Otázka
Čo je to kolektívna spása?
Odpoveď
V podstate „kolektívna spása“ znamená „ak nebudeme spasení všetci, nikto z nás nebude spasený“ alebo „my ako jednotlivci musíme spolupracovať a obetovať sa pre dobro celku“. Iný spôsob vyjadrenia toho, čo znamená kolektívna spása, je: „Nemôžem byť spasený sám. Musím splniť svoju úlohu tým, že budem spolupracovať so skupinou, dokonca sa obetovať, aby som zabezpečil spásu všetkých ostatných. Vtedy sme spasení všetci spoločne.“ Písmo však jasne hovorí, že spasenie je proces, v ktorom Boh zachraňuje jednotlivcov prostredníctvom Kristovej obety na kríži. Každý človek musí prísť ku Kristovi individuálne, nie kolektívne.
Kolektívne spasenie je analogické aj s ekumenickým hnutím v tom, že mnohé hlavné protestantské cirkvi sú ochotné prijať katolicizmus, islam, budhizmus, východné mystické náboženstvá a kulty, aby dosiahli sociálne a morálne ciele. Myslia si, že ak sa spojí dostatok zbožných ľudí, môžu vyhrať vojnu proti bezbožnému pohanstvu a zlu v spoločnostiach, ktoré sa vzdali akéhokoľvek zmyslu pre morálku. Veria, že ak budú všetci jednotlivci spolupracovať a obetovať sa pre spoločné dobro, všetky spoločenské neduhy sa odstránia. Prívrženci ekumenizmu tvrdia, že cirkev je vo svätej vojne za zachovanie kresťanských hodnôt, ktoré sú úzko späté so štruktúrou biblického učenia, a že musíme upustiť od sporov o doktrínu a spojiť sa, aby sme viedli túto vojnu proti rozpadávajúcemu sa svetu.
Obhajcovia ekumenizmu alebo kolektívnej spásy často používajú text Jána 17 ako dôkaz. Tvrdia, že Ježiš sa modlil za to, aby sme všetci spolu vychádzali, a nie aby sme medzi sebou bojovali. V skutočnosti sa však modlil len za svojich učeníkov - za všetkých, ktorí ho budú niekedy nasledovať, s vylúčením všetkých ostatných -, aby mali spoločné puto, jednotu v Božom Duchu, ktorá sa napokon uskutočnila v deň Letníc (pozri Skutky apoštolov 2. kapitolu). Boh vytvoril toto spoločné puto medzi kresťanmi, keď na nich zostúpil jeho Duch a oni boli pokrstení Duchom do Kristovho tela. Pavol to takto zhrnul v 1. liste Korinťanom 6:17, keď povedal: „Kto sa však oddáva Pánovi, je s ním jeden Duch.“
Problém s konceptom kolektívnej spásy spočíva v tom, že sa nikde v Písme nenachádza. Jedna z kľúčových zložiek kolektívnej spásy súvisí s klamlivým myslením, že cirkev sa musí spojiť v spoločnom úsilí, aby zbavila svet všetkej nemorálnosti, ktorá dnes preniká do našej spoločnosti. V Novej zmluve však nenájdeme žiadny príklad, že by sa Ježiš alebo niektorý z apoštolov niekedy pokúsili vyriešiť problémy spoločnosti vrátane vlád. Učili však, že spasenie človeka je možné prostredníctvom Kristovho evanjelia na individuálnej úrovni, nie na kolektívnej. Kristus prichádza do srdca jednotlivca, klope, aby získal vstup, a my mu mocou a hnutím Ducha Svätého otvárame dvere svojho srdca (1. Korinťanom 2:12-16; Zjavenie 3:20).
Jedným z najviac znepokojujúcich aspektov konceptu kolektívnej spásy alebo ekumenizmu je jej tvrdenie, že naším cieľom je viesť kultúrnu vojnu, že sme akousi ľudskou mocenskou základňou, ktorá môže ovplyvňovať vlády hlasovaním vo veľkých blokoch alebo lobovaním, alebo vytváraním inštitúcií, ktoré môžu brániť a podporovať morálku v našej spoločnosti. Pavol však jasne hovorí, že toto nie je úloha kresťana: „A všetci, čo chcú žiť zbožne v Ježišovi Kristovi, budú prenasledovaní. Ale zlí ľudia a podvodníci budú napredovať v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní“ (2. Timotejovi 3:12-13). Náš kresťanský biblický mandát nemá nič spoločné s nejakou kolektívnou morálkou na politickej, organizačnej alebo náboženskej úrovni. Náš mandát má všetko spoločné s Veľkým poverením - volaním druhých k individuálnej spáse skrze Krista.
English
Čo je to kolektívna spása?