Otázka
Čo by sme sa mali naučiť od Léviho kmeňa ?
Odpoveď
Patriarcha Jákob dal tesne pred smrťou každému zo svojich dvanástich synov požehnanie. Týchto dvanásť synov boli otcovia dvanástich kmeňov Izraela a požehnania obsahovali prorocké informácie o budúcnosti každého kmeňa. V prípade Léviho kmeňa, ktorý bol v proroctve spojený s kmeňom Šimeón, Jákob prorokoval: „Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástroje násilia. Nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom, lebo v hneve povraždili mužov a vo svojej roztopašnosti ochromili býky. Nech je prekliaty ich hnev, lebo bol prudký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli" (1. Mojžišova 49:5-7). Okrem toho, že sa proroctvo týka budúcnosti kmeňa Lévi, obsahuje v sebe aj niekoľko ponaučení pre nás všetkých.
Jákob vyslovil kliatbu nad hnevom Léviho (a Šimeóna), čiastočne kvôli ich zradnému a násilnému zničeniu Šechemčanov (1. Mojžišova 34:24-30). Léviho hnev bol zlý, pretože sa vyznačoval skutkami zúrivosti a krutosti. Spravodlivý hnev a rozhorčenie, aké prejavil napríklad Ježiš pri očisťovaní chrámu, sa nikdy nevyznačuje krutosťou. Léviho meče, ktoré mali byť len obrannými zbraňami, boli zbraňami násilia, aby robili zle iným, nie aby sa zachránili pred zlom alebo aby chránili nevinných.
Jákobov výrok: „Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim v Izraeli" sa určite naplnil. Léviho kmeň bol rozptýlený po celom Izraeli. Z Božej milosti a vďaka svojej vernosti Bohu (2. Mojžišova 32:26-29) sa však stali kňazským kmeňom a obyvateľmi útočiskových miest. Nikdy nevlastnili vlastný určený región, ako to bolo v prípade ostatných kmeňov, ale kňazský úrad Léviho bol určite privilegovaný.
Ako kresťania sa od Léviho kmeňa učíme, že nespútaný hnev je príčinou mnohých hriechov. Hnev za sebou zanecháva spúšť, často s nenapraviteľnými následkami. Jákobov výrok „nech moja duša nevkročí do ich kruhu, nech sa moja sláva nespája s ich spoločenstvom" je poučením aj pre nás. Nemáme prijímať rady rozhnevaných ľudí, pretože sú labilní a prejavujú neschopnosť ovládať svoje vášne. Keď je hnev charakteristickou črtou, svedčí to o nedostatku duchovného daru sebaovládania, ktorý charakterizuje všetkých veriacich (Galaťanom 5:22-23). Rozhnevaný človek je zlým radcom a v skutočnosti by sme sa jeho spoločnosti mali vyhýbať, najmä keď hriech hnevu nie je priznaný a nie je snaha riešiť ho zbožným spôsobom.
Napokon, konečným ponaučením z Léviho kmeňa pre kresťanov je obnovenie privilegovaného postavenia hriešnika ako Božieho dieťaťa. Vďaka veľkňazskému príhovoru Krista, ktorý na kríži vymenil svoju spravodlivosť za naše hriechy (2. Korinťanom 5:21), sa stávame právoplatným národom kňazov. „Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla" (1. Petrov 2:9).
English
Čo by sme sa mali naučiť od Léviho kmeňa ?
