Otázka
Ak máte veľké dlhy, môžete dočasne prestať dávať desiatky a zároveň splácať dlhy?
Odpoveď
Je prípustné prestať dávať desiatky počas splácania dlhu. Splácanie dlhov je povinnosť; dávanie desiatkov je „dobrovoľné“ z jednoduchého dôvodu, že príkaz platiť desiatky bol súčasťou Mojžišovho zákona a kresťania nie sú pod zákonom. Prosím, nechápte to zle - dávať na Pánovo dielo je veľmi dôležité. Obetavé finančné dávanie je súčasťou Božieho povolania pre každého kresťana. Ak je skutočne nemožné splatiť dlh a zároveň pokračovať v dávaní desiatkov/darov, nebolo by zlé dočasne znížiť dávanie alebo úplne prestať dávať, aby sa splatili dlhy, ktoré sú na účte.
Našou jedinou nemennou povinnosťou voči iným ľuďom je, aby sme ich milovali a správali sa k nim tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám (Matúš 7:12). Všetci chceme, aby ľudia splácali dlhy, ktoré nám dlhujú. Preto by sme ako kresťania nemali byť „nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil Zákon. Veď prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nepožiadaš a ak je nejaké iné prikázanie, sú zhrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením Zákona je teda láska.“ (Rimanom 13:8-10).
Zákon o desiatku v Starej zmluve bol Božím opatrením na uspokojenie materiálnych potrieb kňazov z kmeňa Léviho. Potrebovali podporu, aby mohli slúžiť v chráme a uspokojovať potreby chudobných (4. Mojžišova 18:26; 5.Mojžišova 26:12-15). Preto keď Izraeliti neodvádzali chrámový desiatok, Boh ich varoval: „Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: ‚O čo ťa okrádame?‘ O desiatky a pozdvihované obetné dary“ (Malachiáš 3:8).
Desiatok predstavoval desatinu príjmu človeka: „A tak aj tí, čo zo synov Léviho prijímajú kňazskú službu, majú príkaz prijímať od ľudí desiatky podľa Zákona, totiž od vlastných bratov, i keď aj oni pochádzajú z Abrahámových bedier“ (Hebrejom 7:5). Levitské kňazstvo slúžilo v chráme aj počas Ježišovho pozemského života a desiatok sa vyžadoval. Po smrti, vzkriesení a nanebovstúpení Pána Ježiša sa však situácia zmenila: „Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj Zákon“ (Hebrejom 7:12). Kristus je teraz naším veľkňazom. Kresťania sú teraz Božím chrámom a jeho kráľovským kňazstvom (Hebrejom 4:14-15; 1. Korinťanom 6:19-20; 1. Petrova 29-10).
Náš Veľkňaz nám slúži Novou zmluvou (Božím zákonom napísaným na našich srdciach) tým, že nám dáva Ducha Svätého (Hebrejom 12:24; 10:16). Tento zákon pôsobí mocne a spôsobuje, že milujeme druhých láskou vyvolanou Duchom (Galaťanom 5:22-23). Preto Ján píše: „Ak však má niekto pozemský majetok a vidí svojho brata v núdzi, a zatvorí si pred ním srdce, ako v ňom môže byť Božia láska?“ (1. Jánov 3:17). Božia láska núti pravého kresťana dávať, ale žiadny z novozmluvných listov neprikazuje, ba ani neodporúča, aby kresťania platili desiatok alebo iné percento. Kresťanské dávanie je výsledkom kresťanskej lásky.
Kresťania môžu, ak sa tak rozhodnú, dávať desiatok (desatinu) zo svojho príjmu cirkvi, a tak napĺňať duchovné a materiálne potreby v núdznom svete. Niektorí sa rozhodnú dávať menej ako desatinu; niektorí sa rozhodnú dávať viac. Pavol odporúča dávať cirkvi v nedeľu: „Nech si každý z vás v prvý deň po sobote odloží, čo by mohol usporiť, aby sa zbierky nerobili vtedy, keď prídem“ (1. Korinťanom 16:2).
Kresťania by nemali hromadiť, ale dávať toľko, koľko im Boh prikáže. Sú to Božie peniaze. Jeho odmena prevyšuje náklady. „Je to tak: Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, kto však seje štedro, štedro bude aj žať. Každý tak, ako si umienil v srdci: Nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh. Veď Boh má moc rozhojniť vo vás všetku milosť, aby ste mali vždy a vo všetkom všetkého dostatok na každý dobrý skutok“ (2. Korinťanom 9:6-8).
English
Ak máte veľké dlhy, môžete dočasne prestať dávať desiatky a zároveň splácať dlhy?
