Otázka
Ako môžem mať užší vzťah s Bohom?
Odpoveď
Rozvíjanie užšieho vzťahu s Bohom je obdivuhodným cieľom a odráža srdce, ktoré je skutočne znovuzrodené, pretože iba tí, ktorí sú v Kristovi, túžia po užšom vzťahu s Bohom. Musíme tiež pochopiť, že v tomto živote nikdy nebudeme tak blízko Bohu, ako by sme mali byť alebo ako túžime byť. Dôvodom je pretrvávanie hriechu v našich životoch. Toto nie je nedostatok na strane Božej, ale na našej. Náš hriech zostáva prekážkou úplného spoločenstva s Bohom, ktorý sa realizuje, keď budeme v Jeho sláve.
Dokonca aj apoštol Pavol, ktorý mal veľmi blízky vzťah s Bohom stále túžil po ešte užšom vzťahu: „všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista a bol v ňom ako človek bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere;“ (Filipanom 3:8-9). Bez ohľadu na to, kde sa nachádzame na ceste s Kristom, vždy sa môžeme k nemu priblížiť, a aj keď budeme oslávení v nebi, budeme mať celú večnosť na to, aby sme rástli v našom vzťahu s Pánom.
Existuje päť základných vecí, ktoré môžeme urobiť, aby sme mali bližší vzťah s Bohom.
Prvá vec, ktorú môžeme urobiť, aby sme mali bližší vzťah s Bohom, je každodenný zvyk priznať mu náš hriech. Ak je hriech bariérou v našom vzťahu s Bohom, potom jeho vyznávanie odstráni túto bariéru. Keď vyznávame svoje hriechy pred Bohom, sľubuje, že nám odpustí (1. Jána 1:9) a odpustenie je to, čo obnovuje vzťah, ktorý bol napätý. Musíme mať na pamäti, že vyznanie je viac než len povedať: „Je mi ľúto môjho hriechu, Bože.“ Je to úprimná ľútosť tých, ktorí si uvedomujú, že ich hriech je urážkou svätého Boha. Je to vyznanie človeka, ktorý si uvedomuje, že práve jeho hriech pribil Ježiša Krista na kríž. Je to výkrik mýtnika z Lukáša 18, ktorý povedal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ Ako napísal kráľ Dávid: „Obetou Bohu je zlomený duch; zlomeným a skrúšeným srdcom, Bože, nepohrdneš” (Žalm 51:17).
Druhou vecou, ktorú môžeme urobiť, aby sme mali bližší vzťah s Bohom, je počúvať, keď Boh hovorí. Mnohí sa dnes naháňajú za nadprirodzenou skúsenosťou počutia Božieho hlasu, ale apoštol Peter nám hovorí, že sa „prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.(2. Petra 1:19). Tým „mocnejším prorockým slovom“ je Biblia. V Biblii „počujem“ Boží hlas, ktorý k nám hovorí. Práve prostredníctvom „Bohom vdýchnutého“ Písma sa stávame „dôkladne pripravení na každý dobrý skutok“ (2. Timoteovi 3:16-17). Ak teda chceme rásť bližšie k Bohu, mali by sme pravidelne čítať jeho slovo. Pri čítaní jeho Slova „počúvame“, čo nám hovorí Boh prostredníctvom svojho Ducha, ktorý nám Slovo osvetľuje.
Treťou vecou, ktorú môžeme urobiť, aby sme mali bližší vzťah s Bohom, je hovoriť s ním prostredníctvom modlitby. Ak čítanie Biblie znamená počúvanie Boha, ktorý k nám hovorí, rozprávanie sa s Bohom sa uskutočňuje prostredníctvom modlitby. V evanjeliách sa často píše, že Ježiš sa ukrýval, aby komunikoval so svojím Otcom v modlitbe. Modlitba je oveľa viac než len spôsob, ako požiadať Boha o veci, ktoré potrebujeme alebo chceme. Pozrime sa na vzor modlitby, ktorý Ježiš dáva svojim učeníkom v Matúšovi 6:9-13. Prvé tri prosby v tejto modlitbe sú zamerané na Boha (nech sa posvätí jeho meno, nech príde jeho kráľovstvo, nech sa stane jeho vôľa). Posledné tri prosby sú žiadosti, ktoré predkladáme Bohu po tom, ako sme sa postarali o prvé tri (Chlieb náš každodenný daj nám, odpusť nám naše viny, neuveď nás do pokušenia). Ďa
lšou vecou, ktorú môžeme urobiť pre oživenie nášho modlitebného života, je čítanie žalmov. Mnohé zo žalmov sú úprimným volaním k Bohu o rôzne veci. Vidíme v nich uctievanie, kajúcnosť, vzdávanie vďaky i prosby. Štvrtou vecou, ktorú môžeme urobiť pre bližší vzťah s Bohom, je nájsť si skupinu veriacich, s ktorými sa môžeme pravidelne modliť. Je to dôležitá súčasť duchovného rastu. Príliš často pristupujeme k cirkvi s mentalitou „čo z toho môžem mať?“. Málokedy venujeme čas tomu, aby sme pripravili svoje srdce a myseľ na uctievanie. Žalmy nám opäť ukazujú mnohé výzvy Boha k jeho ľudu, aby prišiel a uctieval Pána (napríklad Žalm 95:1-2). Boh nás pozýva, prikazuje nám, aby sme prišli do jeho prítomnosti uctievať Ho. Ako môžeme my, jeho ľud, neodpovedať? Pravidelná návšteva cirkvi nám nielen dáva príležitosť vstúpiť do Pánovej prítomnosť pri uctievaní, ale dáva nám aj príležitosť pre spoločenstvo s Pánovým ľudom. Keď prichádzame do Pánovho domu na bohoslužbu a do spoločenstva s Jeho ľudom, náš vzťah s Pánom sa aj vďaka tomu prehlbuje.
A napokon, užší vzťah s Bohom je postavený na živote v poslušnosti. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania“ (Ján 14:23). Jakub nám hovorí, že keď sa podriadime Bohu prostredníctvom poslušnosti, odoláme diablovi a priblížime sa k Bohu a On sa priblíži k nám (Jakub 4:7-8). Pavol nám v liste Rimanom hovorí, že naša poslušnosť je našou „živou obetou“ vďaky Bohu (Rimanom 12:1). Musíme mať na pamäti, že všetky biblické výzvy k poslušnosti sú prezentované ako naša odpoveď na Božiu milosť, ktorú sme dostali pri spasení. Spasenie si nezaslúžime svojou poslušnosťou; je to skôr spôsob, akým prejavujeme svoju lásku a vďačnosť voči Bohu.
Prostredníctvom vyznávania hriechov, štúdia Biblie, modlitby, pravidelnej návštevy cirkvi a poslušnosti teda môžeme rozvíjať užší vzťah s Bohom. Zdá sa to byť pomerne jednoduché, ak nie zjednodušujúce. Ale zamyslite sa nad týmto: Ako môžeme rozvíjať bližší vzťah s inými ľuďmi? Trávime s nimi čas v rozhovore, otvárame im svoje srdce a zároveň ich počúvame. Uznávame, keď sme urobili niečo zlé, a hľadáme odpustenie. Snažíme sa s nimi dobre zaobchádzať a obetujeme svoje vlastné potreby, aby sme naplnili ich potreby. Vo vzťahu k nášmu nebeskému Otcovi to v skutočnosti nie je až také odlišné.
English
Ako môžem mať užší vzťah s Bohom?
