Otázka
Je dôležité, aby dieťa dostalo kresťanské vzdelanie?
Odpoveď
Pre veriacich v Ježiša Krista sa zdá byť otázka, či je alebo nie je dôležité kresťanské vzdelanie, zrejmá. Odpoveď by mala byť jednoznačne: „Áno!“ Prečo teda kladieme túto otázku? Je to preto, že táto otázka vychádza z nespočetného množstva pohľadov v rámci kresťanskej viery. Možno by otázka mala znieť: „Kto je zodpovedný za uvedenie môjho dieťaťa do kresťanstva?“ alebo „Má sa vzdelávanie môjho dieťaťa uskutočňovať v štátnom, súkromnom alebo domácom systéme?“. Na túto tému existuje mnoho názorov, niektoré sú veľmi vyhranené a donekonečna a emotívne diskutované.
Keď začneme hľadať biblický pohľad, dostaneme sa k definitívnej starozákonnej pasáži o výchove detí, ktorá sa nachádza v 5. Mojžišovej 6:5-8: „Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť, či budeš sedieť vo svojom dome, či pôjdeš po ceste, či budeš líhať alebo vstávať. Priviažeš si ich na ruku ako znamenie a budeš ich mať ako pripomienku na čele medzi očami.“ Hebrejské dejiny ukazujú, že otec mal usilovne poučovať svoje deti o Pánových cestách a slovách pre ich vlastný duchovný rozvoj a blaho. Posolstvo tohto úryvku sa opakuje aj v Novej zmluve, kde Pavol nabáda rodičov, aby vychovávali deti „vo výchove a napomínaní Pánovom“ (Efezanom 6:4). Príslovia 22:6 nám tiež hovoria, aby sme „Pouč(ili) chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe“. Výchova zahŕňa nielen formálne vzdelávanie, ale aj prvé pokyny, ktoré rodičia dávajú dieťaťu, teda jeho ranú výchovu. Táto výchova má za cieľ pevne zasadiť dieťa do základov, na ktorých je založený jeho život.
Keď však prejdeme k téme formálneho vzdelávania, je potrebné sa zaoberať niektorými nedorozumeniami. Po prvé, Boh nehovorí, že deti majú vzdelávať len rodičia, ako by mnohí tvrdili, a po druhé, nehovorí, že verejné vzdelávanie je zlé a že svoje deti máme vzdelávať len v kresťanských školách alebo v domácich školách. Princíp, ktorý sa nachádza v celom Písme, je princíp konečnej zodpovednosti. Boh nikdy neukladá rodičom, aby sa vyhýbali vzdelávaniu mimo domova. Takže tvrdiť, že jedinou „biblickou“ metódou formálneho vzdelávania sú domáce školy alebo kresťanské školy, by bolo pridávaním k Božiemu slovu a my sa chceme vyhnúť používaniu Biblie na potvrdzovanie našich vlastných názorov. Práve naopak: chceme svoje názory opierať o Bibliu. Chceme sa tiež vyhnúť argumentu, že iba „trénovaní“ učitelia sú schopní vzdelávať naše deti. Opäť ide o otázku konečnej zodpovednosti, ktorá patrí rodičom.
V Písme nejde o to, aké všeobecné vzdelanie naše deti dostanú, ale cez akú paradigmu majú byť tieto informácie filtrované. Napríklad dieťa, ktoré sa učí doma, môže dostať „kresťanské“ vzdelanie, ale v živote zlyhá, pretože skutočne nepozná Boha z Písma a skutočne nerozumie biblickým princípom. Podobne aj dieťa, ktoré sa vzdeláva verejne, môže rásť a chápať omyly svetských múdrostí, keď uvidí zlyhanie pomocou Božieho slova, ktoré sa doma usilovne učilo. V oboch prípadoch sa informácie preosievajú cez biblickú sitku, ale skutočné duchovné porozumenie existuje len v tom druhom prípade. Podobne môže študent navštevovať kresťanskú školu, ale nikdy nedorastie k pochopeniu Boha v dôvernom, osobnom vzťahu. V konečnom dôsledku sú to rodičia, ktorí sú zodpovední za formovanie dieťaťa spôsobom, ktorý dosiahne skutočné duchovné vzdelanie.
V Hebrejom 10:25 Boh dáva kresťanom príkaz: „Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.“ Kristovo telo je neoddeliteľnou súčasťou výchovy detí, pomáha rodičom pri výchove a vzdelávaní detí v duchovných veciach. Vystavenie niečomu mimo rodinnej štruktúry - v tomto prípade zdravému biblickému vyučovaniu z cirkvi a nedeľnej školy - je dobré a potrebné.
Takže bez ohľadu na to, aký typ vzdelávacej inštitúcie si vyberieme, rodičia sú v konečnom dôsledku zodpovední za duchovné vzdelávanie svojich detí. Učiteľ kresťanskej školy sa môže mýliť, pastor a učiteľ nedeľnej školy sa môže mýliť a rodičia sa môžu mýliť v hocijakom teologickom bode. Keď teda učíme svoje deti duchovným veciam, musia pochopiť, že jediným zdrojom absolútnej pravdy je Písmo (2. Timotejovi 3:16). Preto možno najdôležitejšou lekciou, ktorú môžeme svojim deťom dať, je nasledovať príklad Berojčanov, ktorí „a každý deň skúmali Písmo, či je to naozaj tak“ (Skutky 17:11), a skúšať všetko, čomu ich učia - z akéhokoľvek zdroja - podľa Božieho slova (1. Tesaloničanom 5:21).
English
Je dôležité, aby dieťa dostalo kresťanské vzdelanie?
