Otázka
Bol Jonáš skutočne prehltnutý veľrybou?
Odpoveď
Odpoveď: Príbeh o Jonášovi je úžasným príbehom neposlušného proroka, ktorý po tom, čo ho zhltla veľryba (alebo „veľká ryba“ - pozri nižšie) a vyvrhla na breh, neochotne priviedol zavrhnuté mesto Ninive k pokániu. Biblický príbeh je často kritizovaný skeptikmi kvôli jeho zázračnému obsahu. Medzi tieto zázraky patria napr.:
• Stredomorská búrka, ktorú Boh privolal a rozptýlil (1:4-16).
• Obrovská ryba, ktorú Boh určil, aby pohltila proroka po tom, ako ho posádka jeho lode hodila do mora (1:17).
• Jonášovo prežitie v bruchu ryby tri dni a tri noci alebo jeho vzkriesenie z mŕtvych po vyvrhnutí na breh, podľa toho, ako si text vyložíte (1:17).
• Ryba vyvrhla Jonáša na breh na Boží príkaz (2:10).
• Tekvica, ktorú Boh určil, aby rýchlo rástla, aby Jonášovi poskytla tieň (4:6).
• Červ, ktorého Boh určil, aby napadol a zničil tieňovú tekvicu (4:7).
• Spaľujúci vietor, ktorý Boh privolal, aby Jonášovi spôsobil nepohodu (4:8).
Kritici považujú za ťažko uveriteľné aj pokánie Ninive (3:4-9), hoci technicky nejde o zázrak. V skutočnosti má pokánie Ninive dokonalý zmysel vzhľadom na Jonášov mimoriadny príchod na pobrežie Stredozemného mora a význam uctievania Dagona v tejto konkrétnej oblasti starovekého sveta. Dagón bol rybím bohom, ktorý sa tešil popularite medzi panteónmi Mezopotámie a východného pobrežia Stredozemného mora. V Biblii sa niekoľkokrát spomína v súvislosti s Filištíncami (Sudcov 16:23-24; 1. Samuelova 5:1-7; 1. kniha kroník 10: 8-12). Zobrazenia Dagóna sa našli v palácoch a chrámoch v Ninive a v celom regióne. V niektorých prípadoch bol zobrazovaný ako muž, ktorý mal na sebe rybu. V iných bol čiastočne človekom a čiastočne rybou - akýmsi morským mužom.
Čo sa týka Jonášovho úspechu v Ninive, orientalista Henry Clay Trumbull správne poznamenal, keď napísal: „Aké lepšie zvestovanie ako Bohom poslaný posol do Ninive mohol Jonáš mať, ako keď bol vyhodený z úst veľkej ryby v prítomnosti svedkov, povedzme na pobreží Fenície, kde bol rybí boh obľúbeným predmetom uctievania? Takáto udalosť by nevyhnutne vzbudila premenlivú povahu orientálnych pozorovateľov, takže zástupy by boli pripravené nasledovať zdanlivo nového avatara rybieho boha, hlásajúceho príbeh o jeho povstaní z mora, keď sa vydal na svoju misiu do mesta, kde mal rybí boh svoje centrum uctievania“ (H. Clay Trumbull, "Jonah in Nineveh", Journal of Biblical Literature, Vol. 2, No. 1, 1892, s. 56).
Niektorí bádatelia špekulovali, že Jonášov vzhľad, nepochybne vybielený pôsobením tráviacich kyselín ryby, by mu veľmi pomohol. Ak by to tak bolo, Ninivčanov by privítal muž, ktorého pokožka, vlasy a šaty boli prízračne biele - muž sprevádzaný zástupom frenetických stúpencov, z ktorých mnohí tvrdili, že boli svedkami toho, ako ho veľká ryba vyvrhla na breh (plus všetky farebné zveličenia, ktoré mohli pridať).
Jonášovi stačilo vyvolať dostatočný rozruch, aby sa dostal ku kráľovi, ktorý by po uverení Jonášovmu posolstvu o blížiacej sa skaze pre seba mal moc vyhlásiť celomestský deň pôstu a pokánia. Podľa biblického rozprávania sa presne to stalo (Jonáš 3:6-9). Vidíme teda, že vzhľadom na to, že Jonáša vyvrhla na breh veľká ryba, pokánie Ninive vyplýva z veľmi logického vývoja.
