Otázka
Čo je odpadlíctvo a ako ho spoznám?
Odpoveď
Apostáza, z gréckeho slova apostasia, znamená „vzdor voči zavedenému systému alebo autorite; vzbura; opustenie alebo porušenie viery“. Vo svete prvého storočia bolo odpadlíctvo odborným termínom pre politickú vzburu alebo zbehnutie. A tak ako v prvom storočí, aj dnes telo Kristovo ohrozuje odpadnutie.
Biblia varuje pred ľuďmi ako Arius (asi 250 – 336), kresťanský kňaz z Alexandrie v Egypte, ktorý bol začiatkom štvrtého storočia vyškolený v Antiochii. Okolo roku 318 n. l. Arius obvinil biskupa Alexandra z Alexandrie, že sa prihlásil k sabellianizmu, falošnému učeniu, ktoré tvrdilo, že Otec, Syn a Duch Svätý sú iba úlohy alebo spôsoby, ktoré v rôznych časoch prevzal Boh. Arius bol odhodlaný zdôrazniť jedinosť Boha; vo svojom učení o Božej prirodzenosti však zašiel príliš ďaleko. Arius poprel Trojicu a predstavil to, čo sa na povrchu javilo ako bezvýznamný rozdiel medzi Otcom a Synom.
Arius tvrdil, že Ježiš nebol homoousios (rovnakej podstaty) ako Otec, ale bol skôr homoiousios (podobnej podstaty). Len jedno grécke písmeno – iota (i) – ich oddeľovalo. Arius opísal svoje postavenie takto: „Otec existoval skôr ako Syn. Boli časy, keď Syn neexistoval. Preto bol Syn stvorený Otcom. Preto, hoci Syn bol najvyšší zo všetkých stvorení, nebol z Božej podstaty.“
Arius bol veľmi šikovný a zo všetkých síl sa snažil získať ľudí na svoju stranu, dokonca zašiel tak ďaleko, že zložil malé piesne, ktoré učili jeho teológiu, ktorú sa snažil naučiť každého, kto ich počúval. Jeho príťažlivá povaha a ctené postavenie kazateľa a človeka, ktorý žil v zapieraní seba samého, tiež prispeli k veci.
Pokiaľ ide o odpadlíctvo, je dôležité, aby všetci kresťania pochopili dve dôležité veci: (1) ako rozpoznať odpadlíctvo a odpadlíckych učiteľov a (2) prečo je odpadlícke učenie také smrteľné.
Formy odpadnutia
Aby kresťania plne rozpoznali odpadlíctvo a bojovali proti nemu, je dôležité, aby rozumeli jeho rôznym formám a črtám, ktoré charakterizujú jeho doktríny a učiteľov. Pokiaľ ide o formy odpadlíctva, existujú dva hlavné typy: (1) odpadnutie od kľúčových a pravých doktrín Biblie ku heretickým učeniam, ktoré vyhlasujú, že sú „skutočnou“ kresťanskou doktrínou, a (2) úplné zrieknutie sa kresťanskej viery, ktoré vedie k úplnému opusteniu Krista.
Arius predstavuje prvú formu apostázie – popieranie kľúčových kresťanských právd (ako je Kristovo božstvo), ktoré začína smerovať k úplnému odklonu od viery, čo je druhá forma odpadnutia. Je dôležité pochopiť, že druhá forma takmer vždy začína prvou. Hereticka viera sa stáva heretickým učením, ktoré sa triešti a rastie, kým neznečistí všetky aspekty ľudskej viery, a potom sa dosiahne satanov konečný cieľ, ktorým je úplné odpadnutie od kresťanstva.
Nedávnym príkladom tohto procesu je štúdia z roku 2010, ktorú vykonali prominentní ateisti Daniel Dennett a Linda LaScola s názvom „Kazatelia, ktorí nie sú veriaci“. Dielo Dennetta a LaScoly zaznamenáva päť rôznych kazateľov, ktorými boli postupom času prezentované a akceptované herpetické učenia o kresťanstve a teraz úplne odpadli od viery a sú buď panteisti, alebo tajní ateisti. Jednou z najznepokojujúcejších právd zdôraznených v štúdii je, že títo kazatelia si udržiavajú svoje postavenie pastierov kresťanských cirkví, pričom ich zbory si neuvedomujú skutočný duchovný stav svojho vodcu.
Pred nebezpečenstvom odpadlíctva varuje List Júdu, ktorý slúži ako príručka na pochopenie charakteristík odpadlíkov, ako sú tí, ktorí sú zaznamenaní v štúdii Dennetta a LaScoly. Júdove slová sú pre nás dnes rovnako dôležité, ako boli, keď ich napísal v prvom storočí, takže je dôležité, aby sme si ich pozorne prečítali a porozumeli im.
