Otázka
Je zlé hnevať sa na Boha?
Odpoveď
S hnevom voči Bohu zápasí veľa ľudí, veriaci aj neveriaci. Keď sa nám v živote stane niečo tragické, pýtame sa Boha: „Prečo?“, je to naša prirodzená reakcia. V skutočnosti sa ale nepýtame „Prečo Bože?“ , ale skôr „Bože, prečo ja?“. Táto reakcia má dva nedostatky. Prvý je, že ako veriaci máme predstavu, že náš život by mal byť ľahký, a že Boh by nás mal ochrániť pred nešťastím. Ak to neurobí, tak sa na Neho hneváme. Druhá chyba je, že ak nechápeme rozsah Božej zvrchovanosti, strácame dôveru v Jeho schopnosť riadiť okolnosti, ostatných ľudí a ich vplyv na nás. Vtedy sa hneváme na Boha, pretože to vyzerá akoby stratil kontrolu nad vesmírom a hlavne kontrolu nad našimi životmi. Strácame vieru v Božiu zvrchovanosť, pretože naše krehké ľudské telo zápasí s našou frustráciou a neschopnosťou ovládať udalosti. Keď sa nám darí, väčšinou to pripisujeme našim výsledkom a úspechom. Ale keď sa nám dejú zlé veci, rýchlo obviňujeme Boha, hneváme sa na Neho, že nás neochránil, čím sa dostávame k prvej chybe nášho myslenia - že si zaslúžime byť imúnni voči nepriaznivým okolnostiam.
Nešťastia nesú so sebou hroznú pravdu, že my to tu neriadime. Všetci si z času na čas myslíme, že môžeme ovplyvňovať výsledok situácií, v skutočnosti je to však Boh, ktorý riadi celé Jeho stvorenie. Všetko, čo sa deje je spôsobené alebo dovolené Bohom. Ani jeden vrabec nespadne na zem, ani vlas z tvojej hlavy nevypadne bez toho, aby o tom Boh nevedel (Matúš 10:29-31). Môžeme sa sťažovať, hnevať, obviňovať Boha za to, čo sa deje. Ak mu však budeme veriť a prenecháme našu horkosť a bolesť Jemu s vedomím, že pýcha nám vnucuje riadiť sa našou vôľou a nie Božou, udelí nám svoj pokoj a silu, aby sme dokázali prejsť cez zložité situácie (1. Korinťanom 10:13). Mnoho veriacich v Ježiša Krista môže svedčiť o tomto. Môžeme sa hnevať na Boha pre veľa dôvodov, avšak v určitom bode musíme aj tak uznať, že sú veci, ktoré nedokážeme ovplyvniť alebo ani pochopiť našou obmedzenou mysľou.
Naše chápanie Božej zvrchovanosti vo všetkých okolnostiach by malo byť sprevádzané našim pochopením Božích ďalších vlastností: láska, milosť, dobrota, láskavosť, čestnosť, spravodlivosť a svätosť. Ak sa pozeráme na naše problémy cez pravdu Božieho Slova - ktorá nám hovorí, že milujúci a svätý Boh používa všetky veci pre naše dobro (Rimanom 8:28), a že má dokonalý plán a zámer s nami, ktorý nemôže byť zmarený (Izaiáš 14:24, 46:9-10) - začneme sa pozerať na naše problémy z iného uhla. Z Písma tiež vieme, že náš život nikdy nebude ustavičná radosť a šťastie. Jób nám pripomína, že „človek sa rodí na trápenie, ako iskry vyletujú nahor“ (Jób 5:7), a že život je krátky a „je sýty nepokoja“ (Jób 14:1). To neznamená, že keď sme prišli ku Kristovi pre záchranu od hriechu, budeme mať zaručený život bez ťažkostí. V skutočnosti Ježiš povedal “Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Ján 16:33), umožňuje nám ,mať pokoj napriek búrkam, ktoré zúria okolo nás (Ján 14:27).
Jedna vec je ale istá: neprimeraný hnev je hriech (Galaťanom 5:20; Efežanom 4:26-27, 31; Kolosanom 3:8). Bezbožný hnev je porážkou, ponúka diablovi základňu v našich životoch, ničí radosť a pokoj ak v ňom zotrvávame. Zotrvávanie v hneve spôsobuje horkosť a zatrpknutosť sa šíri v našom srdci. Potrebujeme to vyznať Pánovi a Jeho odpustenie nás oslobodí od týchto pocitov. Potrebujeme prísť pred Pána v modlitbe, často v zármutku, hneve, bolesti. Biblia nám v 2. Samuelovej 12:15-23 hovorí, že Dávid išiel pred trón milosti prosiť za choré dieťa, postil sa, plakal, modlil sa aby prežilo. Keď zomrelo, Dávid vstal a chválil Boha a povedal svojim služobníkom, že vie kde je jeho dieťa, a že raz bude s ním v Božej prítomnosti. Dávid volal k Bohu, kým bolo dieťa choré, ale potom sa poklonil pred Bohom, aby Ho uctieval. Toto je úžasné svedectvo. Boh pozná naše srdcia a je zbytočné skrývať naše skutočné pocity, takže najlepším spôsobom ako sa vyrovnať s našim zármutkom je rozprávať sa s Ním o tom. Ak v pokore vylejeme naše srdcia pred Ním, On bude pracovať v nás a budeme môcť byť Jemu viac podobní.
Podstatou je či môžeme dôverovať Bohu vo všetkom v našom živote a v životoch našich blízkych? Pravdaže môžeme! Náš Boh je súcitný, plný milosti a lásky. Ako Kristovi učeníci mu môžme dôverovať vo všetkom. Ak sa nám stane nešťastie, vieme, že Boh to môže použiť, aby si nás pritiahol bližšie k sebe, posilnil nás vo viere, pomohol nám dozrieť vo viere a aby sme mohli byť úplní (Žalm 34:18, Jakub 1:2-4). Potom môžeme slúžiť na svedectvo ostatným (2. Korinťanom 1:3-5). Ľahko sa to však hovorí. Vyžaduje si to každodenné podriaďovanie našej vôle tej Jeho, štúdium Božích vlastností v Jeho Slove, viac modlitieb a aplikovať všetko, čo sme sa naučili v našich situáciách. Ak to budeme robiť, naša viera narastie a dozrie a bude pre nás jednoduchšie viac dôverovať Bohu v ďalších nešťastiach, ktoré určite raz prídu.
Priama odpoveď na otázku je: áno, nie je správne hnevať sa na Boha. Hnevanie sa na Boha je výsledkom neschopnosti dôverovať Bohu aj vtedy, keď nechápeme, čo robí. Hnevať sa na Boha je ako povedať Mu, že robí niečo zle, Boh ale nikdy nič nerobí nesprávne. Chápe Boh, keď sme nahnevaní, frustrovaní a sklamaní z Neho? Áno, On pozná naše srdcia a vie, aký ťažký a bolestivý môže byť život na tomto svete. Dáva nám to ale právo hnevať sa na Boha? Určite nie. Namiesto hnevu by sme si mali vyliať naše srdcia pred Bohom v modlitbe, a potom mu dôverovať, že On má kontrolu nad našim životom a Jeho plán je dokonalý.
English
Je zlé hnevať sa na Boha?