Pokiaľ ide o Jonášovu vodnú skúsenosť (ktorá je jadrom príbehu), hoci neexistuje presvedčivý historický dôkaz, že Jonáša niekedy pohltila ryba a že o tom prežil, existuje niekoľko provokatívnych potvrdzujúcich dôkazov. V 3. storočí pred Kristom babylonský kňaz/historik Berosus písal o mýtickom tvorovi menom Oannes, ktorý sa podľa Berosa vynoril z mora, aby ľuďom odovzdal božskú múdrosť. Vedci tohto záhadného rybieho muža vo všeobecnosti identifikujú ako avatára babylonského boha vody Ea (známeho aj ako Enki). Zaujímavosťou Berosovho opisu je meno, ktoré použil: Oannes.
Berosus písal v gréčtine v období helenizmu. Oannes je len jedno písmeno vzdialené od gréckeho mena Ioannes. Ioannes je zhodou okolností jedno z dvoch gréckych mien, ktoré sa v celom gréckom Novom zákone používajú zameniteľne na označenie hebrejského mena Yonah (Jonáš), ktoré sa zasa javí ako prezývka Yohanan (z ktorého máme anglické meno John). (Pozri Ján 1:42; 21:15 a Matúš 16:17.) Naopak, Ioannes aj Ionas (druhý grécky výraz pre Jonáša používaný v Novom zákone) sa v gréckej Septuaginte, čo je grécky preklad hebrejského Starého zákona, používajú zameniteľne na označenie hebrejského mena Yohanan. Porovnaj 2. knihe kráľov 25:23 a 1. knihe kroník 3:24 v Septuaginte s rovnakými pasážami z hebrejského Starého zákona.
Pokiaľ ide o chýbajúce „I“ v slove Ioannes, podľa profesora Trumbulla, ktorý tvrdí, že si svoje informácie pred napísaním vlastného článku na túto tému overil u renomovaného asýrskeho vedca Dr. Hermana V. Hilprechta, „v asýrskych nápisoch sa J v cudzích slovách mení na I alebo úplne mizne; preto by sa Joannes ako grécky zástupca Jona objavil v asýrčine buď ako Ioannes, alebo ako Oannes“ (Trumbull, ibid., s. 58).
Ninive bolo asýrske. V podstate to znamená, že Berosus písal o rybom človeku menom Jonáš, ktorý sa vynoril z mora, aby dal človeku božskú múdrosť - čo je pozoruhodné potvrdenie hebrejského opisu.
Berosus tvrdil, že sa pri získavaní informácií opieral o oficiálne babylonské zdroje. Ninive dobyli Babylončania pod vedením kráľa Nabopolassara v roku 612 pred n. l., teda viac ako 300 rokov pred Berosom. Je celkom pravdepodobné, hoci špekulatívne, že záznam o Jonášovom úspechu v Ninive sa zachoval v Berosových spisoch. Ak je to tak, zdá sa, že Jonáš bol zbožštený a mytologizovaný v priebehu troch storočí, najprv Asýrčanmi, ktorí ho nepochybne spájali so svojím rybím bohom Dágonom, a potom Babylončanmi, ktorí ho zrejme skrížili so svojím vlastným bohom vody Eom.
Okrem Berosovho opisu sa Jonáš objavuje na inom mieste izraelských kroník ako prorok, ktorý predpovedal vojenské úspechy Jeroboáma II. proti Sýrii v 8. storočí pred Kristom (2. kniha kráľov 14:25). O Jonášovi sa hovorí, že bol synom Amittaja (porov. Jonáš 1:1) z mesta Gát-hefer v dolnej Galilei. Flavius Jozefus tieto údaje opakuje vo svojich Židovských starožitnostiach (kapitola 10, odsek 2). Jonáš nebol imaginárnou postavou vymyslenou na úlohu neposlušného proroka, ktorého pohltila ryba. Bol súčasťou prorockých dejín Izraela.