Charakteristika odpadlíctva a odpadlíkov
Júda bol Ježišovým nevlastným bratom a vodcom v ranej cirkvi. Vo svojom liste Nového zákona načrtáva, ako rozpoznať odpadlíctvo a dôrazne vyzýva tých, ktorí sú v Kristovom tele, aby úprimne bojovali za vieru (v. 3). Grécke slovo môžeme preložiť ako „úpenlivo zápasiť“ alebo “zúfalo zápasiť”. Je v prítomnom infinitívnom tvare, čo znamená, že boj bude nepretržitý. Inými slovami, Júda nám hovorí, že proti falošnému učeniu sa bude neustále bojovať a že kresťania by mali brať tento úpenlivý zápas vážne. Navyše, Júda objasňuje, že do tohto boja je povolaný každý kresťan, nielen cirkevní vodcovia, takže je dôležité, aby si všetci veriaci zdokonalili svoje rozlišovacie schopnosti, aby dokázali rozpoznať odpadlíctvo a zabrániť mu vo svojom strede.
Po naliehaní na svojich čitateľov, aby úpenlivo bojovali za vieru, Júda zdôrazňuje: „Lebo sa kradmo bočnými cestami votreli niektorí ľudia, dávno vopred zapísaní k tomu odsúdeniu, bezbožníci, ktorí obracajú milosť našeho Boha na nestudatosť a jediného samovládcu Boha a nášho Pána Ježiša Krista zapierajú“ (v. 4). V tomto jednom verši Júda poskytuje kresťanom tri črty odpadlíckych učiteľov.
Po prvé, Júda hovorí, že odpadnutie od viery môže byť rafinované. Júda používa slovo „votrieť sa“ (nenachádza sa v žiadnej inej knihe Biblie), aby opísal vstup odpadlíkov do cirkvi. V mimobiblickej gréčtine tento výraz opisuje prefíkanosť právnika, ktorý sa šikovnou argumentáciou infiltruje do mysle úradníkov súdnej siene a ovplyvní ich myslenie. Slovo doslova znamená „vkĺznuť nabok; vstúpiť tajne; vplížiť sa.” Inými slovami, Júda hovorí, že je zriedkavé, aby odpadnutie začínalo otvoreným a ľahko zistiteľným spôsobom. Namiesto toho to vyzerá ako Ariusovo kázanie, v ktorom nonšalantným spôsobom iba jediné písmeno odlišuje jeho doktrínu od skutočného učenia kresťanskej viery.
A. W. Tozer opísal tento aspekt odpadlíctva a jeho skryté nebezpečenstvo: “Falošné učenie je tak schopné napodobniť pravdu, že si ho ľudia stále zamieňajú s pravdou. V dnešnej dobe je potrebné mať bystré oko, aby sme vedeli rozoznať, ktorý brat je Kain a ktorý Ábel.” O navonok príjemnom správaní odpadlíkov a ich učení hovorí aj apoštol Pavol, keď hovorí: „Lebo takí falošní apoštolovia sú ľstivými robotníkmi, pretvarujúcimi sa na apoštolov Kristových. A nie div, lebo veď sám satan sa pretvaruje na anjela svetla.“ (2. Korinťanom 11:13-14). Inými slovami, neočakávajte, že sa navonok budú javiť ako zlí a že v počiatkoch svojho učenia budú hovoriť jasne kacírske slová. Namiesto priameho popierania pravdy ju odpadlíci prekrúcajú, aby zapadla do ich vlastnej agendy, ale ako poznamenal pastor R. C. Lensky: „Najhoršie formy zla spočívajú v prekrúcaní pravdy.“
Po druhé, Júda opisuje odpadlíkov ako „bezbožných“ a ako tých, ktorí používajú Božiu milosť ako povolenie páchať nespravodlivé činy. Začínajúc slovom „bezbožní“, Júda opisuje nelichotivé črty odpadlíkov, aby ich čitatelia mohli ľahšie identifikovať. Júda hovorí, že odpadlíci sú bezbožní (v. 4), morálne zvrátení (v. 4), zapierajúci Krista (v. 4), tí, ktorí poškvrňujú telo (v. 8), vzbúrenci (v. 8), ľudia, ktorí sa rúhajú nadzemským mocnostiam (v. 8), ktorí neuznávajú autoritu Pána (v. 8), tí, ktorí hlásajú falošné vízie (v. 10), rúhajúci sa tomu, čo nepoznajú (v. 10), reptáci (v. 16), hľadači chýb (v. 16 ), žijúci podľa svojich žiadostí (v. 16), nadutí ( v.16) ľudia, ktorí používajú arogantné slová a falošné lichôtky (v. 16), posmievači (v. 18), tí, ktorí spôsobujú rozkoly (v. 19), svetsky zmýšľajúci (v. 19 ) a nakoniec (a nie je to prekvapujúce), nemajúci Ducha/nespasení (v. 19).
