Otázka
Existuje taká vec, ako je absolútna pravda / univerzálna pravda?
Odpoveď
Na to, aby sme porozumeli absolútnej alebo univerzálnej pravde si musíme najprv definovať, čo to pravda je. Podľa slovníka je pravda „súhlas s faktom alebo skutočnosťou; vyhlásenie ktoré je dokázané, že je pravdivé, alebo je prijaté ako pravdivé.“ Niektorí ľudia by povedali, že skutočná realita neexistuje, existujú iba vnemy a názory. Iní by zas tvrdili, že musí existovať nejaká absolútna realita alebo pravda.
Jeden názor tvrdí, že neexistujú žiadne absolútne veci, ktoré by stanovovali realitu. Tí, ktorý sa pridržajú tohoto názoru veria tomu, že všetko je relatívne vo vzťahu k niečomu inému a tak nemôže existovať žiadna skutočná realita. Preto v konečnom dôsledku neexistujú žiadne absolútne morálne štandardy a neexistuje žiadna autorita, ktorá môže rozhodovať o tom, či je nejaký skutok pozitívny alebo negatívny, správny alebo nesprávny. Tento pohľad vedie ku „situačnej etike“, viere v to, že či je niečo správne alebo nesprávne je relatívne voči situácii. Neexistuje žiadne správne a nesprávne; a tak čokoľvek sa zdá, že je v tej chvíli správne je správne. Samozrejme, že situačná etika vedie ku subjektívnemu zmýšľaniu a spôsobu života na báze „čokoľvek sa zdá správne“, ktorá má zničujúci dopad na spoločnosť aj jednotlivcov. Toto je postmodernizmus, ktorý si rovnako váži všetky hodnoty, viery, životné štýle a pravdy.
Druhý názor tvrdí, že naozaj existuje absolútna realita a štandardy, ktoré určujú čo je pravda a čo nie je. Preto môžeme určiť či sú skutky správne alebo nie na základe toho, či dosahujú dané absolútne štandardy. Ak neexistujú absolúta a ani žiadna realita, tak potom vzniká chaos. Zoberme si napríklad gravitačný zákon. Ak by nebol absolútny, tak potom by sme si nemohli byť istý tým, že sa môžeme postaviť alebo si sadnúť na jednom mieste a byť tam až dokiaľ sa nerozhodneme pohnúť. Alebo ak by sa dva plus dva vždy nerovnalo štyrom, tak by to malo obrovské a ničivé dôsledky na civilizáciu. Vedecké zákony a fyzika by boli irelevantné a obchodovanie by bolo nemožné. Aký by to len bol zmätok! Vďaka, že dva plus dva sa rovná štyrom. Absolútna pravda existuje a môžeme ju pochopiť.
Je nelogické tvrdiť, že neexistuje absolútna pravda. No i napriek tomu dnes ľudia stále viac prijímajú kultúrny relativizmus, ktorý popiera akúkoľvek formu absolútnej pravdy. Dobrou otázkou, ktorú sa môžeme opýtať ľudí, ktorý vravia „Absolútna pravda neexistuje“ je táto: „Si si tým absolútne istý?“. Ak povedia „áno“, tak potom povedali absolútne tvrdenie – ktorý sám naznačuje existenciu absolútnosti. Hovoria, že samotný fakt, ktorý tvrdí že absolútna pravda neexistuje je jednou a jedinou absolútnou pravdou.
