Otázka
Prečo byť dobrým človekom nestačí na to, aby ste sa dostali do neba?
Odpoveď
Ak sa spýtate väčšiny ľudí, čo musíte urobiť, aby ste sa dostali do neba (za predpokladu, že veria v nebo alebo posmrtný život), prevažná časť odpovedí bude v nejakej forme „byť dobrým človekom“. Väčšina, ak nie všetky náboženstvá a svetové filozofie sú založené na etických princípoch. Či už ide o islam, judaizmus alebo sekulárny humanizmus, je bežné učenie, že dostať sa do neba je otázkou toho, či budeš dobrým človekom - či sa budeš riadiť Desatorom alebo prikázaniami Koránu alebo Zlatým pravidlom. Učí to však aj kresťanstvo? Je kresťanstvo len jedným z mnohých svetových náboženstiev, ktoré učia, že byť dobrým človekom nás dostane do neba? Preskúmajme Matúšov evanjelium 19:16-26, aby sme našli nejaké odpovede; je to príbeh o bohatom mladom vladárovi.
Prvá vec, ktorú si v tomto príbehu všimneme, je, že bohatý mladý vladár kladie dobrú otázku: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ (v.16) Tým, že kladie túto otázku, uznáva skutočnosť, že napriek všetkému doterajšiemu úsiliu byť dobrým človekom mu niečo chýba, a chce vedieť, čo ešte musí urobiť, aby získal večný život. Otázku však kladie z nesprávneho svetonázoru - z pohľadu zásluh („Čo dobré mám robiť“); nepochopil pravý význam Zákona, ako ho na to upozorní Ježiš, ktorý mal slúžiť ako vychovávateľ až do čias Krista (Galaťanom 3:24).
Druhá vec, ktorú si treba všimnúť, je Ježišova odpoveď na jeho otázku. Ježiš na oplátku kladie otázku: Prečo sa pýta na to, čo je dobré? Ježiš sa dostáva k podstate veci, a to, že nikto nie je dobrý a nikto nekoná dobro okrem Boha. Mladík operuje s falošným predpokladom: že dobrý človek je schopný zaslúžiť si cestu do neba. Aby Ježiš vyjadril svoj názor, hovorí, že ak chce mladík večný život, mal by zachovávať prikázania. Týmto výrokom Ježiš neobhajuje spravodlivosť založenú na skutkoch. Ježiš skôr spochybňuje domnienky mladého muža tým, že ukazuje jeho povrchné chápanie Zákona a ľudských schopností.
Mladíkova odpoveď je výrečná. Keď mu povedal, aby zachovával prikázania, pýta sa Ježiša: „A ktoré?“ Ježiš pokračuje a jemne ukazuje mužovi chybu jeho cesty tým, že mu dáva druhú tabuľku Zákona, t. j. prikázania, ktoré sa týkajú našich vzťahov k iným ľuďom. V mladíkovej odpovedi takmer cítiť frustráciu, keď Ježišovi povie, že ich všetky dodržiava od svojej mladosti - trvá na tom, že bol dobrým človekom. Mladíkova odpoveď je ironická. Tým, že hovorí, že všetky tieto prikázania zachovával od svojej mladosti, porušil prikázanie týkajúce sa falošného svedectva. Keby bol naozaj úprimný, povedal by, že akokoľvek sa snažil dodržiavať prikázania, nepodarilo sa mu to. Nebol úplne dobrým človekom. Má povrchné chápanie Zákona a prehnanú mienku o vlastných schopnostiach. Takisto má pocit, že nie je dostatočne dobrým človekom, a pýta sa Ježiša: „Čo mi ešte chýba?“
Ježiš potom konfrontuje mladíkovu samospravodlivosť. Hovorí mu, že ak chce byť dokonalý - skutočne dobrým človekom - musí predať všetko, čo má, a prísť za ním. Ježiš dokonale diagnostikoval „nedostatok“ tohto muža - jeho pripútanosť k svojmu bohatstvu. Veľké bohatstvo tohto muža sa v jeho živote stalo modlou. Tvrdil, že dodržiava všetky prikázania, ale v skutočnosti nedokázal dodržať ani to prvé, nemať iných bohov pred Pánom! Mladík sa obrátil chrbtom k Ježišovi a odišiel. Jeho bohom bolo jeho bohatstvo, ktoré si vybral namiesto Ježiša.
Ježiš sa potom obracia na svojich učeníkov, aby ich naučil zásadu: „Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.“ (v. 24) To bolo šokujúce pre učeníkov, ktorí zastávali bežnú predstavu, že bohatstvo je znakom Božieho požehnania. Ježiš však poukazuje na prekážku, ktorou bohatstvo často býva, a to vo svojej tendencii podnecovať sebestačnosť. Jeho učeníci sa pýtajú: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš odpovedá tým, že učeníkom pripomína, že spása pochádza od Boha: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné“ (v. 26).
Kto môže byť spasený? Ak sa to ponechá len na človeku, tak nikto! Prečo nestačí byť dobrým človekom, aby ste sa dostali do neba? Pretože nikto nie je „dobrým“ človekom; existuje len jeden, ktorý je dobrý, a tým je sám Boh. Nikto nemôže dokonale dodržiavať Zákon. Biblia hovorí, že všetci zhrešili a chýba im Božia sláva (Rimanom 3:23). Biblia tiež hovorí, že odplatou za náš hriech je smrť (Rimanom 6:23a). Našťastie Boh nečakal, kým sa nejako naučíme byť „dobrí“; kým sme boli v hriešnom stave, Kristus zomrel za nespravodlivých (Rimanom 5:8).
Spasenie nie je založené na našej dobrote, ale na Ježišovej dobrote. Ak ústami vyznáme, že Ježiš je Pán, a v srdci uveríme, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeme spasení (Rimanom 10:9). Toto spasenie v Kristovi je vzácny dar a ako všetky skutočné dary je nezaslúžené (Rimanom 6:23; Efezanom 2:8-9). Posolstvom evanjelia je, že nikdy nemôžeme byť dosť dobrí na to, aby sme sa dostali do neba. Musíme si uvedomiť, že sme hriešnici, ktorí nedosahujú Božiu slávu, a musíme poslúchnuť príkaz, aby sme činili pokánie zo svojich hriechov a vložili svoju vieru a dôveru v Ježiša Krista. Kristus sám bol „dobrým človekom“ - dosť dobrým na to, aby si zaslúžil nebo - a Svoju spravodlivosť dáva tým, ktorí veria v Jeho meno (Rimanom 1:17).
English
Prečo byť dobrým človekom nestačí na to, aby ste sa dostali do neba?