Po tretie, Júda hovorí, že odpadlíci „zapierajú nášho jediného Majstra a Pána, Ježiša Krista“. Ako to odpadlíci robia? Pavol nám v liste Títovi hovorí: „Čistým je všetko čisté, poškvrneným a neveriacim však nič nie je čisté, ale myseľ aj svedomie majú poškvrnené. Hovoria, že poznajú Boha, ale skutkami (Ho) zapierajú. Sú ohavní a neposlušní a ničoho dobrého nie sú schopní.“ (Títovi 1:15-16). Svojím nespravodlivým správaním odpadlíci ukazujú svoje pravé ja. Na rozdiel od odpadlíka je skutočným veriacim niekto, kto bol oslobodený od hriechu cez spravodlivosť v Kristovi. S Pavlom sa pýtame odpadlíkov, ktorí podporujú neslušné správanie: „Čo teda povieme? Máme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vôbec nie. Ktorí sme umreli hriechu, ako budeme ešte žiť v ňom?" (Rimanom 6:1-2)
Ale falošné učenie odpadlíkov ukazuje aj ich pravú podstatu. Peter hovorí: „Bývali však medzi ľudom aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo, a keďže budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil, uvalia na seba skorú skazu.“ (2. Petra 2:1). Ďalším aspektom pravých veriacich je, že boli vyslobodení z duchovnej temnoty do svetla (Efezanom 5:8), a preto nebudú popierať základné pravdy Písma, ako to urobil Arius s Ježišovým božstvom.
V konečnom dôsledku je znakom odpadlíka to, že nakoniec odpadne a odkloní sa od pravdy Božieho Slova a Jeho spravodlivosti. Apoštol Ján naznačuje, že ide o znak falošného veriaceho: „Spomedzi nás vyšli, ale neboli z nás. Veď keby boli bývali z nás, zostali by s nami; ale (odpadli), aby sa ukázalo, že nie všetci sú z nás“ (1. Ján 2:19).
Myšlienky majú dôsledky
O tom, že Boh berie odpadlíctvo a falošné učenie vážne, svedčí skutočnosť, že každá kniha Nového zákona okrem Listu Filemonovi obsahuje varovania pred falošným učením. Prečo je to tak? Jednoducho preto, že myšlienky majú dôsledky. Správne myslenie a jeho ovocie prináša dobré, zatiaľ čo nesprávne myslenie a jeho sprievodné konanie vedie k nežiaducim trestom. Napríklad kambodžské vražedné polia v 70. rokoch boli produktom nihilistického svetonázoru Jeana Paula Sartra a jeho učenia. Vodca Červených Kmérov Pol Pot prijal Sartrovu filozofiu voči ľuďom jasným a desivým spôsobom, ktorý bol formulovaný týmto spôsobom: „Udržať si vás nie je prínosom. Zničiť vás nie je strata.”
Malo by sa pamätať na to, že Satan neprišiel k prvému páru v záhrade s vonkajšou výzbrojou alebo nadprirodzenou zbraňou; namiesto toho za nimi prišiel s myšlienkou. A bola to táto myšlienka, ktorá odsúdila ich a zvyšok ľudstva, pričom jediným liekom bola obetná smrť Božieho Syna.
Veľkou tragédiou je, že či už vedome alebo nevedome, odpadlý učiteľ odsúdi svojich nič netušiacich nasledovníkov. Jeden z najdesivejších veršov v celom Písme pochádza z Ježišových úst. Keď hovoril svojim učeníkom o náboženských vodcoch svojej doby, povedal: „Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ (Matúš 15:14). Tento verš je alarmujúci, pretože Ježiš potvrdzuje, že do záhuby idú nielen falošní učitelia, ale že ich nasledujú aj ich učeníci.
Kresťanský filozof Soren Kierkegaard to vyjadril takto: „Veď sa ešte nestalo, že by jeden blázon, keď zblúdil, nevzal so sebou niekoľko ďalších.“
Záver
V roku 325 sa Nicejský koncil zišiel predovšetkým preto, aby sa zaoberal otázkou Aria a jeho učenia. Na Ariusovo zdesenie bola konečným výsledkom jeho exkomunikácia a vyhlásenie v Nicejskom vyznaní viery, ktoré potvrdzovalo Kristovo božstvo: „Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa všetkého viditeľného aj neviditeľného. A v jedného Pána, Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom,“
Arius možno zomrel pred storočiami, ale jeho duchovné deti sú s nami dodnes vo forme kultov, ako sú Jehovovi svedkovia a iní, ktorí popierajú Kristovu pravú podstatu a osobu. Žiaľ, kým sa Kristus nevráti a kým nebude odstránený každý posledný duchovný nepriateľ, bude takýto kúkoľ prítomný medzi pšenicou (Matúš 13:24-30). V skutočnosti Písmo hovorí, že odpadnutie sa bude rozširovať, keď sa bude blížiť Kristov návrat. „Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. “ (Matúš 24:10). Pavol pripomína Ježiša aj vo svojich inšpirovaných spisoch. Apoštol povedal Tesaloničanom, že Kristovmu druhému príchodu bude predchádzať veľké odpadnutie (2. Tesalonickým 2:3) a že posledné časy budú charakterizované súžením a prázdnymi náboženskými šarlatánmi: „Uvedom si však, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. . . . Budú mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať. Aj od týchto sa odvracaj.“ (2. Timoteovi 3:1-2,5).
Teraz viac ako kedykoľvek predtým je dôležité, aby sa každý veriaci modlil za schopnosť rozlišovať, bojoval s odpadlíctvom a úprimne bojoval za vieru, ktorá bola raz a navždy odovzdaná svätým.
English
Čo je odpadlíctvo a ako ho spoznám?
