Otázka
Prečo existuje tak veľa kresťanských denominácií?
Odpoveď
Ak chceme odpovedať na túto otázku, musíme najprv rozlíšiť medzi denomináciami v rámci tela Kristovho a nekresťanskými kultmi a medzi falošnými náboženstvami. Reformovaní a luteráni sú príkladom kresťanských denominácií. Mormoni a svedkovia Jehovovi sú príkladom kultov (skupiny, ktoré tvrdia, že sú kresťania, ale popierajú jeden alebo viaceré základy kresťanskej viery). Islam a budhizmus sú úplne iné náboženstvá.
Vznik denominácií v rámci kresťanskej viery môžeme sledovať späť do čias protestantskej reformácie, hnutia, ktorá chcela „reformovať“ rímsko katolícku cirkev v 16-tom storočí. Z tohto hnutia vznikli štyri hlavné delenia alebo tradície protestantizmu: luteráni, reformovaní, anabaptisti a anglikáni. Z týchto štyroch v priebehu storočí vznikli ďalšie denominácie.
Luteránska denominácia bola pomenovaná podľa Martina Lutera, ktorá je založená na jeho učení. Metodisti dostali meno od svojho zakladateľa Johna Wesleyho, ktorý bol známy „metódami“ duchovného rastu. Presbyteriáni sú pomenovaní podľa svojho chápania vedenia cirkvi – presbyteros je grécke slovo pre vedúcich. Baptisti dostali svoje meno, pretože vždy zdôrazňovali význam krstu. Každá denominácia má mierne odlišnú doktrínu od inej, ako spôsob krstu; dostupnosť Pánovej večere pre všetkých alebo len pre tých ľudí, ktorých svedectvá sú potvrdené vedúcimi zboru; Božia suverenita verzus slobodná vôľa vo veci spasenia; budúcnosť Izraela a cirkvi, vytrhnutie cirkvi pred súžením verzus po súžení; existencia darov Ducha v modernej dobe, atď. Bodom tohto rozdelenia však nikdy nie je Kristus ako Pán a Spasiteľ, ale skôr úprimné rozdiely názoru zbožných, hoci porušených ľudí, ktorí chcú ctiť Boha a zachovať čistotu doktríny podľa svojho svedomia a pochopenia Jeho Slova.
Dnes je mnoho rozmanitých denominácií. Pôvodné „hlavné“ vyššie spomenuté denominácie majú veľa odnoží ako Apoštolská cirkev, Kresťanské zbory, nazaréni, Cirkev bratská , biblické zbory a iné. Niektoré denominácie zdôrazňujú nepatrné doktrinálne rozdiely, ale častejšie ponúkajú rôzne spôsoby uctievania, ktoré vyhovujú rôznemu vkusu a preferenciám kresťanov. Ale aby sme sa nemýlili, ako kresťania musíme mať na základy viery jeden názor, avšak existujú mimo toho široké možnosti, ako kresťania môžu spoločne uctievať Boha. Táto voľnosť umožńuje vznik toľkých „príchutí“ kresťanstva. Presbyteriánska cirkev v Ugande má spôsob uctievania Boha veľmi odlišný od Presbyteriánskej cirkvi v Colorade, ale doktrinálne stanovisko má z veľkej časti rovnaké. Rozmanitosť je dobrá vec, ale nejednotnosť nie. Ak sa dva zbory doktrinálne nezhodujú, je potrebná diskusia a dialóg na základe Písma. Takýto spôsob ostrenia železa železom (Príslovie 27:17) je užitočný pre všetkých. Ak sa zbory nezhodujú na spôsobe a forme, predsa len je dobré pre nich, aby boli rozdelené. Toto rozdelenie však nezrušuje zodpovednosť kresťanov navzájom sa milovať (1. Jána 4:11-12) a hlavne, aby boli jedno v Kristovi (Ján 17:21-22).
English
Prečo existuje tak veľa kresťanských denominácií?
