Otázka
Prečo Boh vyžaduje vieru?
Odpoveď
Náš vzťah s Bohom je podobný nášmu vzťahu s ostatnými v tom, že všetky vzťahy si vyžadujú vieru. Nikdy nemôžeme dokonale poznať žiadnu inú osobu. Nemôžeme zažiť všetko, čo prežívajú, ani vstúpiť do ich myslí, aby sme vedeli, aké sú ich myšlienky a emócie. V Prísloví 14:10 sa píše: „Srdce pozná vlastnú trpkosť a nikto cudzí sa s ním nedelí o radosť“. Nie sme schopní úplne poznať ani svoje vlastné srdcia. Jeremiáš 17:9 hovorí, že ľudské srdce je zlé a klamné: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná?“. Inými slovami, ľudské srdce sa snaží zakryť hĺbku svojej hriešnosti a egoizmu a klame dokonca aj svojho vlastného majiteľa. Robíme to presunutím viny, ospravedlnením nesprávneho správania, bagatelizovaním svojich hriechov atď.
Pretože nie sme schopní ľudí úplne poznať, viera (dôvera) je do istej miery neoddeliteľnou súčasťou všetkých vzťahov. Napríklad manželka nasadne do auta a jej manžel šoféruje a ona mu verí, že bude jazdiť bezpečne, hoci často jazdí na zimných cestách rýchlejšie ako ona. Verí mu, že bude konať vždy v jej najlepšom záujme. Všetci zdieľame informácie o sebe s ostatnými a veríme, že nás v tom nezradia. Ideme po ceste a veríme, že tí, ktorí jazdia okolo nás, budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Takže či už ide o cudzích ľudí, alebo o dôverných priateľov a spoločníkov - dôvera je vždy nevyhnutnou súčasťou našich vzťahov, pretože nikoho nemôžeme úplne poznať .
Ak nemôžeme úplne poznať ani svojich najbližších, ako môžeme očakávať, že budeme úplne poznať nekonečného Boha? Aj keby sa Boh chcel ľuďom plne vyjaviť, je nemožné, aby sme Ho úplne poznali. Je to ako pokúšať sa naliať oceán (na prvý pohľad nekonečný) do litrovej odmerky ... nemožné! Napriek tomu môžeme mať zmysluplné vzťahy s ostatnými, ktorým sme začali dôverovať kvôli tomu, čo o nich vieme a kvôli ich charakteru a podobne Boh zjavil toho o sebe dosť prostredníctvom svojho stvorenia (Rimanom 1:18-21), prostredníctvom svojho Slova (2. Timoteovi 3:16–17; 2. Petra 1:16–21) a prostredníctvom svojho Syna (Ján 14:9), aby sme s Ním mohli nadviazať zmysluplný vzťah. Ale toto je možné iba vtedy, keď bariéra hriechu je odstránená našou vierou v osobu Ježiša Krista a v Jeho obeť na kríži, ako výkupné za nás hriech. Je to nevyhnutné, pretože tak, ako je nemožné, aby spolu prebývali svetlo aj tma, tak je nemožné, aby svätý Boh mal spoločenstvo s hriešnym človekom, pokiaľ jeho hriech nebol zaplatený a odstránený. Ježiš Kristus, Boží Syn bez hriechu, zomrel na kríži, aby vzal na seba náš trest a zmenil nás, aby ten, kto v Neho verí, sa mohol stať Božím dieťaťom a žiť večne v Jeho prítomnosti (Ján 1:12; 2. Korinťanom 5:21; 2. Petra 3:18; Rimanom 3:10–26).
V minulosti boli obdobia, keď sa Boh ľuďom zjavil „viditeľnejšie“. Jedným z takých príkladov je doba exodu z Egypta, keď Boh zjavil svoju starostlivosť o Izraelitov tým, že na Egypťanov poslal nadprirodzené rany, kým neboli ochotní Izraelitov oslobodiť z otroctva. Boh potom rozdelil Červené more a umožnil tak zhruba dvom miliónom Izraelitov prejsť po suchej zemi. Keď sa ich egyptské vojsko snažilo prenasledovať tou istou cestou, more ich zalialo (Exodus 14:22–29). Neskôr ich na púšti Boh zázračne sýtil mannou a viedol ich cez deň pomocou oblačného stĺpa a v noci pomocou ohnivého stĺpa, čo bolo viditeľným vyjadrením Jeho prítomnosti medzi nimi (Exodus 13:21,22 a Exodus 15).
Napriek týmto opakovaným prejavom Jeho lásky, prítomnosti a moci mu Izraeliti stále odmietali dôverovať, keď chcel, aby vstúpili do zasľúbenej zeme. Namiesto toho sa rozhodli dôverovať slovu desiatich mužov, ktorí ich vystrašili svojimi príbehmi o opevnených mestách a obrovskej postave niektorých obyvateľov krajiny (Numeri 13:26–33). Tieto udalosti ukazujú, že ďalšie Božie zjavenia Jeho samého by nemali väčší vplyv na našu schopnosť dôverovať mu. Ak by Boh podobne jednal s ľuďmi dnešnej doby, nereagovali by sme inak ako Izraeliti, pretože naše hriešne srdcia sú rovnaké ako ich.
Biblia hovorí aj o budúcom čase, keď sa oslávený Kristus vráti, aby 1000 rokov vládol na zemi z Jeruzalema (Zjavenie 20:1–10). Počas tejto Kristovej vlády sa na zemi narodí množstvo ľudí. Bude vládnuť s dokonalou spravodlivosťou, napriek tomu Biblia uvádza, že na konci 1 000 rokov nebude mať Satan problémy s vybudovaním armády, ktorá sa vzbúri proti Kristovej vláde. Budúca udalosť milénia a minulá udalosť exodu odhaľujú, že problém nie je v tom, že by sa Boh človeku nedostatočne zjavoval; Problém je skôr v tom, že sa hriešne srdce človeka vzbúrilo proti Božej láskavej vláde. Hriešne túžime po samospráve.
Boh nám zjavil svoju prirodzenosť dostatočne na to, aby sme Mu mohli dôverovať. Prostredníctvom udalostí dejín, pôsobenia prírody a života Ježiša Krista ukázal, že je všemocný, vševediaci, láskavý, svätý, nemenný a večný. Tým všetkým nám ukázal, že si zaslúži dôveru. Ale rovnako ako v prípade Izraelitov na púšti, je len na našom rozhodnutí, či mu budeme dôverovať, alebo nie. Často toto rozhodnutie robíme na základe toho, čo si myslíme, že vieme o Bohu, a nie toho, čo o sebe zjavil, a dá sa o ňom pochopiť z dôkladného štúdia Jeho neomylného slova, Biblie. Ak ste to ešte neurobili, začnite dôkladne študovať Bibliu, aby ste spoznali Boha vďaka dôvere v Jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý prišiel na zem, aby nás zachránil od našich hriechov, aby sme mali nádherné spoločenstvo s Bohom tak teraz, ako aj jedného dňa v nebi v ešte plnšej miere.
English
Prečo Boh vyžaduje vieru?
