Otázka
Aké sú niektoré moderné formy modloslužby?
Odpoveď
Všetky rôzne formy moderného modlárstva majú v jadre jednu vec: seba samého. Väčšina ľudí sa už neklania modlám a obrazom. Namiesto toho sa klaniame na oltári boha seba samého. Tento typ moderného modlárstva má rôzne podoby.
Po prvé, uctievame sa na oltári materializmu, ktorý živí našu potrebu budovať si ego prostredníctvom získavania ďalších „vecí“. Naše domovy sú plné najrôznejších vecí. Staviame stále väčšie a väčšie domy s väčším počtom skríň a úložných priestorov, aby sme do nich mohli umiestniť všetky veci, ktoré kupujeme a za mnohé z nich sme ešte ani nezaplatili. Väčšina našich vecí má v sebe zakomponované „plánované zastarávanie“, takže sa v krátkom čase stanú nepoužiteľnými, a tak ich odkladáme do garáže alebo iných skladovacích priestorov. Potom sa vrhneme na kúpu najnovšieho predmetu, odevu alebo pomôcky a celý proces sa začína odznova. Táto neukojiteľná túžba po ďalších, lepších a novších veciach nie je nič iné ako žiadostivosť. Desiate prikázanie nám hovorí, aby sme sa nestali obeťou žiadostivosti: „Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu!“ (2. Mojžišova 20:17). Boh vie, že nikdy nebudeme šťastní, keď budeme uspokojovať svoje materialistické túžby. Materializmus je Satanova pasca, aby sme sa sústredili na seba a nie na Boha.
Po druhé, uctievame sa na oltári vlastnej pýchy a ega. Často to má podobu posadnutosti kariérou a zamestnaním. Milióny mužov - a čoraz viac žien - trávia v práci 60 až 80 hodín týždenne. Dokonca aj počas víkendov a dovoleniek nám hučia notebooky a v mysli nám víria myšlienky, ako dosiahnuť väčší úspech v podnikaní, ako získať povýšenie, ako získať ďalšie zvýšenie platu, ako uzavrieť ďalší obchod. Medzitým naše deti túžia po pozornosti a láske. Namýšľame si, že to robíme pre ne, aby sme im zabezpečili lepší život. V skutočnosti to však robíme pre seba, aby sme si zvýšili sebavedomie tým, že budeme v očiach sveta vyzerať úspešnejší. To je hlúposť. Všetka naša práca a úspechy nám po smrti nebudú nič platné, ani obdiv sveta, pretože tieto veci nemajú večnú hodnotu. Ako to povedal kráľ Šalamún: „Je totiž človek, ktorý sa namáhal múdro, umne a šikovne, ale svoj podiel odovzdá niekomu, kto sa s tým nenamáhal — aj to je márnosť a veľké zlo. Veď čo zostáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod slnkom, keď každý jeho deň je boľavou ranou a mrzutosť je jeho zamestnaním, ba ani v noci si jeho srdce neodpočinie? Aj toto je márnosť“ (Kazateľ 2:21-23).
Po tretie, zbožšťujeme ľudstvo - a tým aj seba - prostredníctvom naturalizmu a moci vedy. To nám dáva ilúziu, že sme pánmi nášho sveta, a buduje naše sebavedomie do božských rozmerov. Odmietame Božie slovo a Jeho opis toho, ako stvoril nebo a zem, a prijímame nezmysly evolúcie a naturalizmu. Prijímame bohyňu environmentalizmu a namýšľame si, že môžeme zachovať Zem donekonečna, keď Boh vyhlásil, že Zem má obmedzenú životnosť a vydrží len do konca veku. Vtedy zničí všetko, čo stvoril, a stvorí nové nebo a novú zem. „Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené. Keď sa toto všetko má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy, čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesia rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?! Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť“ (2. Petrov 3:10-13). Ako sa jasne uvádza v tejto pasáži, nemali by sme sa sústrediť na uctievanie životného prostredia, ale na svätý život, keď netrpezlivo čakáme na návrat nášho Pána a Spasiteľa. On jediný si zaslúži uctievanie.
A napokon, čo je možno najničivejšie, uctievame sa na oltári sebadarovania alebo uspokojovania vlastného ja s vylúčením všetkých ostatných a ich potrieb a túžob. Prejavuje sa to v samo-pôžitkárstvu prostredníctvom alkoholu, drog a jedla. Ľudia v bohatých krajinách majú neobmedzený prístup k alkoholu, drogám (užívanie liekov na predpis je na najvyššej úrovni, dokonca aj medzi deťmi) a jedlu. To vedie k obezite, cukrovke a ďalším problémom. Sebaovládanie, ktoré tak zúfalo potrebujeme, sa vytráca v našej nenásytnej túžbe jesť, piť a užívať čoraz viac liekov. Odolávame akejkoľvek snahe prinútiť nás, aby sme obmedzili svoje chute, a sme odhodlaní urobiť zo seba boha svojho života. Toto zmýšľanie má svoj pôvod v rajskej záhrade, kde Satan pokúšal Evu, aby jedla zo stromu so slovami „budete ako Boh“ (1. Mojžišova 3:5). Odvtedy je to túžba človeka - byť bohom. Toto uctievanie seba samého je základom všetkého moderného modlárstva.
V jadre každého modlárstva seba samého sú tri žiadostivosti, ktoré sa nachádzajú v 1. Jánovom liste 2:16: „Veď nič z toho, čo je vo svete — žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a vystatovanie sa blahobytom —, nie je z Otca, ale zo sveta.” Ak chceme uniknúť modernému modlárstvu, musíme si priznať, že je rozšírené, a odmietnuť ho vo všetkých jeho podobách. Nie je z Boha, ale zo Satana. Lož, že láska k sebe samému prinesie naplnenie, je tá istá, ktorú Satan rozpráva od chvíle, keď prvýkrát oklamal Adama a Evu. Bohužiaľ, stále na ňu naletíme. Ešte smutnejšie je, že mnohé cirkvi ju šíria hlásaním evanjelia zdravia, bohatstva a prosperity postaveného na modle sebaúcty. Zameraním sa na seba však nikdy nenájdeme šťastie. Naše srdcia a mysle musia byť zamerané na Boha a na druhých. Preto Ježiš na otázku, aké je najväčšie prikázanie, odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou“ (Matúš 22:37). Keď budeme milovať Pána a druhých všetkým, čo je v nás, v našich srdciach nebude miesto pre modloslužbu.
English
Aké sú niektoré moderné formy modloslužby?