Okrem problému seba-popretia existuje niekoľko ďalších logických problémov, ktoré musíme prekonať na to, aby sme mohli veriť tomu, že neexistuje absolútna alebo univerzálna pravda. Jedným z nich je ten, že všetci ľudia majú obmedzené poznanie a obmedzené mysle a preto nemôžu robiť negatívne absolútne tvrdenia. Človek nemôže logicky povedať, „Boh neexistuje“ (ak keď tak mnohý robia), pretože na to, aby bol schopný urobiť také tvrdenie by musel mať absolútne poznanie celého vesmíru od počiatku až po koniec. Keďže to je nemožné, tak maximálne čo môže niekto povedať je „S obmedzeným poznaním, ktoré mám neverím tomu, že Boh existuje.“
Ďalším problémom popierania absolútnej pravdy/univerzálnej pravdy je to, že zlyháva v tom, aby platila podľa toho, o čom vieme že je pravda z nášho svedomia, z našich vlastných skúseností a z toho, čo vidíme v skutočnom svete. Ak neexistuje taká vec, ako je absolútna pravda, tak potom nič nie je v konečnom dôsledku správne alebo nesprávne. To, čo môže byť „správne“ pre teba nemusí byť „správne“ pre mňa. Na prvý pohľad sa nám tento druh relativizmu páči, no čo to v skutočnosti znamená je to, že každý človek si sám stanovuje svoje vlastné pravidlá, podľa ktorých žije a robí to, čo si myslí, že je správne. Nakoniec sa stane to, že to, čo pokladá jedna osoba za „správne“ sa dostane do konfliktu toho, čo si myslí iná osoba. Čo sa stane, ak pokladám za „správne“, aby som ignoroval červené svetlo na semafore? Ohrozím mnoho životov. Alebo ja by som si mohol myslieť, že je správne ak ťa okrádam, no ty si môžeš myslieť, že to nie je správne. Je jasné, že naše štandardy správneho a nesprávneho sa dostanú do konfliktu. Ak neexistuje absolútna pravda, žiadny štandard dobrého a zlého, ktorému sa všetci budeme musieť zodpovedať, tak potom si nikdy ničím nemôžeme byť istý. Ľudia by si mohli robiť čokoľvek chcú – vraždiť, znásilňovať, kradnúť, klamať, podvádzať, atď. a nikto by nemohol povedať, že tieto veci nie sú správne. Nemohla by existovať žiadna vláda, žiadne zákony a žiadna spravodlivosť, pretože nikto by dokonca ani nemohol povedať, že väčšina ľudí má právo ustanoviť a vyžadovať štandardy od menšiny. Svet bez absolútnych hodnôt by bol tým najhorším predstaviteľným svetom.
Z duchovného pohľadu tento druh relativizmu spôsobuje náboženský zmätok, pretože nemôže byť iba jedno skutočné náboženstvo a iba jeden spôsob, ako mať dobrý vzťah s Bohom. Preto by všetky náboženstvá boli falošné, pretože všetky z nich majú nejaké absolútne tvrdenia ohľadom posmrtného života. Nie je dnes pre ľudí nezvyčajné, aby verili tomu, že dve priamo protirečiace si náboženstvá môžu byť obe rovnako „pravdivé“, dokonca aj keď každé z nich tvrdí, že iba práve toto náboženstvo je jedinou cestou do neba, alebo ak učia dve protirečiace si „pravdy“. Ľudia, ktorí neveria v absolútnu pravdu tieto tvrdenia ignorujú a prijímajú oveľa tolerantnejší univerzalizmus, ktorý učí, že všetky náboženstvá sú rovnocenné a všetky cesty vedú do neba. Ľudia, ktorí sa hlásia ku tomuto svetonázoru sa vehementne bránia evajelikálnym kresťanom, ktorí veria Biblii keď hovorí, že Ježiš je „cesta i pravda i život“ a že On je konečným zjavením pravdy a jedinou cestou, ktorou sa niekto môže dostať do neba (Ján 14:6).
Tolerancia sa stala tou najhlavnejšou podstatou postmodernej spoločnosti, jednou absolútnou a tak intolerancia je jediným zlom. Akákoľvek dogmatická viera – predovšetkým viera v absolútnu pravdu – je hodnotená ako intolerancia, najvyšší hriech. Tí, čo popierajú absolútnu pravdu často povedia, že je úplne v poriadku nech veríš čomu chceš, pokiaľ sa nesnažíš vnútiť svoju vieru iným. No už len tento názor je sám o sebe vierou v to, čo je správne a čo nie je a tí, ktorí tomuto veria sa určite snažia vnútiť tento názor iným. Vytvoria štandard správania a vyžadujú, aby ho ostatní nasledovali a tým porušujú samotnú vec o ktorej tvrdia, že bránia – ďalšie seba-popieranie. Tí, ktorí takejto viere veria jednoducho nechcú byť zodpovední za svoje skutky. Ak existuje absolútna pravda, tak potom existujú absolútne štandardy toho, čo je správne a čo nie a voči týmto štandardom sa budeme zodpovedať. Táto zodpovednosť je v skutočnosti to, čo ľudia odmietajú, keď nechcú veriť v absolútnu pravdu.
