Otázka
Existuje argument, ktorý potvrdzuje existenciu Boha?
Odpoveď
Otázka, či existuje presvedčivý dôkaz o existencii Boha, rozoberajú počas histórie ľudstva mimoriadne inteligentní ľudia na oboch stranách tohto sporu. V poslednej dobe argumenty proti Božej existencii nabrali bojového ducha, ktorý obviňuje tých, čo si dovoľujú veriť v Boha, za iracionálnych a žijúcich v klame. Karl Marx presadzoval, že každý, kto verí v Boha má mentálnu poruchu, ktorá spôsobuje choré zmýšľanie. Psychiater Sigmund Freud napísal, že osoba, ktorá verí v Boha Stvoriteľa, žije v blude a a pridržiava sa svojich bludných predstáv len kvôli „vyplneniu želaní“, čo Freud považoval za neobstojné. Filozof Frederick Nietzsche priamo povedal, že viera sa rovná nechcieť vedieť čo je pravda. Hlasy týchto troch historických osobností (spolu s ostatnými) sú jednoducho opakované dookola novou generáciou ateistov, ktorí tvrdia, že viera v Boha je intelektuálne neopodstatnená.
Je to skutočne pravda? Je viera v Boha racionálne neprijateľné stanovisko? Je logický a rozumný argument, ktorý by potvrdil existenciu Boha? Môže prípad existencie Boha, okrem odkazov na Bibliu, vyvrátiť stanovisko ateistov a dať dostatočnú záruku na vieru v Stvoriteľa? Odpoveď je áno, môže. Navyše demonštrovaním opodstatnenosti dôkazu existencie Boha, sa prípad ateizmu ukazuje ako intelektuálne slabý.
Na to, aby sme dali argument, ktorý potvrdí existenciu Boha, musíme sa najprv pýtať správne otázky. Začneme s najzákladnejšou metafyzickou otázkou: „Prečo by sme radšej mali niečo, než vôbec nič?“
Toto je základná otázka existencie - prečo sme tu, prečo je zem, prečo je vesmír namiesto toho aby nebolo nič? Jeden teológ to raz komentoval takto: „V istom zmysle nie človek dáva otázku o Bohu, ale jeho samotná existencia kladie túto otázku.
Ak zvážime túto otázku, nájdeme štyri možné odpovede na otázku prečo mať radšej niečo ako vôbec nič:
1. Realita je ilúzia.
2. Realita sa vytvorila sama.
3. Realita existuje sama o sebe(večná).
4. Realita bola vytvorená niečím, čo je existuje samo o sebe.
Ktorá z týchto odpovedí je najviac presvedčivá? Začnime s realitou, ktorá je len ilúziou, čomu veria niektoré východné náboženstvá. Táto možnosť bola vylúčená pred storočiami filozofom René Descartom a jeho slávnym výrokom „Myslím, teda som“. Matematik Descartes tvrdil, že ako rozmýšľa, tak musí byť (existovať). Inými slovami: „Myslím, teda nie som ilúzia“. Ilúzia vyžaduje niečo, čo ju zažilo a navyše, nemôžme pochybovať o svojej existencii bez toho, aby sme dokázali svoju existenciu, to je argument, ktorý si protirečí. Takže možnosť, že by realita bola ilúziou je vylúčená.
Ďalšia možnosť je, že realita sa vytvorila sama. Pri štúdiu filozofie sa učí o „analyticky nesprávnych“ tvrdeniach, čo znamená, že sú nesprávne definíciou. Možnosť, že by sa realita sama vytvorila, je jednou z týchto tvrdení, pretože niečo nemôže byť skôr ako ono samo. Ak by ste vytvorili sami seba, museli by ste existovať skôr ako sa vytvoríte, ale to jednoducho nie je možné. V evolúcii sa toto niekedy odkazuje na „spontánnu generáciu“ - niečo vzniknuté z ničoho - postoj, ktorému zopár, ak vôbec nejakí, rozumní ľudia ešte veria, pretože jednoducho nemôžete získať niečo z ničoho. Dokonca aj ateista David Hume povedal,“ Nikdy som netvrdil také absurdné tvrdenie ako to, že niečo mohlo vzniknúť bezdôvodne.“ Tak ako nemôže vzniknúť niečo z ničoho, je možnosť reality, ktorá by sa sama vytvorila, vylúčená.
