Otázka
Čo by sme sa mali naučiť od kmeňu Dánovcov?
Odpoveď
Kmeň Dánovcov bola skupina ľudí, ktorí pochádzali z piateho Jakobovho syna Dána. Jákob mal dvanásť synov, ktorí sa stali patriarchami dvanástich kmeňov Izraela. Dejiny kmeňa Dánovcov sú pre nás obzvlášť poučné v tom, že obsahujú viacero príkladov tendencie ľudí nasledovať náboženstvo vytvorené človekom namiesto biblickej viery v Boha. To je úplne v rozpore s Písmom, ktoré nás učí, že „zo skutkov Zákona nebude pred ním ospravedlnený nijaký človek" (Rimanom 3:20) a že „bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu" (Hebrejom 11:6).
Keď Izraeliti prišli do krajiny Kanaán, každému kmeňu boli žrebom pridelené určité územia. Kmeň Dánovcov dostal územie, ktoré bolo menšie ako ostatné pridelené územia, ale bolo úrodné a malo tiež hranicu pozdĺž Stredozemného mora, kde mali k dispozícii rybolov a obchod.
Kmeň Dánovcov si však túto oblasť nikdy úplne nepodmanil, pretože mu chýbala viera v Boha. To platilo aj pre ostatné kmene, ako o tom jasne učia prvé kapitoly knihy Sudcov, a viedlo to k tomu, že v období Sudcov sa hovorilo: „V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne." V knihe Sudcov 18:1-31 sa rozpráva príbeh o tom, ako kmeň Dánovcov upadol do modloslužby. Nepáčilo sa im ani územie, ktoré im patrilo, a tak vyslali špehov, aby našli lepšie územie. Na severe sa niektorí zástupcovia Dánovcov dozvedeli o oblasti, kde žila pokojná skupina ľudí. Kmeň Dánovcov vzal veci do vlastných rúk a vyhladil obyvateľov tejto krajiny, aby potom mohol celý kmeň presťahovať do oblasti blízko prameňov rieky Jordán, južne od dnešného Libanonu. Tam založili svoje hlavné mesto a nazvali ho Dán.
Neskôr v dejinách Hebrejov bolo kráľovstvo po Šalamúnovej vláde rozdelené. Kráľovstvo sa rozdelilo na desať izraelských kmeňov na severe a dva judské na juhu. Dánský ľud bol v severnom izraelskom kráľovstve. V 1. knihe kráľov 12:25-33 sa dozvedáme, že kráľ Jeroboám sa obával, že tí, ktorí žili v jeho kráľovstve na severe, budú stále zostupovať do južného kráľovstva, aby sa klaňali v Jeruzaleme, pretože tam sa nachádzal chrám, ktorý povolil Boh. Jeroboám teda postavil ďalšie dva oltáre, aby sa ľudia jeho národa mohli klaňať. Na juhu zriadil bohoslužbu v Beteli a na severe v Dáne. Na každom mieste postavil zlaté teľa a ustanovil osobitné dni a sviatky, keď sa ľudia stretávali. Žiaľ, toto uctievanie vytvorené človekom v Dáne bolo jedným z jeho trvalých odkazov.
Dnes mnohí ľudia vyznávajú rôzne náboženstvá vytvorené človekom a sú presvedčení, že všetky cesty vedú k Bohu. Bohužiaľ, tieto skupiny nasledujú cesty kmeňa Dánovcov. Príslovia 16:25 nám hovoria, že „niektorá cesta sa človeku zdá správna, nakoniec však vedie k smrti". Ježiš učil, že cesta k Bohu je konkrétna, keď povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa" (Ján 14:6). Ján 3:36 učí, že „kto verí v Syna, má večný život. Kto však odmieta Syna, neuzrie život, ale spočíva na ňom Boží hnev". Poučiť sa z Dánových chýb by znamenalo uctievať iba biblického Boha a žiť pre neho vierou.
English
Čo by sme sa mali naučiť od kmeňu Dánovcov?
