Otázka
Kto boli Edómčania?
Odpoveď
Edómčania boli potomkami Ezáva, prvorodeného syna Izáka a dvojčaťa Jákoba. Ezáv a Jákob spolu v lone matky bojovali a Boh povedal ich matke Rebeke, že sa stanú dvoma národmi, pričom starší bude slúžiť mladšiemu (1. Mojžišova 25:23). V dospelosti Ezáv neuvážene predal svoje dedičstvo Jákobovi za misku červenej polievky (1. Mojžišova 25:30-34) a potom svojho brata nenávidel. Ezáv sa stal otcom Edómčanov a Jákob otcom Izraelitov a tieto dva národy pokračovali v boji počas väčšiny svojej histórie. V Biblii sú „Seír" (Jozua 24:4), „Bocra" (Izaiáš 63:1) a „Sela" (2. kniha kráľov 14:7) zmienkami o edómskej krajine a hlavnom meste. Sela je dnes známejšia ako Petra.
Názov „Edóm" pochádza zo semitského slova, ktoré znamená „červený", a krajina južne od Mŕtveho mora dostala tento názov kvôli červenému pieskovcu, ktorý je v topografii veľmi výrazný. Ezáv sa kvôli polievke, za ktorú vymenil svoje prvorodenstvo, stal známym ako Edóm a neskôr presťahoval svoju rodinu do rovnomennej hornatej krajiny. V 36. kapitole 1. Mojžišovej knihy sa opisujú rané dejiny Edómčanov a uvádza sa, že mali kráľov, ktorí nad nimi vládli dávno predtým, ako mal Izrael kráľa (1. Mojžišova 36:31). Náboženstvo Edómčanov bolo podobné náboženstvu iných pohanských spoločností, ktoré uctievali bohov plodnosti. Ezávovi potomkovia nakoniec ovládli južné krajiny a živili sa poľnohospodárstvom a obchodom. Jedna zo starobylých obchodných ciest, Kráľovská cesta (4. Mojžišova 20:17), prechádzala cez Edom, a keď Izraeliti pri svojom odchode z Egypta žiadali o povolenie použiť túto cestu, boli násilne odmietnutí.
Pretože boli blízki príbuzní, Izraeliti mali zakázané nenávidieť Edómčanov (5. Mojžišova 23:7). Edómčania však pravidelne útočili na Izrael a v dôsledku toho sa viedlo mnoho vojen. Kráľ Šaul bojoval proti Edómčanom a kráľ Dávid si ich podmanil a v Edómsku zriadil vojenské posádky. Vďaka kontrole nad edómským územím mal Izrael prístup k prístavu Ezión-Geber pri Červenom mori, z ktorého kráľ Šalamún vysielal mnohé výpravy. Po Šalamúnovej vláde sa Edómčania vzbúrili a mali určitú slobodu, kým si ich nepodmanili Asýrčania pod vedením Tiglat-pilesera.
Počas makabejských vojen si Židia podmanili Edómčanov a prinútili ich konvertovať na judaizmus. Počas toho všetkého si Edómčania zachovali veľkú časť svojej starej nenávisti voči Židom. Keď sa bežným jazykom stala gréčtina, Edómčania sa nazývali Idumejci. Po vzniku Rímskej ríše bol Idumejčan, ktorého otec konvertoval na judaizmus, vymenovaný za judejského kráľa. Tento Idumejčan je v dejinách známy ako kráľ Herodes Veľký, tyran, ktorý nariadil masaker v Betleheme v snahe zabiť Kristovo dieťa (Matúš 2:16-18).
Po Herodesovej smrti Idumejci pomaly zmizli z histórie. Boh predpovedal zničenie Edómčanov v 35. kapitole Ezechiela slovami: „ako sa tešíš, že budeš vlastniť dom Izraela, ktorý spustol, tak ja naložím s tebou. Vrch Seír bude púšťou i celý Edóm. Potom spoznajú, že ja som Hospodin" (Ezechiel 35:15). Napriek neustálym snahám Edómu vládnuť nad Židmi sa Božie proroctvo Rebeke naplnilo: staršie dieťa slúžilo mladšiemu a Izrael sa ukázal silnejší ako Edóm.
English
Kto boli Edómčania?
