Otázka
Kto sú vyvolení Boží?
Odpoveď
Jednoducho povedané, „Boží vyvolení“ sú tí, ktorých Boh predurčil na spasenie. Nazývajú sa „vyvolení“, pretože toto slovo označuje pojem voľby. Každé štyri roky v USA „volíme“ prezidenta – t. j. vyberáme, kto bude v tomto úrade pôsobiť. To isté platí pre Boha a tých, ktorí budú spasení; Boh si vyberá tých, ktorí budú spasení. Toto sú Boží vyvolení.
V súčasnej podobe nie je koncept, že Boh volí tých, ktorí budú spasení, kontroverzný. Kontroverzné je, ako a akým spôsobom si Boh vyberá tých, ktorí budú spasení. Počas cirkevných dejín existovali dva hlavné názory na doktrínu vyvolenia (alebo predurčenia). Jeden pohľad, ktorý budeme nazývať predvídavý alebo predvedomý, učí, že Boh prostredníctvom svojej vševedúcnosti pozná tých, ktorí sa postupom času z vlastnej slobodnej vôle rozhodnú vložiť svoju vieru a dôveru v Ježiša Krista. Na základe tohto božského predzvedenia Boh vyvolil týchto jednotlivcov „pred založením sveta“ (Efezským 1:4). Tento názor zastáva väčšina amerických evanjelikálov.
Druhým hlavným názorom je augustiniánsky pohľad, ktorý v podstate učí, že Boh nielenže božsky vyvolí tých, ktorí budú mať vieru v Ježiša Krista, ale tiež sa božsky rozhodne dať týmto jednotlivcom vieru, aby uverili v Krista. Inými slovami, Božie vyvolenie na spasenie nie je založené na predzvedaní viery jednotlivca, ale je založené na slobodnej, zvrchovanej milosti všemohúceho Boha. Boh vyvolí ľudí na spasenie a časom títo ľudia dospejú k viere v Krista, pretože ich Boh vyvolil.
Rozdiel spočíva v tomto: kto má konečnú voľbu pri spasení — Boh alebo človek? V prvom pohľade (predvídavý pohľad) má človek kontrolu; jeho slobodná vôľa je zvrchovaná a stáva sa určujúcim faktorom pri Božom vyvolení. Boh môže poskytnúť cestu spasenia prostredníctvom Ježiša Krista, ale človek si musí sám vybrať Krista, aby sa pre neho spasenie stalo skutočnosťou. V konečnom dôsledku tento názor robí Boha bezmocným a oberá Ho o Jeho suverenitu. Tento pohľad stavia Stvoriteľa na milosť a nemilosť stvorenia; ak Boh chce ľudí v nebi, musí dúfať, že človek si slobodne zvolí svoju cestu spasenia. V skutočnosti predvídavý pohľad na vyvolenie nie je vôbec žiadnym vyvolením, pretože Boh si v skutočnosti nevyberá – iba potvrdzuje. Je to človek, kto je konečným výbercom.
Z augustiniánskeho pohľadu má Boh kontrolu; On je ten, kto si zo svojej vlastnej suverénnej vôle slobodne vyberá tých, ktorých zachráni. Nielenže volí tých, ktorých spasí, ale v skutočnosti uskutočňuje ich spasenie. Namiesto toho, aby Boh len umožnil spásu, vyberá si tých, ktorých zachráni, a potom ich zachráni. Tento pohľad stavia Boha na Jeho správne miesto ako Stvoriteľa a Vládcu.
Augustiniánsky pohľad nie je bez problémov sám o sebe. Kritici tvrdili, že tento pohľad oberá človeka o jeho slobodnú vôľu. Ak si Boh vyberá tých, ktorí budú spasení, tak prečo hlásať evanjelium? Navyše, ak Boh volí podľa svojej suverénnej vôle, ako potom môžeme byť zodpovední za svoje činy? To všetko sú dobré a spravodlivé otázky, na ktoré treba odpovedať. Dobrá pasáž na zodpovedanie týchto otázok je Rimanom 9, najpodrobnejšia pasáž pojednávajúca o Božej zvrchovanosti vo vyvolení.
Kontext úryvku vyplýva z Rimanom 8, ktorý končí veľkým vyvrcholením chvály: „Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (Rimanom 8:38-39). To vedie Pavla k úvahe, ako by mohol na toto vyhlásenie reagovať Žid. Kým Ježiš prišiel k strateným deťom Izraela a kým raná cirkev bola z veľkej časti židovská, evanjelium sa šírilo medzi pohanmi oveľa rýchlejšie ako medzi Židmi. V skutočnosti väčšina Židov videla evanjelium ako kameň úrazu (1. Korinťanom 1:23) a odmietli Ježiša. To by mohlo priviesť priemerného Žida k tomu, aby sa zamyslel, či Boží plán vyvolenia zlyhal, keďže väčšina Židov odmieta posolstvo evanjelia.
V Rimanom 9 Pavol systematicky ukazuje, že Božie zvrchované vyvolenie je v platnosti od samého začiatku. Začína kľúčovým výrokom: „Lebo nie všetci, čo pochádzajú z Izraela, sú Izrael“ (Rímskym 9:6). To znamená, že nie všetci ľudia etnického Izraela (teda tí, ktorí sú potomkami Abraháma, Izáka a Jákoba) patria k pravému Izraelu (Božím vyvoleným). Keď si Pavol prezerá históriu Izraela, ukazuje, že Boh si vyvolil Izáka namiesto Izmaela a Jákoba namiesto Ezava. Pre prípad, že by si niekto myslel, že Boh si vyvolil týchto jednotlivcov na základe viery alebo dobrých skutkov, ktoré budú konať v budúcnosti, dodáva: „Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva“ (Rímskym 9:11,12).
V tomto bode by sme mohli byť v pokušení obviniť Boha, že koná nespravodlivo. Pavol predvída toto obvinenie vo v. 14, pričom jasne hovorí, že Boh nie je v žiadnom prípade nespravodlivý. „Zmilujem sa nad tým, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa nad tým, nad kým sa zľutujem“ (Rímskym 9:15). Boh je zvrchovaný nad svojím stvorením. Môže si slobodne vybrať tých, ktorých si vyberie, a ktorých nie. Stvorenie nemá právo obviňovať Stvoriteľa z nespravodlivosti. Samotná myšlienka, že stvorenie môže súdiť Stvoriteľa, je pre Pavla absurdná a malo by to tak byť aj pre každého kresťana. Text v Rimanom 9 potvrdzuje tento bod.
Ako už bolo spomenuté, existujú aj iné pasáže, ktoré hovoria v menšej miere o téme Božích vyvolených (Ján 6:37-45 a Efezanom 1:3-14, aby sme zopár vymenovali). Ide o to, že Boh nariadil vykúpiť zvyšok ľudstva na spasenie. Títo vyvolení jednotlivci boli vyvolení pred stvorením sveta a ich spása je úplná v Kristovi. Ako hovorí Pavol: „Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ (Rímskym 8:29-30).
English
Kto sú vyvolení Boží?