Takže teraz nám zostávajú dve posledné možnosti - večná realita alebo realita vytvorená niečím, čo je večné: večný vesmír alebo večný Stvoriteľ. V 18. storočí toto zosumarizoval teológ Jonathan Edwards:
• niečo existuje
• nič nemôže vytvoriť niečo
• takže je nevyhnutné, aby „niečo“ večné existovalo
Všimnime si, že sa musíme vrátiť k večnému „niečomu“. Ateisti, ktorí sa vysmievajú veriacim v Boha za to, že veria vo večného Stvoriteľa, sa musia prikloniť k prijatiu večného vesmíru - sú to pre nich jediné iné možné dvere na výber. Otázka je teraz, k čomu tento dôkaz vedie? Poukazuje dôkaz na existenciu hmoty pred inteligenciou alebo na inteligenciu pred hmotou.
K dnešnému dňu všetky kľúčové vedecké a filozofické dôkazy poukazujú skôr na večného Stvoriteľa ako na večný vesmír. Z vedeckého hľadiska, čestní vedci potvrdzujú, že vesmír mal začiatok a to čo má začiatok nie je večné. Inými slovami, čokoľvek, čo má začiatok, má príčinu a ak má vesmír počiatok, má aj príčinu vzniku. Fakt, že vesmír má počiatok je zvýraznený dôkazmi ako druhý termodynamický zákon; pozostatok radiácie z veľkého tresku, ktorý bol objavený začiatkom 20. storočia; skutočnosť, že rozpínanie vesmíru je možné vystopovať spätne do jeho počiatku a Einsteinova teória relativity. Všetko dokazuje, že vesmír nie je večný.
Navyše zákony, ktoré ohraničujú príčiny, vyvracajú možnosť, že by bol vesmír dôvodom pre všetko, čo poznáme z jednoduchého dôvodu: jav musí odzrkadľovať jeho príčinu. Na základe tejto pravdy, žiadny ateista nedokáže vysvetliť ako neosobný, bez účelový, bezvýznamný a nemorálny vesmír náhodou vytvoril bytosti (nás), ktorí sme plní osobnosti, posadnutý zmyslom, významom a morálkou. Toto kompletne popiera myšlienku, že by bol prirodzený vesmír pôvodcom všetkého, čo existuje. Takže koncept večného vesmíru je vyradený.
Filozof J. S. Mill (nebol kresťan) zosumarizoval to, k čomu teraz prišli:“ Je očividné, že len Inteligencia dokáže vytvoriť inteligenciu.“ Jediným rozumným a opodstatneným záverom je, že večný Stvoriteľ je ten, ktorý je zodpovedný za realitu, ktorú poznáme. Môžeme to spísať do logických vyhlásení:
• niečo existuje
• nedostaneš z ničoho niečo
• je nevyhnutné, aby existovalo „niečo“ večné
• sú 2 možnosti - večný vesmír alebo večný Stvoriteľ
• veda a filozofia vyvracajú myšlienku večného vesmíru
• z toho vyplýva, že existuje večný Stvoriteľ
Bývalý ateista Lee Strobel, ktorý prišiel k týmto výsledkom pred mnohými rokmi, vyhlásil: “V podstate som zistil, že keby som chcel zostať ateistom, musel by som veriť, že nič vyprodukuje všetko, niečo bez života vyprodukuje život, náhodnosť zapríčiní vylepšenie, chaos vyvolá informácie, bezvedomie vytvorí vedomie a nezmyselnosť spôsobí dôvod. Toto je pre mňa príliš veľký risk, hlavne vo svetle potvrdeného prípadu Božej existencie... Inými slovami, podľa môjho záveru, kresťanský pohľad na svet prispel k úplnosti dôkazov oveľa viac ako ateistický svetonázor.“
Ďalšia otázka, s ktorou sa potrebujeme popasovať je: ak existuje večný Stvoriteľ (a sme si ukázali, že existuje), aký typ Stvoriteľa je? Môžeme o Ňom niečo usúdiť na základe toho, čo stvoril? Môžeme pochopiť príčinu na základe výsledku? Odpoveď je áno, môžeme na základe týchto predpokladaných vlastností:
• musí byť nadprirodzený v prirodzenom (stvoril čas a priestor)
• musí byť mocný (nesmierne)
• musí byť večný (existovať sám od seba)
• musí byť všadeprítomný (vytvoril vesmír a nie je ním obmedzený)
• musí byť nadčasový a nemenný (stvoril čas)
• musí byť nehmotný, pretože prekračuje priestor/ telesnosť
• musí byť osobný (neosobnosť nedokáže vytvoriť osobnosť)
• musí byť nekonečný a jedinečný, pretože nemôžu byť dve nekonečnosti
• musí byť rozmanitý a zároveň jednotný, pretože v prírode existuje aj rozmanitosť aj jednota
• musí byť inteligentný (vrcholne), len kognitívna bytosť dokáže vytvoriť kognitívnu bytosť
• musí byť cieľavedomý, pretože všetko vytvoril zámerne
• musí byť morálny (žiadny morálny zákon nemôže byť bez poskytovateľa)
• musí byť starostlivý (inak by sme nemali žiadne morálne zákony)
Ak sú tieto veci pravda, tak sa môžeme pýtať, ktoré náboženstvo opisuje takéhoto Tvorcu. Odpoveď je: Boh Biblie sedí na tento opis perfektne. Je nadprirodzený (Genesis 1:1), mocný (Jeremiáš 32:17), večný (Žalm 90:2), všadeprítomný (Žalm 139:7), nadčasový a nemenný (Malachiáš 3:6), nehmotný (Ján 5:24), osobný (Genesis 3:9), nevyhnutný (Kolosanom 1:17), nekonečný a jedinečný (Jeremiáš 23:24, Deuteronomium 6:4), rozmanitý a zároveň jednotný (Matúš 28:19), inteligentný (Žalm 147:4-5), cieľavedomý (Jeremiáš 29:11), morálny (Daniel 9:14) a starostlivý (1. Petra 5:6-7).
