Otázka
Naozaj Ježiš existoval? Máme historické dôkazy o Ježišovi Kristovi?
Odpoveď
Väčšinou, keď človek položí túto otázku, k nej ešte dodá: „...mimo Biblie?“ My však nesúhlasíme s tým, že by Biblia nemohla byť legitímnym prameňom dôkazov existencie Ježiša Krista. Nová zmluva obsahuje stovky vyjadrení o Ježišovi Kristovi. Niektorí ľudia datujú písanie Evanjelií do druhého storočia nášho letopočtu, viac ako 100 rokov po Ježišovej smrti. Aj keby to tak bolo (čo dôrazne spochybňujeme), pri starovekých dôkazoch sa spisy zapísané do 200 rokov od danej udalosti považujú sa za veľmi spoľahlivé. Navyše drvivá väčšina znalcov (kresťanských aj nekresťanských) uznáva, že Pavlove epištoly (alebo aspoň niektoré z nich) napísal sám Pavol ešte v prvom storočí nášho letopočtu, konkrétne približne 40 rokov po Ježišovej smrti. Z pohľadu legitímnosti starovekých manuskriptov to je výnimočne silný dôkaz o tom, že na začiatku prvého storočia nášho letopočtu v Izraeli skutočne existoval človek menom Ježiš.
Je veľmi dôležité brať do úvahy, že v roku 70 n. l. Rimania vtrhli do Jeruzalema, vyplienili celé mesto aj väčšinu Izraela, a povraždili jeho obyvateľstvo. Celé mestá ľahli popolom. Nečudo teda, že sa zničilo veľké množstvo dôkazov o Ježišovej existencii. Pravdepodobne prišlo o život množstvo Ježišových očitých svedkov a tieto udalosti zrejme obmedzili rozsah očitých svedectiev o Ježišovi.
Je prekvapivé, koľko informácii o Ježišovi sa dalo vyťažiť zo sekulárnych historických zdrojov, a to najmä vzhľadom na to, že Ježišovo pôsobenie bolo v značnej miere obmedzené na relatívne bezvýznamnú oblasť Rímskej ríše. Zhrnuli sme niektoré z najdôležitejších historických dôkazov o Ježišovi:
Rímsky občan z prvého storočia menom Tacitus bol považovaný za jedného z významných historikov starovekého sveta. Spomína poverčivých „Kristovcov“ (odvodené od Christos, čo je v latinčine Kristus), ktorí trpeli pod rukou Pontského Piláta počas vlády Tibéria. Suetonius, hlavný tajomník cisára Hadriána, písal o človeku menom Chrestus (alebo Kristus), ktorý žil v prvom storočí (Anály 15.44).
Jozef Flavius je najznámejší židovský historik. Vo svojom diele Židovské starožitnosti spomína Jakuba, „brata Ježiša, ktorého volali Kristus“. Existuje jeden kontroverzný verš (18:3), v ktorom píše: „V tom čase žil Ježiš, múdry človek, ak je vôbec správne nazvať ho človekom. Činil totiž prekvapivé skutky. . . . On bol Kristom. . . na tretí deň sa medzi nimi ukázal živý, tak, ako to predpovedali Boží proroci o tejto i desať tisícoch iných predivných vecí.“ V inej verzií sa píše: „V tomto čase žil múdry človek menom Ježiš. Počínal si čestne a bol známy ako cnostný človek. Mnohí ľudia spomedzi Židov a iných národov sa stali jeho učeníkmi. Pilát ho odsúdil na ukrižovanie a na smrť. Tí, ktorí sa stali jeho učeníkmi, však neopustili jeho učenie. Ohlasovali, že sa im zjavil tri dni po jeho ukrižovaní a že bol živý; a na základe toho bol azda skutočne Mesiášom, o ktorom proroci rozprávali divy.“
Iulius Africanus cituje historika Thallosa v rozprave o tme, ktorá nastala po Kristovom ukrižovaní. (Zachované spisy, 18).
Plínius Mladší v Listoch 10:96 zaznamenáva skoré kresťanské zhromaždenia pri uctievaní, vrátane toho, že kresťania uctievali Ježiša ako Boha a boli veľmi morálni. Spomína aj sviatok lásky a Večeru Pánovu.
Babylonský Talmud (Sanhedrin 43a) potvrdzuje Ježišovo ukrižovanie v predvečer Paschy a takisto aj obžaloby Krista z čarodejníctva a popudzovania Židov k odpadlíctvu.
Lukianos zo Samosaty bol Grécky spisovateľ z druhého storočia, ktorý priznáva, že Ježiša kresťania uctievali, priniesol nové učenie a kvôli nemu bol ukrižovaný. Píše, že Ježišovo učenie zahŕňalo bratské spoločenstvo veriacich, dôležitosť obrátenia a dôležitosť zanechania cudzích bohov. Kresťania, ktorí žili v súlade s Ježišovým zákonom, verili, že sú nesmrteľní, a väčšinou opovrhovali smrťou, dobrovoľne sa oddávali učeniu a zriekali sa hmotných majetkov.
Mara Bar Serapion potvrdzuje, že Ježiša mnohí považovali za múdreho a čestného človeka. Mysleli si o ňom, že je kráľom Izraela, že ho zavraždili Židia a že naďalej žije skrze učenie svojich nasledovníkov.
Ďalej Ježiša spomínajú mnohé gnostické spisy (Evanjelium pravdy, Tajná kniha Jánova, Tomášovo evanjelium, Rozprava o vzkriesení, atď.).
V skutočnosti by sme z raných, nekresťanských zdrojov vedeli zrekonštruovať takmer celé evanjelium: Ježiša volali Kristus (Jozef Flavius), robil „divy“, viedol Izrael k novému učeniu a bol zaň popravený počas Paschy (Babylonský Talmud) v Judsku (Tacitus). Tvrdil však, že je Boh a že sa navráti (Eliezar), čomu jeho nasledovníci verili a oslavovali ho ako Boha (Plínius Mladší).
Existuje veľké množstvo sekulárnych aj biblických dôkazov, ktoré potvrdzujú existenciu Ježiša Krista. Ježišovu existenciu možno najviac dokazuje to, že doslova tisíce kresťanov z prvého storočia n. l., vrátane dvanástich apoštolov, bolo ochotných za Ježiša Krista položiť život a stať sa mučeníkmi. Ľudia zomrú za pravdu, ale žiaden človek nezomrie za niečo, o čom vie, že je lož.
English
Naozaj Ježiš existoval? Máme historické dôkazy o Ježišovi Kristovi?
