Otázka
Čo je to spasenie z moci Pána?
Odpoveď
Učenie o spasení z moci Pána učí, že podriadenie sa Kristovi ako Pánovi ide ruka v ruke s dôverou v Krista ako Spasiteľa. Spasenie z moci Pána je opakom toho, čo sa niekedy nazýva „ľahko uveriť“, alebo učenia, že spasenie prichádza prostredníctvom uznania určitého súboru skutočností.
John MacArthur, ktorý vo svojej knihe Evanjelium podľa Ježiša (The Gospel According to Jesus) uvádza argumenty pre spasenie z moci pána, zhrnul toto učenie takto: „Výzva Evanjelií k viere, predpokladá, že hriešnici musia ľutovať svoje hriechy a podriadiť sa Kristovej autorite.“ Inými slovami, hriešnik, ktorý odmieta robiť pokánie, nie je spasený, pretože nemôže lipnúť na svojom hriechu a zároveň na Spasiteľovi. A hriešnik, ktorý odmieta Kristovu autoritu vo svojom živote, nemá spásnu vieru, pretože pravá viera zahŕňa odovzdanie sa Bohu. Evanjelium si teda vyžaduje viac než intelektuálne rozhodnutie alebo vyslovenie modlitby; evanjeliové posolstvo je výzvou k učňovstve. Ovce budú nasledovať svojho Pastiera v poslušnosti.
Zástancovia spasenia z moci pána poukazujú na Ježišove opakované varovania náboženskými pokrytcami jeho doby, ako na dôkaz, že samotný súhlas s duchovnými skutočnosťami človeka nespasí. Musí dôjsť k zmene srdca. Ježiš zdôrazňoval vysokú cenu učňovstva: „Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lukáš 14:27) a „Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má“ (verš 33). V tom istom úryvku Ježiš hovorí o počítaní nákladov; na inom mieste zdôrazňuje úplnú oddanosť: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lukáš 9:62).
V Kázni na vrchu Ježiš hovorí, že večný život je úzka cesta, ktorú nájdu „len niektorí“ (Matúš 7:14); naproti tomu „ľahko uveriť“ sa snaží cestu rozšíriť, aby na ňu mohol vstúpiť každý, kto vyznáva vieru. Ježiš hovorí, že „každý dobrý strom rodí dobré ovocie“ (verš 17); naproti tomu „ľahko uveriť“ hovorí, že strom môže byť stále dobrý a prinášať len zlé ovocie. Ježiš hovorí, že mnohí, ktorí hovoria „Pane, Pane“, nevojdú do kráľovstva (verše 21-23); naproti tomu „ľahko uveriť“ učí, že stačí len povedať „Pane, Pane“.
Spasenie z moci Pána učí, že pravé vyznanie viery bude podporené dôkazmi viery. Ak človek skutočne nasleduje Pána, potom bude poslúchať Pánove pokyny. Človek, ktorý žije v úmyselnom hriechu bez pokánia, sa zjavne nerozhodol nasledovať Krista, pretože Kristus nás povoláva z hriechu do spravodlivosti. Biblia skutočne jasne učí, že viera v Krista povedie k zmene života (2. Korinťanom 5:17; Galaťanom 5:22-23; Jakubov 2:14-26).
Spasenie z moci pána nie je doktrína o spasení zo skutkov. Zástancovia spasenia z moci pána sa snažia tvrdiť, že spasenie je len z milosti, že veriaci sú spasení skôr, než ich viera vôbec prinesie nejaké dobré skutky, a že kresťania môžu hrešiť a aj hrešia. Pravé spasenie však nevyhnutne vedie k zmene života. Zachránení budú oddaní svojmu Spasiteľovi. Skutočný kresťan sa nebude cítiť pohodlne, keď bude žiť v nevyznanom, nezaplatenom hriechu.
Tu je deväť učení, ktoré odlišujú spasenie z moci Pána od „ľahko uveriť“:
1) Pokánie nie je jednoduchým synonymom viery. Písmo učí, že hriešnici musia uplatňovať vieru v spojení s pokáním (Skutky 2:38; 17:30; 20:21; 2. Petrov 3:9). Pokánie je zmena zmýšľania od prijatia hriechu a odmietnutia Krista k odmietnutiu hriechu a prijatiu Krista (Skutky 3:19; Lukáš 24:47), a aj to je Boží dar (2. Timotejovi 2:25). Skutočné pokánie, ktoré prichádza, keď sa človek podriadi Kristovmu panstvu, musí vyústiť do zmeny správania (Lukáš 3:8; Skutky 26:18-20).
