Otázka
Prečo Boh dopúšťa, aby sa zlým ľuďom stávali dobré veci?
Odpoveď
Táto otázka je podobná jej protikladu: „Prečo Boh dopustí, aby sa dobrým ľuďom stali zlé veci?“ Obe otázky sa týkajú toho, čo sa zdá byť zarážajúcou nespravodlivosťou, ktorej sme svedkami každý deň. 73. Žalm je našou odpoveďou na tie isté otázky, ktoré trápili aj žalmistu. Keď sa ocitol v strašnej úzkosti a agónii duše, píše: „No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. 3 Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú“ (Žalmy 73:2-3).
Autorom tohto žalmu bol muž menom Asaf, vedúci jedného z chrámových zborov. Je zrejmé, že to nebol bohatý človek, ale človek, ktorý zasvätil svoj život službe Bohu (pozri 1. Korinťanom 25). Ale podobne ako my, aj on prežíval isté ťažkosti a pochyboval o nespravodlivosti toho všetkého. Pozoroval zlých ľudí okolo seba, ako si žijú podľa vlastných pravidiel, užívajú si všetky bohatstvá a radosti sveta a zhromažďujú bohatstvo. Sťažoval sa: „Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia“ (Žalmy 73:4-5).
Asaf sa pozeral na týchto ľudí, ktorí nemajú problémy. Mohli si platiť svoje účty. Mali dostatok jedla a dostatok prepychu. Ale chudák Asaf musel riadiť zbor a snažiť sa žiť zbožne. A aby toho nebolo málo, zdalo sa, že jeho rozhodnutie slúžiť Bohu mu nepomáha. Začal týmto ľuďom závidieť a dokonca sa pýtal Boha, prečo dopustil, aby sa niečo také stalo.
Ako často sa nám stáva, že sme v podobnej situácii ako Asaf? Zasväcujeme svoj život službe Bohu. Potom sme svedkami toho, ako zlí, bezbožní ľudia okolo nás získavajú nový majetok, luxusné domy, povýšenia a krásne oblečenie, zatiaľ čo my finančne zápasíme. Odpoveď sa nachádza vo zvyšku žalmu. Asaf týmto zlým ľuďom závidel, kým si neuvedomil jednu veľmi dôležitú vec. Keď vstúpil do Božej svätyne, plne pochopil ich konečný osud: „Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš.“ (Žalmy 73:16-20). Tí, ktorí majú dočasné bohatstvo na zemi, sú v skutočnosti duchovnými žobrákmi, pretože nemajú pravé bohatstvo - večný život.
Mnohokrát nerozumieme tomu, čo sa s nami deje, ani tomu, ako funguje prozreteľnosť. Keď Asaf vstúpil do Božej svätyne, začal chápať, že nie je potrebné, aby závidel blahobyt bezbožným, pretože ich blahobyt je ilúzia. Začal chápať, že staroveký zvodca, satan, používal lži, aby ho odvrátil od Božej reality. Po vstupe do svätyne si Asaf uvedomil, že blahobyt je prchavé naplnenie, ako príjemný sen, ktorý nás poteší len na chvíľu, ale keď sa prebudíme, uvedomíme si, že nebol skutočný. Asaf si vyčíta vlastnú hlúposť. Priznáva, že je „hlupák, človek bez rozumu“, keď závidí zlým alebo žiarli na hynúcich (Žalmy 73:22). Jeho myšlienky sa potom vrátili k vlastnému šťastiu v Bohu, keď si uvedomil, o koľko viac radosti, naplnenia a skutočnej duchovnej prosperity má v Stvoriteľovi.
Možno nemáme všetko, čo chceme, tu na zemi, ale jedného dňa sa nám bude dariť po celú večnosť skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Vždy, keď budeme v pokušení skúsiť inú cestu, mali by sme si uvedomiť, že tá druhá cesta je slepá ulička (Matúš 7:13). Ale úzka cesta, ktorú máme pred sebou skrze Ježiša, je jedinou cestou, ktorá vedie k večnému životu. To by malo byť našou radosťou a útechou. „Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu... Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. Mňa však Božia blízkosť blaží. V Pánovi, Hospodinovi, mám útočisko...“ (Žalmy 73:25,27-28).
Nemusíme sa znepokojovať, keď sa zdá, že dobré veci sa dejú zlým ľuďom. Stačí, ak sa budeme sústrediť na svojho Stvoriteľa a každý deň vstupovať do jeho prítomnosti cez portál jeho svätého slova. Tam nájdeme pravdu, spokojnosť, duchovné bohatstvo a večnú radosť.
English
Prečo Boh dopúšťa, aby sa zlým ľuďom stávali dobré veci?
