Otázka
Čo znamená modliť sa v jazykoch? Je modlitba v jazykoch modlitebnou rečou medzi veriacim a Bohom?
Odpoveď
Aby si mal potrebné pozadie, prečítaj si náš článok o dare hovorenia jazykmi. Ako dôkaz modlenia sa v jazykoch sú citované štyri primárne oddiely z Písma: Rimanom 8:26, 1. Korinťanom 14:4-17; Efezanom 6:18 a Júdov 1:20. V Efezanom 6:18 a Júdov 1:20 sa spomína výraz „modliť sa/prosiť v Duchu". Vnímať hovorenie jazykmi ako modlitebnú reč však asi nie je najlepšou interpretáciou tohto výrazu.
V Rimanom 8:26 sa píše: „Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi." Vzhľadom na dve kľúčové veci je veľmi nepravdepodobné, že by sa verš Rimanom 8:26 odvolával na modlenie v jazykoch ako na modlitebnú reč. Po prvé, v Rimanom 8:26 sa „vzdychy" pripisujú Duchu, nie veriacemu. Po druhé, ten istý verš popisuje vzdychanie Ducha ako „nevysloviteľné". Samotnou podstatou hovorenia jazykmi je vyslovovanie slov.
To nás vedie ku oddielu z 1. Korinťanom 14:4-17 a predovšetkým k veršu 14: „Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia." 1. Korinťanom 14:14 zreteľne hovorí o „modlitbe jazykmi". Čo to znamená? Po prvé, je nesmierne dôležité skúmať kontext verša. Celá 14. kapitola 1. listu Korinťanom predovšetkým porovnáva a kontrastuje dar hovorenia jazykmi s darom proroctva. Z veršov 2 – 5 je zrejmé, že Pavol vníma proroctvo ako nadradený dar. Zároveň však Pavol vyzdvihuje hodnotu jazykov a vyhlasuje, že je rád, že hovorí jazykmi viac ako ktokoľvek iný (verš 18).
V 2. kapitole knihy Skutkov nachádzame opis prvého výskytu daru jazykov. Apoštoli prehovorili inými jazykmi v deň Letníc. Zo Skutkov 2 je však jasné, že apoštoli hovorili ľudskými jazykmi (Skutky 2:6-8). Slovo, ktoré sa v Skutkoch 2 aj 1. Korinťanom 14 prekladá ako „jazyky", má v gréčtine tvar glossa, čo znamená (ľudská) „reč". Toto slovo je napríklad základom moderného slovenského slova „glosár" (slovník). Takzvané „hovorenie jazykmi" bola schopnosť hovoriť cudzím jazykom za účelom komunikovať evanjelium niekomu, kto daným jazykom hovorí. Zdá sa, že v multikultúrnej oblasti Korintu bol dar jazykov obzvlášť cenný a významný. Vďaka tomuto daru boli korintskí veriaci schopní lepšie komunikovať evanjelium a Božie slovo. Pavol sa však jasne vyjadril, že v tomto prípade by mali byť cudzie jazyky vykladané alebo „prekladané" (1. Korinťanom 14:13; 14:27). Korintskí veriaci hovorili cudzími jazykmi a hlásali Božie pravdy tým, ktorí ním hovoril. Jeden z nich mal však potom pretlmočiť, čo sa hovorilo, aby tomu mohlo rozumieť celé zhromaždenie.
Čo je teda modlitba v jazykoch a v čom sa líši od hovorenia cudzími jazykmi? V 1. Korinťanom 14:13-17 sa dozvedáme, že aj modlitbu v jazykoch je potrebné vykladať. V dôsledku toho sa zdá, že modlitba v jazykoch je predkladanie modlitby Bohu. Táto modlitba by slúžila tomu, kto daným jazykom hovorí, ale zároveň ju bolo potrebné vyložiť, aby mohlo byť budované celé telo.