2) Kresťan je nové stvorenie a nemôže len tak "prestať veriť" a stratiť spasenie. Samotná viera je Boží dar (Ef 2,1-5.8) a skutočná viera trvá naveky (Flp 1,6). Spasenie je celé Božie dielo, nie ľudské. Tí, ktorí veria v Krista ako Pána, sú spasení bez akéhokoľvek vlastného úsilia (Títovi 3,5).
3) Predmetom viery je sám Kristus, nie zasľúbenie, modlitba alebo vierovyznanie (Ján 3:16). Viera musí zahŕňať osobný záväzok voči Kristovi (2. Korinťanom 5:15). Je to viac než byť presvedčený o pravdivosti evanjelia; je to opustenie tohto sveta a nasledovanie Pána. Pán Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú“ (Ján 10:27).
4) Pravá viera vždy vedie k zmene života (2. Korinťanom 5:17). Vnútorný človek je premenený Duchom Svätým (Galaťanom 2:20) a kresťan má novú prirodzenosť (Rimanom 6:6). Tí ktorí majú pravú vieru – tí ktorí sú podriadení moci Kristovej – nasledujú Ježiša (Ján 10:27), milujú svojich bratov (1. Jánov 3:14), poslúchajú Božie prikázania (1. Jánov 2:3, Ján 15:14), plnia Božiu vôľu (Matúš 12:50), zostávajú v Božom Slove (Ján 8:31), zachovávajú Božie Slovo (Ján 17:6), konajú dobré skutky (Efezanom 2:10) a zotrvávajú vo viere (Kolosanom 1:21-23; Židom 3:14). Spasenie nie je pridanie Ježiša do panteónu vlastných modiel; je to celkové zničenie modiel, s Ježišom, ktorý vládne ako najvyšší.
5) Božia „božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť“ (2. Petrov 1:3; porov. Rimanom 8:32). Spasenie teda nie je len vstupenkou do neba. Je to prostriedok, ktorým sme posväcovaní (prakticky) v tomto živote a ktorým rastieme v milosti.
6) Písmo učí, že Ježiš je Pánom všetkého. Kristus požaduje bezpodmienečné odovzdanie sa do Jeho vôle (Rimanom 6:17-18; 10:9-10). Tí, ktorí žijú v odpore voči Božej vôli, nemajú večný život, pretože „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť“ (Jakub 4:6).
7) Tí, ktorí skutočne veria v Krista, ho budú milovať (1. Petrov 1:8-9; Rimanom 8:28-30; 1. Korinťanom 16:22). A tým, ktorých milujeme, sa túžime páčiť (Ján 14:15,23).
8) Písmo učí, že správanie je dôležitou skúškou viery. Poslušnosť je dôkazom toho, že viera človeka je pravá (1. Jánov 2:3). Ak človek zostáva neochotný poslúchať Krista, poskytuje dôkaz, že jeho „viera“ je len v mene (1. Jánov 2:4). Človek sa môže hlásiť k Ježišovi ako k Spasiteľovi a chvíľu predstierať poslušnosť, ale ak nedôjde k zmene srdca, jeho pravá povaha sa nakoniec prejaví. To bol prípad Judáša Iškariotského.
9) Skutoční veriaci môžu zakopnúť a padnúť, ale vytrvajú vo viere (1. Korinťanom 1:8). To bol prípad Šimona Petra. „Veriaci“, ktorý sa úplne odvráti od Pána, jasne ukazuje, že od začiatku nebol znovuzrodený (1. Jánov 2:19).
Človek, ktorý bol vierou v Krista oslobodený od hriechu, by nemal túžiť zostať v živote v hriechu (Rimanom 6:2). Samozrejme, duchovný rast môže prebiehať rýchlo alebo pomaly, v závislosti od človeka a jeho okolností. A zmeny nemusia byť pre každého spočiatku zjavné. Nakoniec Boh vie, kto sú Jeho ovce, a každého z nás nechá dozrieť podľa Svojho dokonalého časového plánu.
Je možné byť kresťanom a žiť celý život v telesnosti, užívať si radosti hriechu a nikdy sa nesnažiť osláviť Pána, ktorý ho vykúpil? Môže hriešnik odmietnuť Kristovo panstvo, a pritom si nárokovať Jeho spasenie? Môže sa niekto modliť „modlitbu hriešnika“ a pokračovať vo svojom živote, akoby sa nič nestalo, a stále sa nazývať „kresťanom“? Spasenie z moci Pána hovorí „nie“. Nedávajme nekajúcim sa hriešnikom falošnú nádej; radšej ohlasujme celú Božiu radu: „Musíte sa znova narodiť“ (Ján 3:7).
English
Čo je to spasenie z moci Pána?
