Otázka
Čo sa stalo v medzizákonnom období?
Odpoveď
Čas medzi poslednými zápismi zo Starého zákona a zjavením Ježiša je známi ako medzizákonné obdobie. Keďže nebolo prorockého slova v tom období, niektorý ho nazývaju „400 ročné tiché obdobie“. Politická, náboženská a sociálna atmosféra v Palestíne sa výrazne zmenila počas tohto obdobia. Mnoho toho čo sa stalo Daniel prorokoval (kapitoly 2, 7, 8 a 11 a porovnajte historické fakty).
Izrael bol pod Perzskou nadvládou od 532 – 332 p.n.l. Peržania dovolili Židom, aby praktikovali svoje náboženské obyčaje s malými zmenami. Bolo im dovolené, aby obnovili chrám a oslavovali v ňom (2. Kronická 36:22-23; Ezderáš 1:1-4). Toto obdobie zahŕňa posledných 100 rokov Starého zákona a prvych 100 rokov medzizákonného obdobia. Toto bol čas relatívneho pokoja a spokojnosti, ale to bolo iba tichosť pred búrkou.
Alexander Veľký porazil Daria Perzského a tak priviedol grékov na svetovú vlasť. Alexander bol Aristotelov učeník a dobre vyučený v gréckej filozofii a politiky. Prikázal, aby sa grécka kultúra šírila v každej zemi ktorú pokoril. Výsledkom bol Hebrejský Starý zákon preložený do gréčtiny a ten preklad je známi ako Septuaginta. V Novom zákone mnohé citáty zo Starého zákona sú prevzaté zo Septuaginty. Alexander dovolil náboženskú slobodu pre Židov, ale predsa propagoval grécky spôsob života. Toto nebolo dobré pre Židov, lebo grécky spôsob života bol humanistický a nebol pobožný.
Po Alexandrovej smrti, v Judsku bolo mnoho vladárov a kulminovalo to Antiochom Epifanom. Antioch urobil omnoho viacej ako čo len odmietol náboženskú slobodu pre Židov. Okolo 167. Roku p.n.l. zrušil kňažské pokolenie a znesvätil chrám a znečistil ho nečistými zvieratami a pohanským oltárom (Marek 13:14); takéto správanie bolo rovnaké znásilneniu. Po určitom čase Židia sa sprotivili tomuto a znovu postavili kňazov a zachránili chrám. Obdobie, ktoré nasledovalo bolo obdobie vojen, násilia a rivality.
Okolo 63. roku p.n.l. Pompej pokoril Palestínu a Judsko dal pod Cezarovu kontrólu. Toto priviedlo k tomu, že sa Herodes stal kráľom Judska na základe povolenia rímskeho vládcu a senáta. Toto je vlasť, ktorá brala daň od Židov a na konci zabila Mesiáša na kríži. Takže teraz sú v Judsku zmiksované rímska, grécka a židovská kultúra.
Počas obdobia gréckej a rímskej nadvlády sa v Palestíne vydvojili dve politické/náboženské skupiny ľudí. Farizeji dodali príkazi do Mojžišovho zákona na základe tradícii a na konci považovali svoje zákony dôležitejšie ako Božie (Marek 7:1-23). Ikeď Kristovo učenie často súhlasilo z farizejmi, predsa sa protivil ich legalizmu a nedostatku súcitu. Saduceji predstavovali aristokraciu a bohatých. Saduceji, ktorí prišli na vlasť skrze Sinedrión odmietali všetko okrem Mojžišových kníh. Neverili vo vzkriesenie a boli vlastne tieň grékov, ktorym sa divili.
Toto všetko pripravilo scénu pre Ježiša Krista a zároveň malo veľký vpliv na izraelský národ. Aj Židia aj pohania v tej krajine boli nespokojný s náboženstvom. Pohania začali uvažovať o tom koľko je politeizmus valídny. Rimania a Gréci boli navedený na rozmýšľanie o židovskych písmach, ktoré nebolo ľachko čítať v gréčtine alebo latínčine. Židia boli skľúčení. Znovu boli pokorení, utláčaní a znečisťovaní. Utrácali nádej a vieru ešte viac. Boli si presvedčení, že jediná vec ktorá ich môže teraz zachrániť a zároveň aj ich vieru, je príchod Mesiáša.
Nový zákon hovorí o tom ako prišla nádej, ale nie iba pre Židov, ale pre celý svet. Kristovo splnenie proroctva bolo očakávané o odhalili ho tí ktorí ho hľadali. Príbehy o rímskom stotníkovy, mudrcoch a Nikodémovi nám poukazujú na to, že Ježiš bol identifikovaný ako Mesiáš už v dobe v ktorej žil. 400 rokov tichosti bolo pretrhnuté najväčšou zväsťou ikedy – evanjeliom Ježiša Krista.
English
Čo sa stalo v medzizákonnom období?
