Otázka
Čo je to kompatibilizmus?
Odpoveď
Kompatibilizmus je pokus o zosúladenie teologického tvrdenia, že každá udalosť je kauzálne určená, ustanovená a/alebo nariadená Bohom (t. j. determinizmus, nezamieňať s fatalizmom) – so slobodnou vôľou človeka. Kompatibilistický koncept slobodnej vôle, ktorý pôvodne z filozofického hľadiska propagovali grécki stoici a neskôr mnohí filozofi ako Thomas Hobbes a David Hume, a z teologického hľadiska teológovia ako Augustín z Hippa a Ján Kalvín, uvádza, že hoci slobodná vôľa človeka sa zdá byť nezlučiteľná s tézou determinizmu, obe existujú a sú navzájom „kompatibilné“.
Základom kompatibilistického konceptu slobodnej vôle je to, čím je „vôľa“ definovaná. Z teologického hľadiska sa na definíciu vôle pozerá vo svetle zjavených, biblických právd o dedičnom hriechu a duchovnej skazenosti človeka. Tieto dve pravdy vyjadrujú definíciu „vôle“ vo vzťahu k padlému človeku „v putách neprávosti“ (Skutky 8:23), „otrokovi hriechu“ (Ján 8:34; Rimanom 6:16-17) a podliehajúcemu svojmu „pánovi“, ktorým je hriech (Rimanom 6:14). Ako taká, hoci je vôľa človeka „slobodná“ robiť, čo chce, chce konať podľa svojej povahy, a keďže povaha padlej vôle je hriešna, zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu“ (1. Mojžišova 6:5, porov. 1. Mojžišova 8:21). Keďže sa prirodzene vzbúril voči tomu, čo je duchovne dobré (Rimanom 8:7-8, 1. Korinťanom 2:14), „vyhľadáva iba vzburu“ (Príslovia 17:11). V podstate je človek „slobodný“ robiť to, čo chce, a práve to robí, ale človek jednoducho nemôže robiť to, čo je v rozpore s jeho prirodzenosťou. To, čo človek „chce“ urobiť, ovplyvňuje a určuje výlučne jeho prirodzenosť.
Tu je miesto, kde kompatibilita robí rozdiel medzi človekom, ktorý má slobodnú vôľu, a tým, kto je úplne nezávislým/ slobodným človekom. Človek si môže „slobodne“ vybrať to, čo je určené jeho prirodzenosťou alebo prírodnými zákonmi. Pre ilustráciu, zákony prírody zakazujú človeku lietať, to však neznamená, že človek nie je slobodný. Prirodzený človek, môže robiť len to, čo mu dovoľuje jeho prirodzenosť alebo zákony prírody. Teologicky povedané, hoci prirodzený človek nie je schopný podriadiť sa Božiemu zákonu (Rimanom 8:7-8) a nemôže prísť ku Kristovi, pokiaľ ho Otec nepritiahne k sebe (Ján 6:44), prirodzený človek stále koná slobodne s ohľadom na jeho možnosti. Slobodne a aktívne “nespravodlivosťou prekáža pravde“ (Rímskym 1:18), pretože jeho prirodzenosť ho robí neschopným konať inak (Jób 15:14-16; Žalm 14:1-3; 53:1-3; Jeremiáš 13:23; Rimanom 3:10-11). Dva dobré príklady Ježišovho potvrdenia tohto konceptu možno nájsť v Matúšovi 7:16–27 a Matúšovi 12:34–37.
S definovaním rozdielu medzi slobodným jednaním a slobodnou vôľou sa potom kompatibilizmus zaoberá povahou slobodnej vôle človeka vzhľadom na teologický výrok známy ako determinizmus a/alebo biblickú pravdu o vševediacej povahe Boha. Základnou otázkou je, ako môže byť človek braný na zodpovednosť za svoje činy, ak sa jeho činy museli stať a nemohlo sa stať iné, ako sa stalo. Hoci existuje množstvo pasáží Písma, ktoré sa zaoberajú touto otázkou, treba preskúmať tri hlavné pasáže.
Príbeh Jozefa a jeho bratov
Prvým je príbeh Jozefa a jeho bratov (Genesis 37). Jozefa jeho bratia nenávideli, pretože ich otec Jakob miloval Jozefa viac ako ktoréhokoľvek z jeho ostatných synov (Genesis 37:3) a tiež kvôli Jozefovým snom a ich výkladu (Genesis 37:5-11). V príhodný čas ho Jozefovi bratia predali ako otroka putujúcim madiánskym obchodníkom. Potom namočili jeho tuniku do krvi zabitého kozla a oklamali tak svojho otca, aby si myslel, že Jozefa zabila šelma (Genesis 37:18-33). Po mnohých rokoch, počas ktorých bol Jozef Pánom požehnaný, sa s ním Jozefovi bratia stretávajú v Egypte a Jozef sa im vyjavuje (Genesis 45:3-4). Jozefova diskusia s jeho bratmi sa najviac týka tejto otázky:
„Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta“ (Genesis 45:8).
