Otázka
Dekonštrukcionizmus - je to platný spôsob výkladu Biblie?
Odpoveď
Dekonštrukcionizmus je v podstate teória textovej kritiky alebo výkladu, ktorá popiera existenciu jediného správneho významu alebo výkladu pasáže alebo textu. Jadrom dekonštrukcionistickéj teórie výkladu sú dve základné myšlienky. Prvou je myšlienka, že žiadny úryvok alebo text nemôže sprostredkovať jediné spoľahlivé, konzistentné a koherentné posolstvo každému, kto ho číta alebo počuje. Druhou je, že autor, ktorý napísal text, je menej zodpovedný za obsah diela než neosobné sily kultúry, ako je jazyk a ich nevedomá ideológia. Preto už základné princípy dekonštrukcionizmu sú v rozpore s jasným učením Biblie, že absolútna pravda existuje a môžeme ju skutočne poznať (5. Mojžišova 32:4; Izaiáš 65:16; Ján 1:17-18; Ján 14:6; Ján 15:26-27; Galaťanom 2:5).
Dekonštrukcionistický prístup k výkladu Biblie vychádza z postmodernizmu, a preto je jednoducho ďalším popretím existencie absolútnej pravdy, čo je jeden z najvážnejších logických omylov, akého sa môže ktokoľvek dopustiť. Popretie absolútnej pravdy je logický omyl, je to tvrdenie, ktoré si protirečí. Nikto nemôže racionálne popierať absolútnu pravdu, pretože na to je nútený tvrdiť absolútno - čo je to, čo tvrdí, že neexistuje. Keď niekto tvrdí, že nič také ako absolútna pravda neexistuje, spýtajte sa ho: „Ste si tým absolútne istý?“ Ak odpovie: „Áno,“ potom vyslovil tvrdenie, ktoré je v rozpore s jeho samotným predpokladom.
Podobne ako iné filozofie, ktoré vychádzajú z postmoderny, aj dekonštrukcionizmus oslavuje autonómiu človeka a určuje pravdu podľa ľudského intelektu. Preto je podľa postmoderného mysliteľa všetka pravda relatívna a neexistuje nič také ako absolútna pravda. Jadrom postmodernizmu a dekonštrukcionizmu myslenia je pýcha. Dekonštrukcionista si myslí, že za tým, čo hovorí Písmo, dokáže objaviť osobnú alebo spoločenskú motiváciu, a preto môže určiť, čo sa „skutočne hovorí“. Výsledkom je subjektívny výklad danej pasáže. Namiesto toho, aby prijal to, čo Biblia skutočne hovorí, je dekonštrukcionista natoľko arogantný, že si myslí, že dokáže určiť motív, ktorý sa skrýva za tým, čo bolo napísané, a prísť na „skutočný“ alebo „skrytý“ význam textu. Ak by sme však dekonštrukcionizmus dotiahli do logického konca, potom by sa museli dekonštruovať samotné zistenia dekonštrukcionistu, aby sa určilo, čo dekonštrukcionista „skutočne“ povedal. Nekonečná argumentácia v kruhu je seba zničujúca. Keď sa človek zamyslí nad tým, aké zásadne chybné je takéto myslenie, pripomenie si 1. Korinťanom 3:19: „Lebo múdrosť tohto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: Múdrych chytá v ich chytráctve.“
Dekonštrukcionista neštuduje Bibliu preto, aby zistil zmysel, ktorý zamýšľal pisateľ, ale aby sa pokúsil rozoznať kultúrne a spoločenské motívy, ktoré sa skrývajú za tým, čo bolo napísané. dekonštrukcionista je vo výklade úryvku obmedzený len vlastnou predstavivosťou. Pre dekonštrukcionista neexistuje správny alebo nesprávny výklad a význam textu sa stáva tým, čo chce čitateľ. Možno si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa takto čítali právne dokumenty, ako sú závety a listiny. Takýto prístup k Písmu neuznáva základnú pravdu, že Biblia je objektívnym Božím oznámením ľudstvu a že význam jednotlivých pasáží pochádza od Boha.
Namiesto toho, aby sme trávili čas debatami o dekonštrukcionizmu alebo iných postmoderných teóriách, mali by sme sa sústrediť na vyzdvihovanie Krista a zdôrazňovanie dostatočnosti a autority Písma. List Rimanom 1:21-22 vystihuje väčšinu postmoderných mysliteľov, ktorí sa držia takých teórií, ako je dekonštrukcionizmus: „pretože hoci poznali Boha, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami.“
English
Dekonštrukcionizmus - je to platný spôsob výkladu Biblie?
