Otázka
Majú ženy v zbore zostať ticho?
Odpoveď
Prvý list Korinťanom 14:33-35 hovorí: „Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila“ (Ekumenický preklad). Na prvý pohľad sa zdá, že ide o celkový príkaz, že ženám v zhromaždení nie je dovolené hovoriť. V tom istom liste (1. Kotinťanom 11:5) však Pavol zmieňuje situácie, kde je ženám dovolené sa modliť a prorokovať v zhromaždení. Takže 1. Korinťanom 14:33-35 nehovorí o tom, že má žena ostať absolútne ticho počas celého zhromaždenia. Zákaz musí byť nejako ohraničený v kontexte.
Obsahom 14. kapitoly 1. listu Korinťanom je dať poriadok zhromaždeniu. Cirkev v Korinte bola označená za chaos a nedostatok poriadku, ktorý v tomto zhromaždení vzrastal (verš 33). Každý sa do služby v zbore zapájal hocijakým prejavom ako chcel, kedykoľvek chcel a tak nahlas ako chcel. Tí, ktorí mali dar jazykov hovorili súčasne a nikto sa nezaujímal o interpretáciu toho, čo bolo povedané. Tí, ktorí mali nejaké zjavenie od Boha náhodne vykrikovali aj keď v tom hluku nebolo možné počuť, čo bolo povedané a zjavne nikto nehodnotil to, čo bolo povedané ako proroctvo. Stretnutie bolo označené za chaos a nikto z neho nebol poučený (pozri verše 5,12 a 19). Aby bol napravený tento problém, Pavol poučil niektorých ľudí / skupiny aby „mlčali“ v určitom čase a na základe niektorých podmienok:
• verše 27-28: „Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu.“
• verše 29–31a: „No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. Lebo po jednom môžete všetci prorokovať,“
• verše 34–35: „ ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila.“
Ako sme už poznamenali, ženám je dovolené modliť sa a prorokovať v 1. Korinťanom 11:5, takže verše v 1. Korinťanom 14:33-35 nemôžu úplne ženám zakázať akékoľvek rozprávanie. Ako je zjavné z nariadení pre tých, ktorí hovoria jazykmi a prorokujú, ostatným je tiež zakázané hovoriť v určitom čase z určitých dôvodov. Dôležitý je kontext.
Po prvé, príkaz daný ženám, aby zostali ticho rieši dve dôležité veci: náležitý poriadok zhromaždenia a správny prejav poznania autority. Pravdepodobne niektoré ženy hovorili spôsobom, ktorý neuznával duchovnú autoritu ich mužom alebo predstaveným zboru. Podobný prípad je v 1. Korinťanom 11. Ženám je dovolené modliť sa a prorokovať, keď majú pokryté hlavy na prejav úcty voči duchovnej autorite. (V prvom storočí bolo pokrytie hlavy znakom cudnej, úctivej ženy, takže ženy v cirkvi si ho nemohli dať dolu, ak by tak urobili, bol by to v tej dobe prejav drzosti a neposlušnosti. V dnešnej dobe nemajú pokrývky hlavy rovnaký význam, takže väčšina evanjelikálnych interpretov zdôrazňuje postoj rešpektu, podľa znakov v kultúre, nie teda špecificky pokrývku hlavy). Môžeme si predstaviť, že Pavol hovorí „ak sa žena chce modliť alebo prorokovať v zbore môže, ak preukazuje patričný rešpekt voči autoritám zboru, inak nech zostane ticho“.
Grécke slovo gunaikes v 1. Korinťanom 14:34 môže znamenať „žena“ alebo „manželka“, závisí to od kontextu. Zmienka o manželoch v 35. verši môže naznačovať, že sa jedná o „manželky“, s myšlienkou, že len vydaté ženy majú byť v zbore ticho. Keď však aplikujeme Pavlov príkaz len na vydaté ženy, nerieši to problém. V starovekom svete manželstvo znamenalo vyšší spoločenský status. Ak by bolo vydatým ženám prikázané mlčať v zbore, o čo viac by to bolo očakávané od slobodných aby ticho sedeli?
Všetkých možných interpretácií 1. Korinťanom 14:33-35 je príliš mnoho, aby sme tu všetky vypísali. Najlepšie vysvetlenie počíta s kontextom a rieši napätie medzi 11. a 14. kapitolou. Najbližší kontext rieši odovzdávanie proroctva a premýšľaním nad ním. Ak má niekto proroctvo pre zbor na verejnom stretnutí, zbor by ho mal posúdiť (1. Korinťanom 14:29). Zbor by mal uvážiť a posúdiť, či je to skutočne od Boha a ak áno, tak rozhodnúť, čo robiť. Zdá sa, že najlepšie pochopenie na základe kontextu je, že ženy by mali mlčať v procese posudzovania, pretože hodnotenie proroctva je úkon duchovnej autority. Môžu nastať ďalšie komplikácie: čo ak žena spochybňuje manželove proroctvo, alebo nesúhlasí s tým ako jej manžel vyhodnotil proroctvo? V tom prípade prípade by bolo pre ňu vhodné, aby zachovala pokoj a spýtala sa na to doma v súkromí (verš 35). Takto preukáže rešpekt voči duchovnej autorite svojho manžela a zníži možnosť neporiadku v cirkvi. (Aj keď to nie je spomenuté v tejto časti, manžel by urobil dobre, keby sa zdržal komentárov, ak by proroctvo jeho manželky bolo spochybnené!)
Zdá sa, že Pavlov pôvodný zámer 11. a 14. kapitole bol, aby žena nebola súčasťou posudzujúceho procesu hodnotenia proroctva. Otázka zostáva ako aplikovať tento príkaz v dnešnej dobe.
V oboch kapitolách Pavol horlí za udržanie mužského duchovného vodcovstva v domácnosti a v zbore ako univerzálny vzor (pozri tiež 1. Timoteovi 2:12). Kňazi a starší sú muži a ženy prichádzajú pod touto autoritou so zvyškom zboru. To, ako je toto podriadenie sa autorite známe a aplikované, sa môže líšiť podľa aktuálnych kultúrnych zvyklostí. Ak je pokrývka hlavy (ako v 11. kapitole) vhodným vyjadrením ženskej cudnosti a podriadenosti, potom by ju mali nosiť. Aj je tento symbol už neaktuálny, potom môže byť vyradený v prospech iného aktuálneho symbolu. V modernej západnej kultúre je určite primeraným symbolom zdržanlivé obliekanie. Ostatné zvyky ako napríklad to, že si manželka zoberie manželove priezvisko, čo bolo dôležité v určitej dobe v americkej kultúre, ale dnes už je to menej podstatné.
Môže byť ešte ďalší dôvod zakorenený v kultúre, pre ktorý bol daný príkaz, aby ženy mlčali v zhromaždení. Účasť na posudzovaní pre ženy v prvom storočí v hocijakom zhromaždení, by bola považovaná za prisvojovanie si autority. Možno v dnešnej kultúre, kde sú ženy pozvané s spoluúčasti, ich mlčanie v zbore nie je vyžadované za účelom preukázania patričnej úcty ich manželom a vedúcim zboru. Podľa tejto interpretácie to môžeme chápať takto - pokiaľ je mužské vedenie v domácnosti a v zbore v úcte a ženy prejavujú jeho prijatie zjavným spôsobom v danej kultúre, tak potom je dodržaný duch tejto pasáže.
English
Majú ženy v zbore zostať ticho?