Čo robí toto vyhlásenie prekvapivé, je to, že Jozef predtým povedal, že jeho bratia ho v skutočnosti predali do Egypta (Genesis 45:4-5). O niekoľko kapitol neskôr je predstavený koncept kompatibilizmu:
„Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som zachránil životy mnohým ľuďom.“ (Genesis 50:20).
Príbeh Genezis nám hovorí, že to boli v skutočnosti bratia, ktorí predali Jozefa do Egypta. Jozef však objasňuje, že to urobil Boh. Tí, ktorí odmietajú koncept kompatibility, by povedali, že tento verš jednoducho hovorí, že Boh „použil“ skutky Jozefových bratov na dobro. To však text nehovorí. Z Genezis 45-50 sa dozvedáme, že (1) Jozefovi bratia poslali Jozefa do Egypta, (2) Boh poslal Jozefa do Egypta, (3) Jozefovi bratia mali zlé úmysly poslať Jozefa do Egypta a (4) Boh mal dobré úmysly poslať Jozefa do Egypta. Otázkou teda je, kto poslal Jozefa do Egypta? Zarážajúca odpoveď je, že to boli aj Jozefovi bratia, aj Boh. Bola to jedna akcia, ktorú vykonali dve entity, bratia a Boh to robili súčasne.
Asýrska komisia
Druhá pasáž, ktorá odhaľuje kompatibilitu, sa nachádza v Izaiášovi 10, prorockej varovnej pasáži pre Boží ľud. Ako Boh sľúbil v Deuteronómiu 28-29, Boh posiela iný národ, aby potrestal svoj ľud za jeho hriechy. Izaiáš 10:6 hovorí, že Asýria je prút Božieho hnevu, „poverený“ proti Božiemu ľudu, aby „ho ukoristila ako korisť a ulúpila ako lup, aby ho pošliapala ako blato na uliciach.“. Všimnite si však, čo Boh hovorí o Asýrii:
„No Asýria tak neuvažuje, jej srdce tak nerozmýšľa, ale zamýšľa zničiť a vyhubiť nemálo národov.“ (Izaiáš 10:7).
Božím zámerom pri asýrskej invázii je vyniesť Jeho spravodlivý rozsudok nad hriechom a zámerom Asýrčanov je „zničiť a vyhubiť mnohé národy“. Dva rôzne zámery, dva rôzne subjekty konajúce za účelom dosiahnutia ich zámeru v jednej, jedinej akcii. Ako ďalej čítame, Boh zjavuje, že hoci toto zničenie určil a nariadil On (Izaiáš 10:23), potrestá pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a povýšenecký pohľad jeho očí.“ (Izaiáš 10:12, porov. Izaiáš 10:15). Aj keď sám Boh neomylne určil rozsudok nad neposlušným ľudom, tých, ktorí rozsudok vyniesli, berie na zodpovednosť za svoje činy.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Tretia pasáž Písma, ktorá hovorí o kompatibilite, sa nachádza v Skutkoch 4:23-28. Ako je zjavené v Skutkoch 2:23–25, Kristova smrť na kríži bola vykonaná „na základe určeného Božieho zámeru a predvídania“. Skutky 4:27-28 ďalej odhaľujú, že činy Herodesa, Pontského Piláta, pohanov a ľudu Izraela boli určené a nariadené samotným Bohom, aby sa stali, keď sa „zhromaždili proti“ Ježišovi a urobili to, čo jeho ruka a jeho „zámer vopred určil, že sa má stať“. Hoci Boh rozhodol, že Kristus má zomrieť, tí, ktorí boli zodpovední za Jeho smrť, boli braní na zodpovednosť za svoje činy. Krista usmrtili bezbožní ľudia, ale „Hospodinovi sa zapáčilo zdrviť ho utrpením.“ (Izaiáš 53:10). Opäť odpoveď na otázku „kto usmrtil Ježiša?“ je: Boh aj zlí ľudia – dva zámery, ktoré vykonávajú dve entity v rámci jednej akcie.
Existujú aj iné pasáže Písma, ktoré sa týkajú konceptu kompatibility, ako napríklad Boh zatvrdzujúci srdcia jednotlivcov (napr. 2. Mojžišova 4:21; Jozua 11:20; Izaiáš 63:17). Zatiaľ čo kompatibilita sa nám zdá mätúca (Jób 9:10; Izaiáš 55:8-11; Rimanom 11:33), túto pravdu zjavil sám Boh ako prostriedok, pomocou ktorého je Jeho zvrchovaný príkaz zosúladený s vôľou človeka. Boh je zvrchovaný nad všetkým (Žalm 115:3, Daniel 4:34, Matúš 10:29-30), Boh vie všetko (Jób 37:16; Žalm 147:5; 1. Jána 3:19-20) a človek je braný na zodpovednosť za to, čo robí (Genesis 18:25; Skutky 17:31; Júda 1:15). Jeho cesty sú skutočne nevyspytateľné (Jób 9:10; Rimanom 11:33), a preto by sme mali dôverovať Pánovi celým srdcom a nespoliehať sa na svoj vlastný rozum (Príslovia 3:5-6).
English
Čo je to kompatibilizmus?
