Otázka
Ako by mal kresťan vnímať závislosť?
Odpoveď
Slovo závislosť má dva základné významy. Prvý je „stav fyziologickej alebo psychickej závislosti od návykovej látky“. Tí, ktorí sú závislí alebo „zotročené mnohým vínom“ (Títovi 1:7; 2:3), „pijan“ (1. Timotejovi 3:3) alebo „veľmi oddaní vínu“ (1. Timotejovi 3:8), sú diskvalifikovaní od vyučovania alebo zastávania autority v cirkvi. Je jasné, že vedúci predstavitelia cirkvi musia byť triezvi a zdržanliví, aby svojím príkladom mohli učiť ostatných, aby boli rovnakí, pretože vieme, že „opilci... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“ (1. Korinťanom 6:10). Veriaci nesmú byť závislí od alkoholu a je logické, že to platí aj pre závislosť od akejkoľvek inej látky, t. j. od drog, pornografie, hazardných hier, obžerstva, tabaku atď.
Druhá definícia závislosti je „stav, keď sa človek niečím zaoberá alebo sa niečomu venuje zvykovo alebo nutkavo“. To hovorí o neprirodzenej (aspoň pre kresťana) posadnutosti čímkoľvek iným ako Bohom: športom, prácou, nakupovaním a/alebo získavaním „vecí“, dokonca aj rodinou alebo deťmi. Máme „milovať (budeš) Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou“ (5. Mojžišova 6:5). Podľa Ježiša je toto prvé a najväčšie prikázanie (Matúš 22:37-38). Môžeme teda konštatovať, že závislosť od čohokoľvek iného než od samotného Boha je zlá. Boh by mal byť naším jediným zvykovým úsilím. Zaoberanie sa čímkoľvek iným nás od neho odvádza a nepáči sa mu. On jediný je hoden našej plnej pozornosti, lásky a služby. Obetovať tieto veci čomukoľvek alebo komukoľvek inému je modloslužba.
English
Ako by mal kresťan vnímať závislosť?
