich. Táto „zmena názoru“ je v absolútnom súlade s Jeho povahou. Jeho svätosť tým nijako neutrpela.
Skutočnosť, že Boh s nami zaobchádza podľa našich rozhodnutí, nemá nijaký vplyv na Jeho charakter. Práve kvôli svojej nemennosti musí Boh so spravodlivými zaobchádzať inak, než zaobchádza s nespravodlivými. Ak niekto činí pokánie, Boh mu odpúšťa, a ak niekto odmieta činiť pokánie, Boh nad ním vyrieka súd. Jeho podstata, Jeho plán a Jeho bytosť zostávajú nemenné. Nedokáže sa raz nad kajúcnymi ľuďmi zľutovať a inokedy sa na nich zase rozhnevať. Vtedy by bol labilný a nedôveryhodný. Keď Boh mestu Ninive povedal: „Budem vás súdiť,“ a potom (keď činia pokánie) ich súdiť odmietol, môže to vyzerať, ako keby Boh zmenil názor. V skutočnosti však Boh zostáva verný svojmu charakteru. Rád sa zmilúva a odpúšťa tým, čo sa kajajú. „Zabudol Boh na zmilovanie?“ (Žalm 77:10) Nie, nezabudol.
Kedysi sme všetci boli Božími nepriateľmi pre náš hriech (Rimanom 8:7). Boh nás vystríhal pred mzdou za hriech (Rimanom 6:23), aby nás priviedol k pokániu. Keď sme sa kajali a zverili sa Kristovi, aby nás spasil, Boh o nás „zmenil názor“ a už viac nie sme jeho nepriateľmi, ale jeho milovanými deťmi (Ján 1:12). Ak by sme sa rozhodli zotrvať v hriechu, no Boh by nás za to nepotrestal, bolo by to v rozpore s Jeho charakterom. Tak isto by však bolo v rozpore s Jeho charakterom, ak by nás chcel trestať aj po tom, čo sme činili pokánie. Keď v našom srdci nastane zmena, zmení sa tým aj Boh? Nie. Ak z tejto otázky niečo vyplýva, je to skutočnosť, že naša spása svedčí o Božej nemennosti, pretože ak by nás Boh nebol zachránil pre Krista, bolo by to v rozpore s Jeho charakterom.
English
Mení Boh názor?
