Otázka
Existuje nejaký presvedčivý dôkaz o Bohu?
Odpoveď
Odpoveď na túto otázku do značnej miery závisí od toho, čo sa myslí pod „presvedčivým“ dôkazom. Môžeme natiahnuť ruku a dotknúť sa Boha alebo ho vidieť rovnakým spôsobom, akým sa dotýkame a vidíme ľudí? Nie. Ale existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako môžeme s istotou vedieť, že Boh existuje, že je skutočný a že je tým, kým hovorí, že je. Stručne sa pozrieme na tri spôsoby, ako dokázať Jeho existenciu pomocou vedy aj Biblie.
1. Zákon príčiny a následku. Tento vedecký zákon hovorí, že každá príčina má svoj následok a každý následok má svoju príčinu. Tento zákon je základom celej vedy. Ako taký má tento zákon vzťah k pôvodu neba a zeme. V skutočnosti sa vedci zhodujú v tom, že vesmír neexistuje večne, že v určitom časovom bode mal počiatok.
Teória relativity, ktorá je medzi vedcami takmer všeobecne akceptovaná, má určité dôsledky pre tento zákon príčiny a následku. Jedným z nich je, že vesmír definovaný ako čas, priestor, hmota a fyzická energia mal počiatok, že nie je večný. A práve prostredníctvom Einsteinových rovníc môžu vedci sledovať vývoj vesmíru späť k jeho samému pôvodu, späť k tomu, čo sa nazýva „udalosť singularity“, keď skutočne vznikol. Veda dokázala, že vesmír skutočne mal začiatok. To znamená, že ak mal vesmír východiskový bod v dejinách, tak zjavne začal existovať a musí mať príčinu svojej existencie.
Preto, ak vesmír potrebuje na svoj vznik príčinu, potom táto príčina musí byť za vesmírom – čo je čas, priestor, hmota a fyzická energia. Tou príčinou musí byť niečo podobné tomu, koho kresťania nazývajú „Boh“. Dokonca aj Richard Dawkins, pravdepodobne najvýznamnejší zástanca ateizmu v našej dobe, v článku v časopise TIME pripustil, že „môže existovať niečo neuveriteľne veľké a nepochopiteľné, čo presahuje naše súčasné chápanie“. Áno, a to je Boh!
Tento kozmologický dôkaz môžeme najlepšie zhrnúť do nasledujúcich tvrdení:
(1) Čokoľvek začne existovať, musí mať príčinu svojej existencie.
(2) Vesmír začal existovať.
(3) Vesmír preto musí mať príčinu svojej existencie.
(4) Atribúty príčiny vesmíru (byť nadčasový, existujúci mimo priestoru atď.) sú atribúty Boha.
(5) Preto príčinou vesmíru musí byť Boh (Genesis 1:1).
2. Zákon teleológie. Teleológia je štúdium dizajnu alebo účelu prírodných javov. Tento vedecký zákon v podstate znamená, že keď objekt odráža účel, cieľ alebo dizajn, musel mať dizajnéra. Jednoducho povedané, veci sa nenavrhujú samé. Toto platí pre veci vo vesmíre, čo dokazuje, že musel mať dizajnéra.
Napríklad Zem obiehajúca okolo Slnka sa každých 18 míľ odchyľuje od priamky iba o 1/9 palca – čo je z ľudského hľadiska veľmi priama čiara. Ak by sa obežná dráha zmenila o jednu desatinu palca každých 18 míľ, bola by oveľa väčšia a všetci by sme zamrzli. Ak by sa zmenila o jednu osminu palca, boli by sme spálení. Slnko v jeho vnútri má teplotu približne 20 miliónov stupňov Celzia. Ak by sa Zem posunula o 10 % ďalej, čoskoro by sme zamrzli. Ak by sa posunula o 10% bližšie, ľahli by sme popolom. Máme veriť, že takáto presnosť sa „stala len tak“? Zamyslite sa nad tým: Slnko sa nachádza vo vzdialenosti 93 miliónov míľ od Zeme, čo je presne akurát. Stalo sa to náhodou alebo zámerne? Niet divu, že žalmista sa zmieňuje o Bohu ako o veľkom dizajnérovi: „Nebesia rozprávajú o Božej sláve; obloha hlása dielo jeho rúk. Na jednom kraji nebies vychádza, na druhom zapadá; nič sa neskryje pred jeho páľavou.“ (Žalm 19:1,7).
3. Zákony pravdepodobnosti a splnené proroctvo. V Biblii je 1093 proroctiev, ktoré sa týkajú Ježiša a Jeho Cirkvi, a každé z týchto proroctiev sa splnilo! Starý zákon obsahuje 48 proroctiev, ktoré sa týkajú Ježišovho ukrižovania. Pri použití zákonov pravdepodobnosti na výpočet pravdepodobnosti niekoľkých udalostí, ktoré sa stanú v rovnakom čase alebo blízko seba, sa musia všetky pravdepodobnosti spolu vynásobiť. Ak je napríklad pravdepodobnosť náhodného výskytu jedinej udalosti 1: 5 a pravdepodobnosť výskytu inej samostatnej udalosti je 1:10, potom je pravdepodobnosť, že sa obe udalosti vyskytnú spoločne alebo nasledujúce po sebe, 1:5 vynásobená s 1:10, čo dáva pravdepodobnosť 1:50.
Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že niekoľko rôznych prorokov, ktorí žili v oddelených komunitách počas 1000 rokov, predpovedalo Krista 500 rokov pred Jeho narodením, pravdepodobnosť, že sa tieto proroctvá naplnia, jednoducho presahuje naše najodvážnejšie chápanie. Napríklad šanca, že jeden muž (Ježiš) splní len 8 proroctiev, ktoré sa mu pripisujú, je 1:10 na sedemnástu (to je číslo 1 so 17 nulami).
Zvážte toto: predstavte si, že pokryjete celý štát Texas striebornými dolármi do výšky dvoch stôp. Počet strieborných dolárov potrebných na pokrytie celého štátu by bol 10 na sedemnástu. Označte jeden strieborný dolár „X“ a zhoďte ho z lietadla. Potom dôkladne premiešajte všetky strieborné doláre po celom štáte. Potom zaviažte nejakému mužovi oči a povedzte mu, že v štáte Texas môže cestovať kamkoľvek chce. Potom sa niekde po ceste zastaví, načiahne sa do dvoch stôp strieborných dolárov a vytiahne jeden strieborný dolár, ktorý je označený „X“. Aké sú šance, že to urobí? Rovnaké , aké mali proroci, že osem z ich proroctiev sa v budúcnosti naplní u jedného človeka.
Biblia so všetkými jej splnenými proroctvami dokazuje existenciu Boha. Vďaka zákonu pravdepodobnosti a matematickej pravdepodobnosti naplnenia proroctva môžeme s istotou vedieť, že existoval božský Dizajnér a Autor Biblie. Ten istý, ktorý stvoril vesmír. Možno si pomyslíš: „Podľa čoho poznáme, ktoré slovo nepovedal Hospodin?“ Slovo, ktoré vysloví prorok v mene Hospodina a ono sa neuskutoční ani nesplní, je slovo, ktoré nehovoril Hospodin. Prorok to povedal len svojvoľne, preto sa toho neboj! (Deuteronómium 18:21-22).
Nakoniec nám Boh, Stvoriteľ vesmíru a Autor našej spásy, hovorí: „Od počiatku oznamujem budúcnosť, od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Hovorím: Môj zámer trvá, všetko čo chcem, urobím“ (Izaiáš 46:9-10).
English
Existuje nejaký presvedčivý dôkaz o Bohu?