Pokiaľ ide o mesto Ninive, bolo znovuobjavené v 19. storočí po viac ako 2 500 rokoch neznáma. V súčasnosti sa predpokladá, že v čase svojho zániku bolo najväčším mestom na svete (pozri knihu Tertiusa Chandlera Štyritisíc rokov rastu miest: An Historical Census). Podľa sira Austena Henryho Layarda, ktorý zaznamenal znovuobjavenie Ninive vo svojej klasickej knihe Objavy v Ninive, bol obvod Veľkého Ninive „presne tri dni cesty“, ako je zaznamenané v Jonášovi 3:3 (Austen Henry Layard. Populárna správa o objavoch v Ninive, J. C. Derby: New York, 1854, s. 314). Pred jeho znovuobjavením sa skeptici vysmievali možnosti, že by v starovekom svete mohlo existovať také veľké mesto. V skutočnosti skeptici existenciu Ninive úplne popierali. Jeho znovuobjavenie v polovici 19. storočia sa ukázalo ako pozoruhodné ospravedlnenie Biblie, ktorá Ninive spomína menom 18-krát a jeho osudu venuje celé dve knihy (Jonáš a Nahum).
Je zaujímavé, kde bolo stratené mesto Ninive znovuobjavené. Bolo nájdené pochované pod pár „tellami“ v blízkosti Mosulu v dnešnom Iraku. Tieto mohyly sú známe pod miestnymi názvami Kuyunjik a Nabi Yunus. Nabi Yunus je arabský výraz pre „proroka Jonáša“. Stratené mesto Ninive sa našlo pochované pod starovekým tellom pomenovaným po prorokovi Jonášovi.
Pokiaľ ide o veľrybu, Biblia v skutočnosti neuvádza, aký druh morského živočícha Jonáša pohltil. Väčšina ľudí predpokladá, že to bol kachalot (známy aj ako vorvaň). Veľmi dobre to však mohol byť aj biely žralok. Hebrejský výraz použitý v Starom zákone, gadowl dag, doslova znamená „veľká ryba“. Grécky výraz použitý v Novom zákone je këtos, čo jednoducho znamená „morský tvor“. Sú známe najmenej dva druhy stredomorských morských živočíchov, ktoré dokážu prehltnúť celého človeka. Sú to kachalot a žralok biely. Oba tvory sa pohybujú v Stredozemnom mori a stredomorskí námorníci ich poznali už v staroveku. Oba druhy opísal Aristoteles vo svojom diele Historia Animalium zo 4. storočia pred Kristom.
Takže teraz máme troch zo štyroch hlavných hráčov: Jonáša, Ninive a ľudožravú rybu. Zostáva už len štvrtý hlavný hráč: Boh. Skeptici sa vysmievajú zázrakom opísaným v knihe Jonáš, akoby neexistoval mechanizmus, ktorým by sa takéto udalosti mohli stať. To je ich predsudok. My sme však naklonení veriť, že existuje Niekto, kto je schopný manipulovať s prírodnými javmi takýmto nadprirodzeným spôsobom. Veríme, že je Stvoriteľom prírodnej ríše, a preto ňou nie je ohraničený. Nazývame ho Bohom a veríme, že poslal Jonáša do Ninive, aby ich priviedol k pokániu.
Boh sa v dejinách prejavoval mnohými rozmanitými spôsobmi, z ktorých nie posledným bolo jeho vtelenie v osobe Ježiša Krista. Ježiš nám nielenže dáva dôvod veriť, že existuje niekto, kto je schopný konať zázraky, ale dáva nám aj plnú istotu, že sa takéto udalosti skutočne stali.
Ježiš hovoril o Jonášovom utrpení ako o skutočnej historickej udalosti. Použil ju ako typologickú metaforu pre svoje vlastné ukrižovanie a vzkriesenie, ktoré je samo o sebe zázračnou udalosťou. Matúš citoval Ježišove slová: „Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci. Mužovia z Ninive povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je ktosi väčší ako Jonáš!“ (Matúš 12:40-41; porov. Lukáš 11:29-30,32).
Dôkazy sú také, že každý kresťan by mal s dôverou uveriť a každý skeptik by si mal dvakrát rozmyslieť, než Jonáša odmietne ako rozprávku.
English
Bol Jonáš skutočne prehltnutý veľrybou?
