Otázka
Bol niekedy Ježiš nahnevaný?
Odpoveď
Keď Ježiš očistil chrám od peňazomencov a predavačov zvierat, prejavil silné emócie a hnev (Matúš 21:12–13; Marek 11:15–18; Ján 2:13–22). Ježišove emócie boli opísané ako „horlivosť“ pre Boží dom (Ján 2:17). Jeho hnev bol čistý a úplne ospravedlniteľný, pretože Jeho koreňom bola starosť o Božiu svätosť a uctievanie v chráme. Ježiš opäť prejavil hnev v Kafarnaumskej synagóge, keď farizeji odmietli odpovedať na Ježišove otázky: „Vtedy si ich s hnevom premeral a zarmútený nad ich bezcitným srdcom povedal tomu človeku: Vystri ruku! On ju vystrel. A jeho ruka ozdravela.“ (Marek 3:5).
Často vnímame hnev ako sebeckú, deštruktívnu emóciu, ktorá by z nášho života mala byť úplne odstránená. Avšak fakt, že Ježiš sa nahneval indikuje, že hnev samotný, ako emócia je morálne neutrálny. To je potvrdené aj na inom mieste v Novom zákone. Efežanom 4:26 nám prikazuje: „hnevajte sa, ale nehrešte“ a tiež, aby sme nenechali slnko zapadnúť nad naším hnevom. Príkaz nie je „vyhnúť sa hnevu“ (alebo ho potlačiť, či ignorovať), ale zaobchádzať s ním správne a včas.
Mali by sme si všimnúť nasledujúce skutočnosti o Ježišovom prejave hnevu:
1) Jeho hnev mal správnu motiváciu. Inými slovami, bol nahnevaný zo správnych dôvodov. Ježišov hnev nevyplýval z malicherných hádok, alebo osobných pohoršení proti Nemu. Nebolo v tom žiadne sebectvo.
2) Jeho hnev mal správne zameranie. Nebol nahnevaný na Boha, ani na „slabosti“ ostatných. Jeho hnev sa zameriaval na hriešne správanie a skutočnú nespravodlivosť.
3) Jeho hnev bol sprevádzaný smútkom. Marek 3:5 hovorí, že k Jeho hnevu sa pridal aj smútok z nedostatku viery farizejov. Ježišov hnev pramenil z lásky k farizejom a zo záujmu o ich duchovný stav. Nemalo to nič spoločné s nenávisťou, alebo zlou vôľou.
4) Jeho hnev mal správnu kontrolu. Ježiš sa nikdy nevymkol zo sebakontroly, dokonca ani vo svojom hneve. Veľkňazom a zákonníkom sa nepáčilo, že sa nahneval a vyhnal predavačov z chrámu (Lukáš 19:45-46), ale neurobil nič hriešne. Ovládal svoje emócie; Jeho emócie Ho neovládali.
5) Jeho hnev mal správne trvanie. Nedovolil, aby sa jeho hnev zmenil na horkosť; Nemal zášť. Správne sa vysporiadal s každou situáciou a hnev zvládol včas.
6) Jeho hnev mal pozitívne dôsledky. Ježišov hnev inšpiroval k zbožnému konaniu. Ježišov hnev, ako aj všetky jeho emócie, držalo pod kontrolou Božie Slovo; Ježišova odpoveď teda splnila Božiu vôľu.
Keď sa hneváme, príliš často máme nedostatočnú kontrolu, alebo nesprávne zameranie. Zlyhávame v jednom, alebo viacerých z vyššie uvedených bodov. Toto je hnev človeka, o ktorom nám bolo povedané: „Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, pomalý do hnevu. Lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.“ (List Jakuba 1:19,20). Ježiš neprejavoval ľudský hnev, ale skôr dokonalé a spravodlivé rozhorčenie Boha.
English
Bol niekedy Ježiš nahnevaný?
