Otázka
Čo je biblická hermeneutika?
Odpoveď
Biblická hermeneutika je veda o princípoch a metódach výkladu biblického textu. Druhý list Timotejovi 2:15 prikazuje veriacim, aby sa zaoberali hermeneutikou: „Usiluj sa osvedčiť pred Bohom ako pracovník, ktorý... správne podáva slovo pravdy..“ Cieľom biblickej hermeneutiky je pomôcť nám vedieť, ako správne vykladať, chápať a uplatňovať Bibliu.
Najdôležitejším pravidlom biblickej hermeneutiky je, že Bibliu treba vykladať doslovne. Bibliu máme chápať v jej normálnom alebo jednoduchom význame, pokiaľ nie je zrejmé, že daná pasáž má byť symbolická, alebo ak sa v nej nepoužívajú rečnícke figúry. Biblia hovorí to, čo znamená, a myslí to, čo hovorí. Napríklad, keď Ježiš v Markovi 8:19 hovorí o tom, že nasýtil „päťtisíc“, zákon hermeneutiky hovorí, že päťtisíc máme chápať doslovne - bol tam zástup hladných ľudí, ktorých bolo päťtisíc a ktorých Spasiteľ, ktorý robil zázraky, nasýtil skutočným chlebom a rybami. Akýkoľvek pokus o „zduchovnenie“ tohto počtu alebo popieranie doslovného zázraku je nespravodlivosťou voči textu a ignorovaním účelu jazyka, ktorým je komunikácia. Niektorí vykladači robia chybu, keď sa snažia čítať medzi riadkami Písma a vymýšľať ezoterické významy, ktoré v texte skutočne nie sú, akoby každá pasáž obsahovala skrytú duchovnú pravdu, ktorú by sme sa mali snažiť dešifrovať. Biblická hermeneutika nás udržiava verných zamýšľanému významu Písma a vyhýba sa alegorizovaniu biblických veršov, ktoré by sme mali chápať doslovne.
Druhým kľúčovým zákonom biblickej hermeneutiky je, že verše treba vykladať historicky, gramaticky a kontextuálne. Vykladať pasáž historicky znamená, že sa musíme snažiť pochopiť kultúru, pozadie a situáciu, ktorá text podnietila. Napríklad, aby sme plne pochopili Jonášov útek v Jonášovi 1:1-3, mali by sme skúmať dejiny Asýrčanov v súvislosti s Izraelom. Gramatický výklad úryvku si vyžaduje dodržiavať pravidlá gramatiky a rozpoznať nuansy hebrejčiny a gréčtiny. Napríklad keď Pavol v Títovi 2:13 píše o sláve „veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“, pravidlá gramatiky hovoria, že Boh a Spasiteľ sú paralelné pojmy a oba sú v prívlastku k Ježišovi Kristovi - inými slovami, Pavol jasne nazýva Ježiša „naším veľkým Bohom“. Kontextový výklad zahŕňa zohľadnenie kontextu verša alebo úryvku, keď sa snažíme určiť jeho význam. Kontext zahŕňa verše bezprostredne predchádzajúce a nasledujúce, kapitolu, knihu a v najširšom zmysle celú Bibliu. Napríklad mnohé záhadné výroky v knihe Kazateľ sa stanú jasnejšími, keď sa zachovajú v kontexte - kniha Kazateľ je napísaná z pozemskej perspektívy „pod slnkom“ (Kazaťeľ 1:3). V skutočnosti sa v knihe fráza pod slnkom opakuje asi tridsaťkrát, čím sa vytvára kontext všetkého, čo je na tomto svete „márne“.
Tretím zákonom biblickej hermeneutiky je, že Písmo je vždy najlepším interpretom Písma. Z tohto dôvodu vždy porovnávame Písmo s Písmom, keď sa snažíme určiť význam nejakej pasáže. Napríklad Izaiášovo odsúdenie túžby Júdu hľadať pomoc Egypta a ich spoliehania sa na silných jazdcov (Izaiáš 31:1) bolo čiastočne motivované výslovným Božím príkazom, aby jeho ľud nešiel do Egypta hľadať kone (5. Mojžišova 17:16).
Niektorí ľudia sa vyhýbajú štúdiu biblickej hermeneutiky, pretože sa mylne domnievajú, že obmedzí ich schopnosť učiť sa nové pravdy z Božieho slova alebo potlačí osvietenie Písma Duchom Svätým. Ich obavy sú však neopodstatnené. Biblická hermeneutika je o hľadaní správneho výkladu inšpirovaného textu. Cieľom biblickej hermeneutiky je chrániť nás pred nesprávnou aplikáciou Písma alebo pred tým, aby naše chápanie pravdy zafarbila zaujatosť. Božie slovo je pravda (Ján 17:17). Chceme vidieť pravdu, poznať pravdu a žiť pravdu, ako najlepšie vieme, a preto je biblická hermeneutika veľmi dôležitá.
English
Čo je biblická hermeneutika?
