Otázka
Čo znamená Božia sláva?
Odpoveď
Božia sláva je nádhera Jeho Ducha. Nie je to estetická alebo materiálna krása, je to krása, ktorá vyžaruje z Jeho charakteru, z všetkého, čím je. Jakub 1:9-10, vyzýva bohatých, aby „chválili na svoje poníženie“, to naznačuje slávu, ktorá neznamená bohatstvo, moc alebo materiálnu krásu. Táto sláva môže korunovať človeka alebo naplniť zem. Je možné ju vidieť medzi ľuďmi a na zemi, ale nevychádza z nich, je to Božia sláva. Sláva človeka je krása ľudského ducha, ktorá je omylná a pominie a tak ako nám to hovorí verš - ponižuje človeka. Ale Božia sláva, ktorá sa ukazuje vo všetkých jeho vlastnostiach spolu, nikdy nepominie. Je večná.
Izaiáš 43:7 hovorí, že Boh nás stvoril na svoju slávu. V kontexte ďalších veršov môžeme vidieť, že človek „oslavuje“ Boha, pretože skrze človeka, môže byť Božia sláva zjavná vo veciach ako je láska, hudba, hrdinstvo atď. - Božie veci, ktoré nesieme „v hlinených nádobách“ (2. Korinťanom 4:7). My sme nádoby, ktoré „obsahujú“ Jeho slávu. Všetky veci, ktoré sme schopní urobiť alebo byť, nachádzajú svoj pôvod v Ňom. Boh rovnakým spôsobom spolupracuje s prírodou. Príroda vystavuje Jeho slávu. Božia sláva je mnohými spôsobmi zjavená ľudskej mysli cez hmotný svet, často rôznym ľuďom rôznym spôsobom. Niekto môže byť unesený z pohľadu na hory a iný môže milovať krásu mora. Ale to, čo je za tým (Božia sláva), hovorí k obom a spája ich to s Bohom. Takýmto spôsobom sa Boh môže zjavovať všetkým ľuďom, bez ohľadu na ich rasu, dedičstvo či polohu. Žalm 19:2-5 hovorí: „Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu odovzdáva správu, noc noci zvestuje poznanie bez reči, bez slov, nepočuť ich hlas. Ich posolstvo znie po celej zemi a ich oznamy doletia až po končiny sveta. “ (Ekumenický preklad).
Žalm 73:24 volá nebesia do „slávy“. Často sa medzi kresťanmi hovorí o smrti ako o „prijatiu do slávy“, čo je vypožičaná fráza z tohto žalmu. Keď zomrie kresťan, je vzatý do Božej prítomnosti a Jeho prítomnosť je prirodzene naplnená Božou slávou. Bude vzatý na miesto, kde doslova prebýva Božia krása - krása Jeho Ducha je tam, pretože aj On je tam. Nádhera Jeho Ducha (podstata toho kým je) je Jeho „sláva“. Tu nebude potrebné, aby Jeho sláva prichádzala skrze človeka alebo prírodu, bude jasne viditeľná, tak ako sa píše v 1. Korinťanom 13:12, “ Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný“ (Ekumenický preklad).
V ľudskom/ zemskom ponímaní, sláva je krása alebo živosť, ktorá spočíva na pozemských veciach (Žalm 37:20, Žalm 49:17) a v tomto zmysle vyprchá. Dôvodom prečo vyprchá je, že materiálne veci nepretrvajú. Zvädnú a zomrú, ale sláva v nich patrí Bohu a navráti sa k Nemu, keď zomrú a rozložia sa. Tak ako to hovorí už spomenutý verš: „Brat v nízkom postavení nech s chválou myslí na svoje vyvýšenie, bohatý však na svoje poníženie, lebo sa pominie ako kvet trávy“ (Jakub 1:9-10, Ekumenický preklad). Čo to znamená? Verš napomína bohatých, aby zistili, že ich bohatstvo, moc a krása je od Boha a majú sa pokoriť zistením, že je to Boh, ktorý ich urobil tým, čím sú a dáva im všetko, čo majú. Poznanie, že sa pominú ako tráva, ich má priviesť k tomu, aby si uvedomili, že Boh je ten, ktorý dáva slávu. Božia sláva je zdrojom, prameňom, z ktorého vytekajú všetky malé pramienky slávy.
Keďže Boh je ten, od koho prúdi sláva, nebude trpieť vyhlásenia, že sláva je z človeka, ľudských modiel alebo z prírody. V Izaiášovi 42:8 môžeme vidieť príklad Božej žiarlivosti na Jeho slávu. O tejto žiarlivosti hovorí Pavol v Liste Rimanom 1:21-25, keď hovorí o spôsoboch, keď ľudia radšej uctievajú stvorenie ako Stvoriteľa. Inak povedané, hľadia na objekt, skrze ktorý prúdi Božia sláva, namiesto toho, aby Bohu vzdali chválu, uctievajú zvieratá, stromy, ľudí, ako keby krása, ktorou sú obdarení, pochádzala z nich samých. Toto je základ modlárstva a jeho veľmi častý prípad. Každý, kto kedy žil, raz urobil túto chybu. Všetci sme „zamenili“ Božiu slávu v prospech „slávy človeka“.
Veľa ľudí v týchto chybách pokračuje: spoliehajú sa na pozemské veci, pozemské vzťahy, vlastné sily, nadanie či krásu, alebo na dobro, ktoré vidia v ostatných. Keď ale tieto veci zošednú alebo zlyhajú, čo sa určite stane (pretože sú to len dočasný nositelia veľkej slávy), potom sú títo ľudia zúfalí. To, čo si potrebujeme uvedomiť je, že Božia sláva je stála a ako budeme putovať životom, ukáže sa nám tu a tam, v osobe, v lese, v príbehu lásky alebo hrdinstva, v beletrii alebo literatúre faktu alebo aj našich životoch. Ale nakoniec, sa to všetko navráti Bohu. A jediná cesta k Bohu je cez Jeho Syna, Ježiša Krista. V Ňom, v nebi nájdeme zdroj všetkej krásy, ak patríme Kristovi. Nič nebude pre nás stratené. Všetky veci, ktoré vyprchali v našom živote, znovu nájdeme v Ňom.
English
Čo znamená Božia sláva?
