Otázka
Čo je kánon Písma?
Odpoveď
Slovo „kánon“ pochádza z právneho poriadku a bolo používané na určovanie, či knihy patria do štandardu. Je dôležité dodať, že spisy Písma boli kanonické v okamihu, keď boli napísané. Písmo sa stalo Písmom, keď sa pero dotklo pergamenu. Toto je veľmi dôležité, lebo kresťanstvo sa nezačína tým, že definuje Boha alebo Ježiša Krista alebo spasenie. Základ kresťanstva je ustanovený na autorite Písma. Ak nemôžeme určiť, čo Písmo je, potom nemôžeme správne rozlišovať žiadne teologické pravdy od lži.
Aké opatrenia alebo štandardy boli použité na určenie, ktoré knihy by mali byť klasifikované ako Písmo? Kľúčový verš k pochopeniu procesu, účelu a možno načasovania Písma je Júda 3, ktorý uvádza, že viera kresťana „bola raz navždy zverená svätým“. Vzhľadom na to, že naša viera je definovaná Písmom, Júda v podstate hovorí, že Písmo bolo dané raz v prospech všetkých kresťanov. Či nie je krásne vedieť, že neexistujú žiadne skryté alebo stratené rukopisy, ktoré sa ešte len majú nájsť, nie sú žiadne tajomné knihy, známe iba niekoľkým vyvoleným a nie sú žiadni ľudia nažive, ktorí majú zvláštne zjavenie, ktoré od nás vyžaduje, aby sme pátrali po himalájskych horách, aby sme mohli byť osvietení? Môžeme si byť istí, že nás Boh nezanechal bez svedkov. Rovnaká nadprirodzená moc, ktorú Boh použil na tvorenie Jeho Slova je použitá aj na Jeho zachovanie.
Žalm 119:160 uvádza, že Božie Slovo je v plnom rozsahu pravda. Začnúc týmto predpokladom, môžeme porovnať spisy mimo uznaného kánonu Písma a zistiť, či spĺňajú test. Napríklad, Biblia vyhlasuje, že Ježiš Kristus je Boh (Izaiáš 9:6-7; Matúš 1:22-23; Ján 1:1; 2, 14, 20:28; Skutky 16:31, 34; Filipským 2: 5-6, Kološanom 2:9; Títovi 2:13; Židom 1:08; 2. Petrova 1:1). Napriek tomu, je mnoho dodatočných biblických textov, ktoré tvrdia, že patria do Písma, a argumentujú, že Ježiš nie je Boh. Keď existujú jasné protirečenia, treba dôverovať uznanej Biblii, vynechajúc ostatné tvrdenia mimo sféry Písma.
V skorých storočiach rannej cirkvi, boli niekedy kresťania vydávaní na smrť kvôli vlastneniu kópie Písma. Skrze toto prenasledovanie čoskoro vyplynula otázka: „Aké knihy stoja za to zomrieť?“ V niektorých knihách môžu byť obsiahnuté Ježišove výroky, ale boli oni inšpirované podľa toho, ako je zapísané v 2. Timoteovi 3:16? Cirkevné rady hrali úlohu pri verejnom uznávaní kánonu Písma, ale často jednotlivé cirkvi alebo skupiny cirkví uznali knihu, ako inšpirovanú (napr.: Kološanom 4:16; 1. Tesalonickým 5:27). V ranných storočiach cirkvi iba niekoľko kníh bolo sporných a zoznam bol v podstate ustálený do roku 303 n. l.
Čo sa týka Starého zákona, tri dôležité fakty sa berú do ohľadu: 1) Nový zákon cituje alebo sa zmieňuje o každej starozákonnej knihy okrem dvoch. 2) Ježiš efektívne potvrdil hebrejský kánon v Matúšovi 23:35, keď citoval jeden z prvých a jeden z posledných príbehov v Písme Jeho doby. 3) Židia boli starostliví pri zachovaní starozákonného Písma a mali niekoľko sporov ohľadom toho, ktoré časti tam patria alebo nepatria. Rímsko-katolícke apokryfy neboli počítané ako spoľahlivé, ani neboli zaradené do definície Písma a nikdy neboli prijaté Židmi.
Väčšina otázok o tom, ktoré knihy patria do Biblie sa zaoberali spismi z doby Krista a naďalej. Ranná cirkev mala niekoľko veľmi špecifických kritérií pre knihy, ktoré by boli považované za súčasť Nového zákona. Sem patria nasledovné: bola kniha napísaná niekým, kto bol očitým svedkom Ježiša Krista? Prešla kniha „testom pravdy“? (t. j. či bola v súlade s ostatnými knihami, ktoré už boli odsúhlasené Písmom). Knihy Nového zákona, ktoré vtedy prijali, vydržali skúšku času a kresťanská ortodoxia ich zahrnula s malou výzvou po celé stáročia.
Dôvera v prijímaní jednotlivých kníh sa datuje od príjemcov prvého storočia, ktorí poskytli svedectvo o ich pravosti z prvej ruky. Navyše, téma o konci časov v knihe Zjavenia a zákaz pridávania slov do knihy v Zjavení 22:18, silno argumentujú, že kánon bol uzavretý v čase jeho písania (95 pred n. l.).
Je tu dôležitý teologický názor, ktorý by nemal zostať nepovšimnutý. Boh používal svoje slovo po tisícročia na jediný primárny účel — aby sa zjavil ľudstvu a komunikoval s ním. Nakoniec, cirkevné rady nerozhodovali, či kniha bola Písmom; to bolo rozhodnuté, keď bol človek určený Bohom, aby bol autorom a písal. Na dosiahnutie konečného výsledku, vrátane ochrany Jeho Slova počas stáročí, Boh viedol rannú cirkev pri uznávaní kánonu.
Získavanie znalostí takých vecí, akými sú: pravá podstata Boha, pôvod vesmíru a života, účel a zmysel života, zázraky spasenia a budúce udalosti (vrátane osudu ľudstva), sú nad rámec prirodzenej výskumnej a vedeckej kapacity ľudstva. Poskytnuté Božie Slovo, ocenené a osobne uplatnené kresťanmi po stáročia, je postačujúce na vysvetlenie všetkého, čo potrebujeme vedieť o Kristovi (Ján 5:18; Sk 18:28; Galatským 3:22; 2. Timotejovi 3: 15) a naučí nás, opraví a poučí o všetkej spravodlivosti (2. Timoteovi 3:16).
Čo je kánon Písma?
