Otázka
Prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii?
Odpoveď
Niektorí používajú túto otázku v snahe „vyvrátiť“ existenciu Boha. V skutočnosti existuje populárna protikresťanská webová stránka venovaná téme „Prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii?“ na http://www.whywontgodhealamputees.com. Ak je Boh všemocný a ak Ježiš sľúbil, že urobí čokoľvek, o čo ho požiadame, tak prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii, keď sa za nich modlíme? Prečo Boh uzdravuje napríklad obete rakoviny a cukrovky, no nikdy nespôsobí regeneráciu amputovanej končatiny? To, že človek po amputácii zostane bez končatiny, je pre niektorých „dôkazom“, že Boh neexistuje, že modlitba je zbytočná, takzvané uzdravenia sú náhoda a náboženstvo je mýtus.
Vyššie uvedený argument je zvyčajne prezentovaný premysleným, dobre zdôvodneným spôsobom, s liberálnym použitím úsekov Písma, aby to vyzeralo o to viac legitímnejšie. Je to však argument založený na nesprávnom pohľade na Boha a na nesprávnom výklade Písma. Úvaha použitá v argumente „prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii“ vytvára najmenej sedem nesprávnych predpokladov:
1. prepoklad: Boh nikdy neuzdravil človeka po amputácii. Kto môže povedať, že v dejinách sveta Boh nikdy nespôsobil regeneráciu nejakej končatiny? Povedať: „Nemám žiadne empirické dôkazy o tom, že by sa končatiny mohli regenerovať, a preto sa v dejinách sveta nevyliečil žiadny človek po amputácii“ je podobné ako povedať „Nemám žiadne empirické dôkazy, že na mojom dvore žijú králiky, a preto žiaden králik v histórii sveta nežil na tejto pôde“. Je to záver, ktorý sa jednoducho nedá vyvodiť. Okrem toho máme historické záznamy o tom, ako Ježiš uzdravoval malomocných, o niektorých môžeme predpokladať, že stratili prsty na rukách alebo časti tváre. V každom prípade boli malomocní plne uzdravení a obnovení (Marek 1:40-42; Lukáš 17:12-14). Tiež je tu prípad muža s chromou rukou (Matúš 12:9-13) a prinavrátenie odrezaného ucha veľkňazovho sluhu (Lukáš 22:50-51), nehovoriac o tom, že Ježiš vzkriesil mŕtvych (Matúš 11:5; Ján 11), čo by bolo nepochybne ešte ťažšie ako uzdravenie osoby po amputácii.
2. predpoklad: Božia dobrota a láska si vyžadujú, aby všetkých uzdravil. Choroba, utrpenie a bolesť sú výsledkom nášho života v prekliatom svete – prekliatom kvôli nášmu hriechu (Genesis 3:16-19; Rimanom 8:20-22). Božia dobrota a láska ho podnietili, aby nám daroval Spasiteľa, aby nás vykúpil z kliatby (1. Jána 4:9-10), ale naše konečné vykúpenie sa neuskutoční, kým Boh neurobí definitívny koniec hriechu vo svete. Dovtedy sme stále vystavení fyzickej smrti.
Ak by Božia láska vyžadovala, aby uzdravil každú chorobu a neduh, nikto by nikdy nezomrel – pretože „láska“ by každého udržala v dokonalom zdraví. Biblická definícia lásky je „obetavé hľadanie toho, čo je pre milovaného najlepšie“. To, čo je pre nás najlepšie, nie je vždy fyzická celistvosť. Apoštol Pavol sa modlil, aby mu bol odstránený „osteň z tela“, ale Boh povedal: „Nie“, pretože chcel, aby Pavol pochopil, že na to, aby mohol zažiť Božiu milosť, nemusí byť fyzicky zdravý. Prostredníctvom tejto skúsenosti Pavol rástol v pokore a v chápaní Božieho milosrdenstva a moci (2. Korinťanom 12:7-10).