Poprenie absolútnej pravdy/univerzálnej pravdy a kultúrny relativizmus ktorý s tým prichádza sú logickým výsledkom spoločnosti, ktorá si obľúbila teóriu evolúcie ako vysvetlenie života. Ak je prirodzená evolúcia pravdivá, tak potom život nemá žiadny zmysel, my nemáme žiadny zmysel a nemôže existovať žiadne absolútne dobré a zlé. Človek si môže žiť tak, ako sa mu páči a nie je voči nikomu zodpovedný za svoje skutky. No i napriek tomu, ako moc sa snažia hriešni ľudia poprieť Božiu existenciu, stále sa jedného dňa pre Ním postavia na súde. Biblia vraví, že „...čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie, že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Vydávali sa za múdrych a stali sa bláznami.“ (Rímskym 1:19-22).
Existuje nejaký dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu absolútnej pravdy? Áno. Po prvé, naše ľudské svedomie, to určité „niečo“ čo je v nás, ktoré nám hovorí, že svet by mal byť nejaký a že niektoré veci sú správne a niektoré nie sú. Naše svedomie nás presviedča o tom, že na utrpení, hlade, znásilnení, bolesti a zle je niečo nesprávne a uvedomujeme si, že láska, štedrosť, zľutovanie a mier sú pozitívnymi vecami, po ktorých by sme mali túžiť. Toto je univerzálne platné vo všetkých kultúrach v akejkoľvek dobe. Biblia opisuje úlohu ľudského svedomia v Rímskym 2:14-16: „Veď keď pohania nemajú zákona, od prírody činia, čo požaduje zákon, nemajúc zákona, sami sú si zákonom ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú; v ten deň Boh bude súdiť tajné veci ľudí podľa môjho evanjelia skrze Ježiša Krista.“
Druhým dôkazom existencie absolútnej pravdy je veda. Veda je jednoducho iba hľadaním poznania, štúdia toho čo už poznáme a snaha o ešte väčšie poznanie. Preto musí byť všetko vedecké bádanie založené na viere v to, že sú objektívne skutočnosti, ktoré môžu byť objavené a dokázané. Čo by sa dalo študovať bez absolút? Ako by sme mohli vedieť, že poznatky vedy sú pravdivé? V skutočnosti sú samotné vedecké zákony založené na existencii absolútnej pravdy.
Tretím dôkazom pre existenciu absolútne pravdy/univerzálnej pravdy je náboženstvo. Všetky náboženstvá na svete sa pokúšajú dať zmysel a definíciu života. Pochádzajú z ľudskej túžby po niečom viac, ako len po jednoduchej existencii. Skrze náboženstvo sa ľudia pokúšajú nájsť Boha, dúfajú v budúcnosť, v odpustenie hriechov, o pokoj uprostred zápasov a odpovede na naše najhlbšie otázky. Náboženstvo je skutočným dôkazom toho, že človek je oveľa viac, ako len vyvinutejším zvieraťom. Je dôkazom vyššieho zámeru a existencie osobného cieľavedomého Stvoriteľa, ktorý vložil o človeka túžbu po tom, aby Ho poznal. A ak existuje Stvoriteľ, tak potom On je štandardom absolútnej pravdy a je to Jeho autorita, čo ustanovuje pravdu.
Našťastie takýto Stvoriteľ existuje a zjavil nám svoju pravdu skrze svoje Slovo – Bibliu. Poznanie absolútnej pravdy/univerzálnej pravdy je možné iba skrze osobný vzťah s tým, kto tvrdí, že je Pravdou – Ježišom Kristom. Ježiš tvrdil, že je jedinou cestou, jednou pravdou a jediným životom, ktorý vedie k Bohu (Ján 14:6). Skutočnosť, že absolútna pravda existuje nám poukazuje na pravdu, že existuje zvrchovaný Boh, ktorý stvoril nebesia a zem a ktorý sa nám zjavil, aby sme Ho mohli osobne poznať skrze Jeho Syna Ježiša Krista. To je absolútna pravda.
English
Existuje taká vec, ako je absolútna pravda / univerzálna pravda?
