Otázka
Čo by mali kresťanský rodičia robiť ak majú márnotratného syna (alebo dcéru)?
Odpoveď
V príbehu márnotratného syna (Lukáš 15:11-32) sa nachádza niekoľko zásad, ktoré môžu veriaci rodičia použiť, aby tak reagovali a jednali s deťmi, ktoré kráčajú opačným smerom, v porovnaní s tým, ako ich rodičia vychovali. Rodičia však musia pamätať, že keď už raz ich deti dosiahnu dospelosť, tak sa už viac nenachádzajú pod autoritou svojich rodičov.
V príbehu márnotratného syna si mladší syn vezme svoje dedičstvo a odíde do vzdialenej krajiny a premrhal ho. V prípade dieťaťa, ktoré nie je znovuzrodeným veriacim je toto prirodzené. V prípade dieťaťa, ktoré jedného času urobilo jasné vyznanie viery v Krista, toto dieťa môžeme nazývať „márnotratným“. Zmysel tohto slova je „osoba, ktorá utratila všetok svoj majetok márnotratne“, čo je dobrým popisom dieťaťa, ktoré opustí domov a premrhá duchovné dedičstvo, ktoré jeho rodičia do neho investovali. Všetky tie roky výchovy, učenia, lásky a starostlivosti sú zabudnuté, ako sa toto dieťa búri proti Bohu. Pretože všetka vzbura je predovšetkým voči Bohu a sa preukazuje vo vzbure proti rodičom a ich autorite.
Všimnite si, že otec v podobenstve sa nesnaží zastaviť svojho syna pred tým, aby odišiel. Tak isto ani nenasleduje svoje dieťa, aby ho ochraňoval. Namiesto toho tento rodič ostáva doma a modlí sa a keď si jeho dieťa „vstúpi do seba“ a obráti sa a namieri si to späť domov, tak rodič stále čaká a sleduje a beží, aby to dieťa privítal, dokonca ešte aj „keď bol ešte ďaleko“.
Keď naši synovia a naše dcéry odídu – za predpokladu, že legálne na to majú vek – a urobia rozhodnutia o ktorých vieme, že im prinesú ťažké následky, tak rodičia ich musia nechať ísť a dovoliť im odísť. Rodič ich nenasleduje a tak isto sa nezasahuje do následkov, ktoré prídu. Naopak, rodič ostáva doma, verne sa modlí a striehne na znaky pokánia a zmeny. Až dokým toto nenastane, tak si rodič ponecháva rady pre seba a nezasahuje (1 Peter 4:15).
Keď už deti dosiahnu vek, kedy sú zákonne dospelé, tak sú podriadené jedine Božej autorite a splnomocnenej autorite vlády (Rímskym 13.1-7). Ako rodičia môžeme s láskou podporovať naše márnotratné dieťa a modliť sa a byť pripravení byť im po boku, keď sa rozhodnú urobiť krok smerom k Bohu. Boh často používa trápenie, ktoré si na seba sami privodíme, aby nás priviedol k rozumu a je na každom človeku samostatne, aby na to správne odpovedal. Ako rodičia nemôžeme zachrániť svoje deti – to dokáže urobiť iba Boh. A až pokým ten čas nenastane musíme pozorovať, modliť sa a ponechať do v Božích rukách. Toto môže byť bolestivý proces, ale ak sa to všetko udeje biblicky, tak to prinesie pokoj mysli a srdcu. Nemôžeme naše deti súdiť, to môže iba Boh. A tak v tomto je úžasné potešenie: „Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?“ (Genesis 18:25b).
English
Čo by mali kresťanský rodičia robiť ak majú márnotratného syna (alebo dcéru)?