Svedectvo Joni Eareckson Tada poskytuje moderný príklad toho, čo Boh môže urobiť prostredníctvom fyzickej tragédie. Ako tínedžerka Joni utrpela nehodu pri potápaní, po ktorej zostala v kvadruplégii. Vo svojej knihe Joni rozpráva, ako mnohokrát navštívila liečiteľov viery a zúfalo sa modlila za uzdravenie, ktoré nikdy neprišlo. Nakoniec svoj stav prijala ako Božiu vôľu a píše: : „Čím viac o tom premýšľam, tým viac som presvedčená, že Boh nechce, aby bol každý zdravý. Používa naše problémy na svoju slávu a naše dobro (str. 190).”
3. predpoklad: Boh aj dnes robí zázraky, tak ako ich robil v minulosti. V tisícoch rokov histórie, o ktorej hovorí Biblia, nájdeme len štyri krátke obdobia, v ktorých sa vo veľkej miere diali zázraky (obdobie exodu, doba prorokov Eliáša a Elizea, Ježišova služba a doba apoštolov). Hoci sa zázraky diali v celej Biblii, iba počas týchto štyroch období boli zázraky „bežné“.
Čas apoštolov sa skončil napísaním Zjavenia a smrťou Jána. To znamená, že teraz sú zázraky opäť zriedkavé. Každá služba, ktorá tvrdí, že ju vedie nový druh apoštolov, alebo tvrdí, že má schopnosť uzdravovať, klame ľudí. „Liečitelia viery“ hrajú na emócie a využívajú silu sugescie na vytváranie neoveriteľných „uzdravení“. To neznamená, že Boh dnes ľudí neuzdravuje – veríme, že áno – ale nie v takom množstve, ako to niektorí ľudia tvrdia.
Opäť sa vraciame k príbehu Joni Eareckson Tada, ktorá svojho času hľadala pomoc liečiteľov viery. Na margo novodobých zázrakov hovorí: „Božie jednanie s človekom v našej dobe a kultúre je založené skôr na Jeho Slove než na ‚znameniach a zázrakoch‘“ (cit. dielo, s. 190). Jeho milosť je dostatočná a Jeho Slovo je isté.
4. predpoklad: Boh je povinný povedať „áno“ každej modlitbe prednesenej vo viere. Ježiš povedal:
„lebo ja idem k Otcovi a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.“ (Ján 14:12-14). Niektorí sa pokúšali interpretovať túto pasáž tak, že Ježiš súhlasí s tým, čo žiadame. Ale to je nesprávne chápanie Ježišovho úmyslu. Najprv si všimnite, že Ježiš hovorí so svojimi apoštolmi a zasľúbenie je pre nich. Po Ježišovom nanebovstúpení dostali apoštoli moc robiť zázraky, keď šírili evanjelium (Skutky 5:12). Po druhé, Ježiš dvakrát použil frázu „v mojom mene“. To naznačuje základ pre modlitby apoštolov, ale tiež to znamená, že čokoľvek, za čo sa modlili, by malo byť v súlade s Ježišovou vôľou. Napríklad o sebeckej modlitbe alebo o modlitbe motivovanej chamtivosťou nemožno povedať, že je to modlitba v Ježišovom mene.
Modlíme sa vo viere, ale viera znamená, že dôverujeme Bohu. Dôverujeme Mu, že robí to, čo je najlepšie, a že vie, čo je najlepšie. Keď vezmeme do úvahy celé biblické učenie o modlitbe (nielen sľub daný apoštolom), dozvieme sa, že Boh môže uplatniť svoju moc ako odpoveď na našu modlitbu, alebo nás môže prekvapiť iným konaním. Vo svojej múdrosti vždy robí to, čo je najlepšie (Rimanom 8:28).
5. predpoklad: Božie budúce uzdravenie (pri vzkriesení) nemôže kompenzovať pozemské utrpenie. Pravdou je, že „naše súčasné utrpenie sa nedá porovnávať so slávou, ktorá sa na nás zjaví“ (Rimanom 8:18). Keď veriaci stratí úd, má Boží prísľub budúcej celistvosti a viera znamená „byť si istý tým, v čo dúfame, a istý tým, čo nevidíme“ (Hebrejom 11:1). Ježiš povedal: „Lepšie ti bude, ak vojdeš do života okyptený alebo chromý, než aby si mal obidve ruky alebo obidve nohy, a hodili by ťa do večného ohňa.“ (Matúš 18:8). Jeho slová potvrdzujú relatívnu nedôležitosť nášho fyzického stavu v tomto svete v porovnaní s naším večným stavom. Vstúpiť do života zmrzačený (a potom byť uzdravený) je nekonečne lepšie ako vojsť celý do pekla (trpieť vo večnosti).
