Otázka
Ako by sa mal kresťan pozerať na socializmus?
Odpoveď
Väčšina filozofov v priebehu storočí verila, že históriu formujú myšlienky, hľadanie skutočnej reality alebo ľudský rozum. Existuje však jeden slávny filozof, ktorý namiesto toho tvrdil, že hnacím faktorom celej ľudskej histórie je ekonomika. Prus Karl Marx sa narodil nemeckým židovským rodičom v roku 1818 a doktorát získal vo veku 23 rokov. Potom sa vydal na misiu dokázať, že ľudská identita je spätá s prácou človeka a že ekonomické systémy človeka úplne ovládajú. Tvrdiac, že ľudstvo prežije vďaka práci, Marx veril, že ľudské spoločenstvá vznikajú deľbou práce.
Marx študoval históriu a dospel k záveru, že spoločnosť bola stovky rokov založená na poľnohospodárstve. Ale v Marxovej mysli to všetko zmenila priemyselná revolúcia, pretože tí, ktorí slobodne pracovali pre seba, boli teraz nútení pracovať v továrňach. To, ako Marx cítil, im odobralo dôstojnosť a identitu, pretože ich práca definovala, kým boli, a teraz boli zredukovaní na obyčajných otrokov ovládaných mocnými. Táto perspektíva znamenala, že ekonomika kapitalizmu bola prirodzeným nepriateľom Marxa.
Marx sa domnieval, že kapitalizmus kladie dôraz na súkromné vlastníctvo, a preto obmedzuje vlastníctvo na niekoľko privilegovaných. V Marxovej mysli sa objavili dve samostatné „spoločenstvá“: majitelia podnikov alebo buržoázia; a robotnícka trieda, či proletariát. Podľa Marxa buržoázia využíva a vykorisťuje proletariát s výsledkom, že zisk jednej osoby je stratou inej osoby. Marx navyše veril, že majitelia podnikov ovplyvňujú zákonodarcov, aby zabezpečili ochranu ich záujmov, bez ohľadu na stratu dôstojnosti a práv pracovníkov. Nakoniec Marx cítil, že náboženstvo je „opiát más“, ktorý bohatí využívajú na manipuláciu robotníckej triedy; proletariátu jedného dňa sľúbia odmenu v nebi, ak bude naďalej usilovne pracovať tam, kde ho Boh umiestnil (podriadený buržoázii).
V pozemskej utópii, ktorú si Marx predstavil, ľudia spoločne vlastnia všetko a všetci pracujú pre spoločné dobro ľudstva. Marxovým cieľom bolo skoncovať so súkromným vlastníctvom prostredníctvom štátneho vlastníctva všetkých prostriedkov ekonomickej výroby. Akonáhle by bolo súkromné vlastníctvo zrušené, Marx si myslel, že identita človeka bude povýšená a múr, ktorý kapitalizmus údajne postavil medzi vlastníkmi a pracujúcou triedou, bude zničený. Každý by si druhého navzájom vážil a spolupracovali by na spoločnom zámere.
V Marxovom myslení sú najmenej štyri chyby. Po prvé, jeho tvrdenie, že zisk jednej osoby musí byť na úkor inej osoby, je mýtus; štruktúra kapitalizmu ponecháva všetkým dostatok priestoru na zvýšenie svojej životnej úrovne prostredníctvom inovácií a konkurencie. Je úplne uskutočniteľné, aby viacero strán súťažilo a darilo sa im na trhu spotrebiteľov, ktorí chcú ich tovary a služby.
Po druhé, Marx sa mýlil vo svojom presvedčení, že hodnota produktu je založená na množstve práce, ktorá je do neho vložená. Kvalitu tovaru alebo služby jednoducho nemožno určiť podľa množstva úsilia, ktoré robotník vynaloží. Napríklad majster tesár dokáže rýchlejšie a krajšie vyrobiť kus nábytku ako nekvalifikovaní remeselníci, a preto bude jeho práca oveľa viac (a správne) ocenená v ekonomickom systéme, akým je kapitalizmus.
Po tretie, Marxova teória si vyžaduje vládu bez korupcie a neguje možnosť elitárstva vo svojich radoch. Ak história niečo ukázala, tak to, že moc korumpuje padlé ľudstvo a absolútna moc ho korumpuje absolútne. Národ alebo vláda môže zabiť myšlienku Boha, ale niekto môže zaujať miesto Boha. Tým niekým je najčastejšie jednotlivec alebo skupina, ktorá začína vládnuť obyvateľstvu a snaží sa za každú cenu udržať svoje výsadné postavenie.
Po štvrté a čo je najdôležitejšie, Marx sa mýlil v tom, že identita človeka je spätá s prácou, ktorú robí. Hoci sekulárna spoločnosť určite vnucuje túto vieru takmer každému, Biblia hovorí, že všetci majú rovnakú hodnotu, pretože všetci sú stvorení na obraz večného Boha. V tom spočíva skutočná, vnútorná ľudská hodnota.
Mal Marx pravdu? Je ekonómia katalyzátorom, ktorý poháňa ľudskú históriu? Nie, to, čo riadi ľudskú históriu, je Stvoriteľ vesmíru, ktorý riadi všetko, vrátane vzostupu a pádu každého národa. Okrem toho Boh kontroluje aj to, kto je poverený správou každého národa, ako hovorí Písmo: „Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.“ (Daniel 4 :29). Okrem toho je to Boh, kto dáva človeku zručnosť v práci a bohatstvo, ktoré z nej pochádza, nie vláda: „Hľa, čo som ja videl — dobro, ktoré je pekné: jesť, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel. Každý človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, umožnil mu z toho užívať, zobrať si podiel a radovať sa vo svojej námahe, dostal Boží dar,“ (Kazateľ 5:18–19).
English
Ako by sa mal kresťan pozerať na socializmus?
