Otázka
Aké sú najsilnejšie biblické argumenty pre božstvo Krista?
Odpoveď
Je ťažké poprieť, že Nový zákon je plný odkazov na Kristovo božstvo. Od štyroch kanonických evanjelií cez knihu Skutkov apoštolov a Pavlove listy je Ježiš vnímaný nielen ako Mesiáš (alebo Kristus), ale je aj prirovnávaný k samotnému Bohu. Apoštol Pavol sa odvoláva na Kristovo božstvo, keď Ježiša nazýva naším „veľkým Bohom a Spasiteľom“ (Títovi 2:13), a dokonca hovorí, že Ježiš existoval v „Božej podobe“ už pred svojím vtelením (Filipanom 2:6-8). Boh Otec o Ježišovi hovorí: „Tvoj trón, Bože, je na veky vekov“ (Hebrejom 1:8). O Ježišovi sa priamo hovorí ako o samotnom Stvoriteľovi (Ján 1:3; Kolosanom 1:16-17). Ďalšie biblické pasáže učia o Kristovom božstve (Zjavenie 1:7; 2:8; 1. Korinťanom 10:4; 1. Petrov 5:4).
Hoci tieto priame citácie postačujú na to, aby sme dokázali, že Biblia tvrdí, že Ježiš je božský, nepriamy prístup sa môže ukázať ako silnejší. Ježiš sa opakovane postavil na miesto Jahveho tým, že prevzal Otcove božské výsady. Často robil a hovoril veci, ktoré má právo robiť a hovoriť iba Boh. Ježiš o sebe hovoril aj spôsobom, ktorý naznačoval jeho božstvo. Niektoré z týchto prípadov nám poskytujú najsilnejší dôkaz Ježišovho božského seba pochopenia.
V 14. kapitole Markovho evanjelia stojí Ježiš obžalovaný na svojom procese pred veľkňazom. „On však mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova spýtal: ,Ty si Mesiáš, syn Požehnaného?‘ Nato Ježiš odpovedal: , Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.‘“ (Marek 14:60-61). Ježiš sa tu odvoláva na starozákonnú knihu Daniel, kde prorok Daniel uvádza: „V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Odvekému, priviedli ho pred neho. Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.“ (Daniel 7:13-14).
V tomto odkaze na Danielovo videnie sa Ježiš identifikuje ako Syn človeka, osoba, ktorej bolo dané „moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka“. Syn človeka má vládu, ktorá je večná a nepominie sa. Človeka hneď napadne, aký človek má panstvo, ktoré je večné. Akej osobe je dané kráľovstvo a všetci ľudia mu budú slúžiť? Veľkňaz, ktorý okamžite spoznal Ježišov nárok na božstvo, roztrhol svoje rúcho a vyhlásil Ježiša za vinného z rúhania.
Ježišovo použitie titulu „Syn človeka“ má prekvapujúco silnú apologetickú hodnotu. Skeptik Kristovho božstva nemôže ľahko odmietnuť toto konkrétne Ježišovo seba identifikovanie. To, že sa Kristus takto označil, sa teší viacerým potvrdeniam, pretože sa nachádza vo všetkých evanjeliových prameňoch. Výraz „Syn človeka“ sa o Ježišovi mimo samotných evanjelií používa len niekoľkokrát (Skutky 7:56; Zjavenie 1:13; 14:14). Vzhľadom na jeho zriedkavé používanie v ranej apoštolskej cirkvi je nepravdepodobné, že by sa tento titul čítal z Ježišových úst, ak by v skutočnosti toto konkrétne označenie seba samého nepoužil. A predsa, ak sa zistí, že Ježiš skutočne používal tento titul o sebe, je zrejmé, že Ježiš sa považoval za človeka, ktorý má večnú moc a jedinečnú autoritu presahujúcu moc obyčajného človeka.
Niekedy to boli Ježišove činy, ktoré odhaľovali jeho identitu. Ježišovo uzdravenie ochrnutého v Marekovi 2 bolo vykonané, aby ukázal svoju autoritu a schopnosť odpúšťať hriechy (Marek 2:3-12). V mysliach jeho židovských poslucháčov boli takéto schopnosti vyhradené iba Bohu. Ježiš v evanjeliách niekoľkokrát dostáva aj poklony (Matúš 2:11; 28:9,17; Lukáš 24:52; Ján 9:38; 20:28). Ježiš nikdy neodmietol takéto uctievanie. Naopak, považoval ich uctievanie za dobre umiestnené. Na inom mieste Ježiš učil, že Syn človeka bude nakoniec súdiť ľudstvo (Matúš 25:31-46), a učil, že naše večné osudy závisia od našej odpovede naň (Marek 8:34-38). Takéto správanie je ďalším dôkazom Ježišovho božského chápania seba samého.
Ježiš tiež vyhlásil, že jeho nadchádzajúce vzkriesenie z mŕtvych ospravedlní veľmi zvláštne nároky, ktoré na seba vzniesol (Matúš 12,38-40). Po ukrižovaní a pochovaní v hrobke Jozefa z Arimatey Ježiš skutočne vstal z mŕtvych, čím potvrdil svoje nároky na božstvo.
Dôkazy o tejto zázračnej udalosti sú veľmi silné. Početné dobové pramene uvádzajú Ježišove zjavenia po ukrižovaní jednotlivcom aj skupinám za rôznych okolností (1. Korinťanom 15:3-7; Matúš 28:9; Lukáš 24:36-43; Ján 20:26-30; 21:1-14; Skutky 1:3-6). Mnohí z týchto svedkov boli ochotní za túto vieru zomrieť, a viacerí z nich to aj urobili! Klement Rímsky a židovský historik Jozefus nám poskytujú správy z prvého storočia o niekoľkých ich mučeníctvach. Všetky teórie používané na vysvetlenie dôkazov o zmŕtvychvstaní (napríklad teória halucinácií) nedokázali vysvetliť všetky známe údaje. Ježišovo zmŕtvychvstanie je preukázaný historický fakt, a to je najsilnejší dôkaz Ježišovho božstva.
English
Aké sú najsilnejšie biblické argumenty pre božstvo Krista?