Tento výklad sa nezhoduje s výkladom ľudí, ktorí vnímajú modlitbu v jazykoch ako samostatnú modlitebnú reč. Ich alternatívne chápanie by sa dalo zhrnúť takto: modlenie sa v jazykoch je osobná modlitebná reč medzi veriacim a Bohom (1. Korinťanom 13:1), ktorú veriaci používa na budovanie seba samého (1. Korinťanom 14:4). Z nasledujúcich dôvodov je to však nebiblické: 1) Ako by modlitba v jazykoch mohla byť osobnou modlitebnou rečou, ak má byť vykladaná (1. Korinťanom 14:13-17)? 2) Ako by modlitba v jazykoch mohla slúžiť na budovanie seba samého, keď Písmo hovorí, že duchovné dary sú na budovanie cirkvi, nie seba (1. Korinťanom 12:7)? 3) Ako by modlitba v jazykoch mohla byť osobnou modlitebnou rečou, ak je dar jazykov „znamením pre neveriacich" (1. Korinťanom 14:22)? 4) Biblia jasne hovorí, že nie každý má dar jazykov (1. Korinťanom 12:11; 12:28-30). Ako by jazyky mohli slúžiť na budovanie seba samého, ak ich nemôže mať každý veriaci? Nepotrebujeme byť budovaní všetci?
Niektorí chápu modlitbu v jazykoch ako „tajnú zakódovanú reč", ktorá diablovi a démonom bráni rozumieť našim modlitbám a vďaka tomu nad nimi získavame výhodu. Tento výklad je však nebiblický z nasledovných dôvodov: 1) Nová zmluva na viacerých miestach opisuje jazyky ako ľudskú reč, pričom diabol a démoni ľudskej reči rozumejú. 2) Biblia zaznamenáva nespočetne veľa veriacich, ktorí sa nahlas modlia vo svojom vlastnom jazyku bez akýchkoľvek obáv, že by ich diabol odpočúval. Ak aj diabol a/alebo démoni počujú naše modlitby a rozumejú im, nedokážu Bohu zabrániť, aby na ne odpovedal podľa svojej vôle. Máme istotu, že Boh počuje naše modlitby, a preto je irelevantné, či ich počujú a či im rozumejú diabol a démoni.
Čo potom povedať na mnohých kresťanov, ktorí údajne zažili modlitbu v jazykoch a vnímali ju ako veľmi budujúcu? Po prvé, svoju vieru a prax musíme zakladať na Písme, nie na skúsenosti. Aj svoje skúsenosti potrebujeme vnímať vo svetle Písma, nie vykladať Písmo vo svetle skúsenosti. Po druhé, aj mnoho siekt a svetových náboženstiev hlásia výskyt hovorenia/modlenia sa v jazykoch. Je zrejmé, že títo neveriaci to nedostali od Ducha Svätého, a tým pádom sa zdá, že démoni sú schopní dar hovorenia jazykmi sfalšovať. To by nás malo viesť ešte ku väčšej opatrnosti, keď svoje skúsenosti porovnávame s Písmom. Po tretie, štúdie ukázali, že hovorenie/modlitba v jazykoch môže byť naučené správanie. Ak človek počúva a pozoruje ostatných pri hovorení v jazykoch, môže sa to na neho nalepiť, hoc aj nevedomky. Toto je najpravdepodobnejšie vysvetlenie pre drvivú väčšinu prípadov hovorenia/modlenia sa v jazykoch medzi kresťanmi. Po štvrté, pocit „sebabudovania" je prirodzený. Keď ľudské telo zažíva niečo nové, vzrušujúce, emocionálne a/alebo odpojené od racionálneho rozumu, začne vylučovať adrenalín a endorfíny.
Modlitba v jazykoch je celkom určite otázkou, pri ktorej sa kresťania s rešpektom a láskou zhodli, že sa nezhodujú. Modlitba v jazykoch nie je to, čo rozhoduje o spasení. Modlitba v jazykoch neoddeľuje zrelých kresťanov od nezrelých. Otázka existencie modlitby v jazykoch či osobnej modlitebnej reči nepatrí medzi základné zásady kresťanskej viery. Hoci teda osobne veríme tomu, že biblický výklad modlitby v jazykoch nenasvedčuje konceptu osobnej modlitebnej reči s cieľom sebabudovania, musíme uznať, že mnohí, ktorí modlitbu v jazykoch praktizujú, sú stále našimi bratmi a sestrami v Kristovi a sú hodní našej lásky a úcty.
English
Čo znamená modliť sa v jazykoch? Je modlitba v jazykoch modlitebnou rečou medzi veriacim a Bohom?
