Otázka
Je podobnosť v ľudskej/ šimpanzej DNA dôkazom evolúcie?
Odpoveď
V posledných rokoch umožnilo mapovanie genómu podrobné porovnanie DNA ľudí a šimpanzov. Mnohí tvrdia, že ľudia a šimpanzy majú viac ako 98 percent spoločnej DNA. To sa často považuje za rozhodujúci dôkaz spoločného pôvodu opíc a ľudí. Je však toto tvrdenie opodstatnené? Je to naozaj fakt, ktorý definitívne dokazuje spoločný pôvod človeka a šimpanza? Tvrdíme, že toto percento je zavádzajúce. Pri podrobnejšom skúmaní údajov sa totiž ukazuje, že porovnanie genómov človeka a šimpanza je v rozpore s tým, čo by predpovedala evolúcia.
V skutočnosti sú genetické rozdiely medzi ľuďmi a šimpanzmi pravdepodobne väčšie ako 2%. Novšie štúdie ukázali, že skutočné genetické rozdiely medzi ľuďmi a ľudoopmi sú pravdepodobne bližšie k 5%. Tvrdenie o :viac ako 98-percentnej podobnosti: je teda pravdepodobne prehnané.
Rozdiely medzi sekvenciou DNA človeka a šimpanza nie sú v genóme rozložené náhodne. Rozdiely sa skôr nachádzajú v zhlukoch. V skutočnosti je na týchto špecifických miestach šimpanzí genóm podobný genómu iných primátov. Práve človek sa od ostatných odlišuje. Vedci tieto „zhluky“ často označujú ako human accelerated regions (zóny zrýchleného vývoja u ľudí, HAR-zóny), pretože ľudský genóm mal údajne spoločného predka so šimpanzom. Tieto HAR sa nachádzajú v segmentoch DNA, ktoré nekódujú gény. To si však vyžaduje, aby sme verili, že evolúcia náhodne spôsobila takéto rýchle zmeny na miestach, kde tieto zmeny predstavujú dôležitý rozdiel vo fungovaní organizmu potrebný na to, aby nakoniec vznikol človek.
Takéto náhodné šťastie vytvára neuveriteľný príbeh. Ale je to ešte lepšie. Niektoré HAR sa nachádzajú v úsekoch DNA, ktoré skutočne kódujú gény, a v tom spočíva ďalšie množstvo ťažkostí. Evolúcia by predpovedala, že človek sa vyvinul z predka šimpanza prostredníctvom prirodzeného výberu, pôsobiaceho na náhodné zmeny vyvolané mutáciami. Nedávny výskum však odhalil pravý opak. HAR, ktoré sa našli v génoch kódujúcich bielkoviny, nevykazovali dôkazy o mutáciách, ktoré boli selektované s ohľadom na ich výhodný fenotyp, ale skôr presný opak. Genetické zmeny vykazovali dôkazy, že boli v skutočnosti škodlivé. V populácii sa presadili nie preto, že by poskytovali nejakú fyziologickú výhodu, ale napriek tomu, že boli škodlivé. Takéto výsledky nedávajú v evolučnom rámci zmysel.
Je zrejmé, že HAR ukazujú trend, v ktorom rozdiely pozorované v ľudskej DNA (v porovnaní s podobnými druhmi) zvyčajne zvyšujú obsah G-C v danej oblasti vlákna DNA. Evolúcia by predpovedala, že obsah G-C v základnom géne by mal zostať relatívne konštantný, pretože prírodný výber vyberá mutácie DNA, ktoré zlepšujú proteín. Ak je teda evolúcia pravdivá, nemali by sme očakávať konzistentný trend zvyšovania obsahu G-C.
Tieto HAR nie sú vždy obmedzené len na proteín kódujúcu časť génu, ale často presahujú hranicu do sprievodných sekvencií. To ďalej naznačuje, že tieto rozdiely, ktoré sa pozorujú v ľudskej DNA, nie sú v skutočnosti dôsledkom prirodzeného výberu, ktorý zlepšuje proteín, ktorý gén kóduje. HAR majú často tendenciu sústreďovať sa v jednej časti génu, v jednom exóne a jeho okolí (na rozdiel od celého génu), a majú tendenciu korelovať s mužskou (ale nie ženskou) rekombináciou. Takéto pozorovania nedávajú vo svetle evolúcie veľký zmysel.
Na záver možno povedať, že genetické podobnosti medzi šimpanzmi a ľuďmi sú síce zaujímavé, ale nie sú dôkazom darvinizmu. Dizajn ich tiež dokáže vysvetliť. Dizajnéri často vytvárajú rôzne výrobky využitím podobných častí, materiálov a usporiadania. Spoločný podiel sa týka oblastí našej DNA, ktorých výsledkom sú bielkoviny. Z údajov dáva väčší zmysel, aby Dizajnér prírody použil rovnaké proteíny na vykonávanie rovnakej funkcie v rôznych organizmoch.
English
Je podobnosť v ľudskej/ šimpanzej DNA dôkazom evolúcie?