Posledná téma ohľadne Božej existencie je, ako je vlastne odôvodnené stanovisko ateistov. Keďže ateisti tvrdia, že postoj veriacich je nespoľahlivý, jediné opodstatnené je otočiť otázku priamo na nich. Najprv treba pochopiť, že tvrdenie ateistov - „žiadny boh“ (čo slovo ateista znamená), je neobhájiteľný argument z filozofického hľadiska. Filozof a vedec v oblasti práva Mortimer Adler hovorí, že kladné tvrdenie o existencii môže byť dokázané, ale záporné tvrdenie o existencii, ktoré popiera existenciu niečoho, nemôže byť dokázané. Napríklad, niekto môže tvrdiť, že existuje červený orol a druhý bude tvrdiť, že červený orol neexistuje. Ten prvý potrebuje nájsť jedného červeného orla, aby dokázal svoje tvrdenie. Ten druhý by musel prehľadať celý vesmír a byť na všetkých miestach naraz, aby sa uistil, že neprehliadol červeného orla niekde alebo niekedy, čo je nemožné. Kvôli tomuto inteligentne čestní ateisti uznajú, že nevedia dokázať, že Boh neexistuje.
Za ďalšie, je dôležité pochopiť závažnosť tvrdení a potrebné množstvo dôkazov, na základe ktorých možno spoľahlivo vyvodiť závery. Napríklad, ak niekto pred teba postaví dve nádoby s limonádou a povie, že jedna je viac kyslá ako druhá, vziať si viac kyslú limonádu nebude mať také závažné následky, takže nebudeš vyžadovať veľa dôkazov na to, aby si sa rozhodol. Avšak keby ti tvoj hostiteľ pridal do jedného pohára sladidlo a do druhej jed na potkany, potom by si chcel dosť dôkazov pred tým ako by si sa rozhodol.
V tejto pozícii sa nachádza osoba, keď sa rozhoduje medzi ateizmom a vierou v Boha. Keďže viera v ateizmus by mohla mať nenapraviteľné a večné dôsledky, mohlo by sa zdať, že ateista by mal predložiť pádne a prvoradé dôkazy na podporu svojho postoja, ale nevie. Ateizmus jednoducho nedokáže predložiť dostatočné dôkazy, ktoré by zodpovedali závažnosti ich obvinení. Namiesto toho, ateisti a tí, ktorých presvedčili o svojom postoji, vkĺznu do večnosti s prekríženými prstami dúfajúc, že ich nestretne nepríjemná pravda, že večnosť skutočne existuje. Ako povedal Mortimer Adler, prijatie alebo odmietnutie Boha má oveľa väčšie následky pre život než hocijaká iná základná otázka.
Môže mať teda viera v Boha intelektuálnu opodstatnenosť? Existuje rozumný, logický a obstojný argument pre Božiu existenciu? Určite. Kým ateisti ako Freud tvrdia, že tí, ktorí veria v Boha majú len túžbu naplnenia prianí, možno je to práve Freud a jeho nasledovníci trpeli túžbou a nádejou, že Boh neexistuje, nie je zodpovednosť a teda nie je ani súd. Freuda však vyvracia Boh Biblie, ktorý nás uisťuje o svojej existencii a o fakte, že súd skutočne prichádza, pre tých, ktorý vo svojom vnútri vedia pravdu, že On existuje, ale ju potláčajú (Rimanom 1:20). Ale tým, ktorí reagovali na dôkaz, že Stvoriteľ existuje, Boh ponúka záchranu, ktorá bola dokonaná skrze Jeho Syna, Ježiša Krista: „A tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“ (Ján 1:12-13, Ekumenický preklad)
English
Existuje argument, ktorý potvrdzuje existenciu Boha?
