Otázka
Či majú kresťania svätiť Šabbát?
Odpoveď
Často sa tvrdí, že“ Boh ustanovil Šabbát v Édenskej záhrade“ kvôli prepojeniu medzi Šabbátom a stváraním zapísaným v 2 Mojžišovej 20:11. Aj keď Boží oddych v siedmy deň (1 Mojžišova 2:3) bol predzvesťou budúceho zákona o Šabbáte, nieto biblického zápisu o Šabbáte predtým, ako deti Izraela opustili Egyptskú zem. Nikde v Písme niet ani najmenšieho náznaku o tom, že sa Šabbát dodržiaval od Adama po Mojžiša.
Božie slovo je veľmi jasné, že dodržiavanie Šabbátu bolo špeciálnym znamením medzi Bohom a Izraelom: „Potom Mojžiš vystúpil k Bohu. Tu Pán na neho zavolal z vrchu: 'Toto povieš Jakubovmu domu a zvestuješ Izraelitom: „Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe. Ak teraz budete poslúchať môj hlas a ak zachováte moju zmluvu, tak mi budete medzi všetkými národmi zvláštnym majetkom - veď mne patrí celá zem '.“ (2 Mojžišova 19:3–5).
„Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a nech ju svätia z pokolenia na pokolenie ako večnú povinnosť zmluvy. Nech je ona na večné znamenie medzi mnou a Izraelitami, lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, v siedmy deň však odpočíval a oddychoval!” (2 Mojžišova 31:16–17).
V 5 Mojžišovej 5, Mojžiš opakuje desať prikázaní nasledovnej generácii Izraelitov. Tu, po prikázaní o dodržiavaní Šabbátu vo veršoch 12-14, Mojžiš vysvetľuje dôvod, prečo bol Šabbát daný Izraelskému národu: „Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh, vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň.“ (5 Mojžišova 5:15).
Všimnite si slovo preto. Boží zámer pri dávaní Šabbátu Izraelskému národu nie je preto, aby sa pamätali na stváranie, ale aby sa pamätali otroctva v Egypte a Božieho vyslobodenia. Všimnite si, aké sú požiadavky pre udržiavanie Šabbátu: Osoba, ktorá bola záväzná dodržiavať Šabbát nesmela opustiť svoj dom v deň Šabbátu (2 Mojžišova 16:29), nesmela páliť oheň (2 Mojžišova 35:3), a nesmela iných nútiť, aby pracovali (5 Mojžišova 5:14). Osoba, ktorá by porušila Šabbát mala byť zavraždená (2 Mojžišova 31:15; 4 Mojžišova 15:32–35).
Jeden prieskum Novej zmluvy nám ukazuje 4 dôležité body: 1) Kedykoľvek sa Kristus zjavil vo svojom vzkriesenom tele, a keď by sa spomínal nejaký deň, vždy sa to jednalo o prvom pracovnom dni v týždni (Matúš 28:1, 9, 10; Marek 16:9; Lukáš 24:1, 13, 15; Ján 20:19, 26). 2) Jedine kedy sa Šabbát spomína od Skutkov po Zjavenie je v kontexte evanjelizácie Židov, ktorá sa zvyčajne diala v synagóge (Skutky 13-18). Pavel píše: „Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov.“ (1 Korinťanom 9:20). Pavel nešiel do synagóge pre spoločenstvo, alebo aby poučoval svätých, ale aby presvedčil a zachránil stratených. 3) Pavel raz povedal „a odteraz pôjdem k pohanom“ (Skutky 18:6), a Šabbát už viac nebol spomenutý. A 4) namiesto toho, aby odporúčal oddanosť Šabbátu, vo zvyšku Novej zmluvy zahŕňa opak (vrátane jednej výnimky z bodu 3, ktorá sa nachádza v Kolosenským 2:16).
Ak sa pozrieme trochu bližšie na bod 4, zistíme, že neexistuje záväzok pre Novo zmluvných veriacich, aby dodržiavali Šabbát a ukáže, že názor nedele ako „kresťanského Šabbátu“ je tiež nebiblický. Ako čo sme hore spomínali, Šabbát sa iba raz spomína po tom, ako sa Pavel začal sústreďovať na pohanov: „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novomesiace alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus.“ (Kolosenským 2:16–17). Židovský Šabbát bol zrušený na kríži, kde Kristus „Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž.“ (Kolosenským 2:14).
Táto myšlienka sa opakuje viac ako raz v Novej zmluve: „Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu;“ (Rimanom 14:5–6a). „Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky!“ (Galanťanom 4:9–10).
Niektorí tvrdia, že Konštantínovo nariadenie z 321 roku n. l. „zmenilo“ Šabbát zo soboty na nedeľu. V ktorý deň sa ranná cirkev stretávala na oslavy? Písmo nikdy nespomína nejaké Šabbátové (v sobotu) stretnutie veriacich ku spoločenstvu alebo oslavám. Ale existujú jasné oddiely, ktoré spomínajú prvý deň v týždni. Napríklad, Skutky 20:7 hovorí: „v prvý deň týždňa sa zišli na lámanie chleba“ v 1 Korinťanom 16:2 Pavel prosí veriacich v Korinte: „Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže.“ Pretože Pavel určil toto dávanie ako „službu“ v 2 Korinťanom 9:12 taká zbierka iste bola spojená so službou v nedeľu, kedy sa kresťania stretávali. Historicky, nedeľa a nie sobota, bol deň, kedy sa zvyčajne kresťania stretávali v cirkvi, a táto prax siaha do prvého storočia.
Šabbát bol daný Izraelu a nie cirkvi. Šabbát je ešte stále sobota a nie nedeľa, a to sa nikdy nezmenilo. Ale Šabbát je súčasťou Staro zmluvného zákona a kresťania sú slobodní od toho, aby slúžili zákonu (Galanťanom 4:1-26; Rimanom 6:14). Kresťania nie sú záväzní dodržiavať Šabbát – už či to bola sobota alebo nedeľa. Prvý deň týždňa, nedeľa, Pánov deň (Zjavenie 1:10) oslavuje Nové stvorenie s Kristom ako našou vzkriesenou Hlavou. My nie sme záväzní nasledovať Mojžišov Šabbát – oddychujúc, ale sme slobodní nasledovať vzkrieseného Krista – slúžiac. Apoštol Pavel hovorí, že každá osoba sa má sama rozhodnúť či bude dodržiavať Šabbátový oddych: „Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom.“ (Rimanom 14:5). Boha máme oslavovať každý deň a nie iba v sobotu či nedeľu.
English
Či majú kresťania svätiť Šabbát?
