Otázka
Aký je význam kresťanského uctievania?
Odpoveď
Význam gréckeho slova v Novom zákone, ktorý sa najčastejšie prekladá ako „uctievanie“ (proskuneo), je „padnúť pred“ alebo „pokloniť sa pred“. Uctievanie je postoj ducha. Keďže ide o vnútornú, individuálnu činnosť, kresťania môžu uctievať po celý čas, sedem dní v týždni. Keď sa kresťania formálne zídu na uctievanie, dôraz by sa mal stále klásť na individuálne uctievanie Pána. Každý účastník si musí byť vedomý toho, že uctieva Boha na individuálnom základe.
Povaha kresťanského uctievania je zvnútra von a má dve rovnako dôležité vlastnosti. Musíme uctievať „v duchu a v pravde“ (Ján 4:23-24). Uctievanie v duchu nemá nič spoločné s naším fyzickým držaním tela. Súvisí to s naším najvnútornejším bytím a vyžaduje si niekoľko vecí. Najprv sa musíme znovu narodiť. Bez Ducha Svätého, ktorý v nás sídli, nemôžeme Boha uctievať, pretože Ho nepoznáme. „Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch.“ (1. Korinťanom 2:11b). Duch Svätý v nás je ten, kto aktivuje uctievanie, pretože v podstate oslavuje sám seba a každé pravé uctievanie oslavuje Boha.
Po druhé, uctievanie v duchu si vyžaduje myseľ sústredenú na Boha a obnovenú pravdou. Pavol nás vyzýva: „aby ste prinášali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením zmýšľania“ (Rímskym 12:1,2). Iba vtedy, keď sa naša myseľ zmení zo zamerania na svetské veci na Boha, môžeme uctievať v duchu. Rozptyľovania rôznych druhov môžu zaplaviť našu myseľ, keď sa snažíme chváliť a oslavovať Boha, čo bráni nášmu pravému uctievaniu.
Po tretie, uctievať v duchu môžeme len vtedy, ak máme čisté srdce, otvorené a kajúcne. Keď sa srdce kráľa Dávida naplnilo vinou za jeho hriech s Batšebou (2. Samuelova 11), zistil, že je nemožné uctievať. Cítil, že Boh je od neho ďaleko, „nariekal celý deň“ a cítil, ako na neho doliehala Božia ruka (Žalm 32:3, 4). Ale keď vyznal svoj hriech, obecenstvo s Bohom sa obnovilo a sršali z neho uctievanie a chvála. Pochopil, že „Skrúšený duch, to je obeta Bohu; skrúšeným a zdrveným srdcom nepohŕdaš, Bože.“
(Žalm 51:19). Chvála a uctievanie Boha nemôžu pochádzať zo sŕdc naplnených nevyznaným hriechom.
Druhou vlastnosťou pravého uctievania je, že sa koná „v pravde“. Každé uctievanie je odpoveďou na pravdu a čo by mohlo byť lepším meradlom pravdy ako Slovo Božie? Ježiš povedal svojmu Otcovi: „Tvoje slovo je pravda“ (Ján 17:17b). Žalm 119 hovorí: „Tvoj zákon je pravda“ (v. 142) a „Podstatou tvojho slova je pravda“ (v. 160). Aby sme skutočne uctievali Boha, musíme pochopiť, kto je a čo urobil, a jediné miesto, kde sa plne zjavil, je v Biblii. Uctievanie je vyjadrením chvály z hĺbky našich sŕdc smerom k Bohu, ktorý je pochopený prostredníctvom Jeho Slova. Ak nepoznáme pravdu z Biblie, nepoznáme Boha a nemôžeme skutočne uctievať.
Keďže vonkajšie činy sú pri kresťanskom uctievaní druhoradé, neexistuje žiadne pravidlo o tom, či by sme mali počas spoločného uctievania sedieť, stáť, padnúť, byť ticho, alebo nahlas spievať chvály. O týchto veciach by sa malo rozhodnúť na základe povahy zboru. Najdôležitejšie je, aby sme uctievali Boha v duchu (v našich srdciach) a v pravde (v našej mysli).
English
Aký je význam kresťanského uctievania?