6. predpoklad: Boží plán podlieha schváleniu človeka. Jedným z argumentov „Prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii“ je, že Boh jednoducho nie je „spravodlivý“ k ľuďom po amputácii. Napriek tomu Písmo jasne hovorí, že Boh je dokonale spravodlivý (Žalm 11:7; 2 Tesaloničanom 1:5-6) a vo svojej zvrchovanosti sa nikomu nezodpovedá (Rimanom 9:20-21). Veriaci verí v Božiu dobrotu, aj keď to okolnosti sťažujú a zdá sa, že rozum to nevie prijať.
7. predpoklad: Boh neexistuje. Toto je základný predpoklad, na ktorom je založený celý argument „prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii“. Tí, ktorí presadzujú argument „prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii“, začínajú predpokladom, že Boh neexistuje, a potom pokračujú v podpore svojej myšlienky, ako najlepšie vedia. Pre nich je „náboženstvo je mýtus“ vopred daný záver prezentovaný ako logická dedukcia, ktorá je však v skutočnosti základom argumentu.
V istom zmysle je otázka, prečo Boh nezdraví ľudí po amputácii, záludná otázka, porovnateľná s otázkou: „Môže Boh urobiť kameň príliš veľký na to, aby ho zdvihol?“ a nie je určená na hľadanie pravdy, ale na diskreditáciu viery. V inom zmysle to môže byť platná otázka s biblickou odpoveďou. Táto odpoveď by v skratke znela asi takto: „Boh môže uzdraviť ľudí po amputácii a uzdraví každého z nich, kto dôveruje Kristovi ako Spasiteľovi. Uzdravenie nepríde ako výsledok toho, že ho požadujeme hneď, ale v Božom vlastnom čase.“ , možno v tomto živote, ale určite v nebi. Dovtedy chodíme vierou, dôverujúc Bohu, ktorý nás vykupuje v Kristovi a zasľubuje nám vzkriesenie tela."
Osobné svedectvo:
Náš prvý syn sa narodil bez kostí v dolných končatinách a na chodidlách a mal len dva prsty. Dva dni po prvých narodeninách mu amputovali obe nohy. Teraz uvažujeme o adopcii dieťaťa z Číny, ktoré by si vyžadovalo podobnú operáciu, keďže má podobné problémy. Cítim, že si ma Boh vybral, aby som bola pre tieto špeciálne deti veľmi špeciálnou matkou, a kým som nenatrafila na tému, prečo Boh neuzdravuje ľudí po amputácii, nemala som ani tušenie, že to ľudia použili ako dôvod na pochybovanie o existencii Boha. Ako matka jedného beznohého dieťaťa a potenciálna matka ďalšieho dieťaťa, ktorému budú chýbať dolné končatiny, som to v takomto svetle ešte nevidela. Skôr som videla, ako ma povoláva, aby som bola špeciálnou matkou, ako spôsob, ako učiť iných o Božích požehnaniach. Tiež ma volá, aby som týmto deťom dala príležitosť stať sa súčasťou kresťanskej rodiny, ktorá ich naučí milovať Pána a pochopiť, že všetko môžeme prekonať skrze Krista. Niektorí by to mohli považovať za kameň úrazu; my to považujeme za výzvu a novú skúsenosť, cez ktorú sa budeme učiť novým veciam. Ďakujeme Bohu aj za to, že dal niekomu vedomosti, aby mohol vykonávať potrebné operácie a vyrábať potrebné protézy, ktoré môjmu synovi a dúfajme, že aj nášmu ďalšiemu synovi umožnia chodiť, behať, skákať a žiť, aby vo všetkom mohli oslavovať Boha. „Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“ (Rimanom 8:28).
English
Prečo Boh neuzdraví ľudí po amputácii?
