Otázka
Čo hovorí Biblia o modlení sa za mŕtvych?
Odpoveď
Modlitba za mŕtvych nie je biblický koncept. Naše modlitby nemajú žiadny vplyv na niekoho, kto už zomrel. Skutočnosť je taká, že v okamihu smrti je potvrdený večný osud človeka. Buď je spasený skrze vieru v Krista a je v nebi, kde prežíva odpočinok a radosť v Božej prítomnosti, alebo sa trápi v pekle. Príbeh o boháčovi a žobrákovi Lazárovi nám poskytuje živý obraz tejto pravdy. Ježiš tento príbeh jasne použil, aby učil, že po smrti sú nespravodliví navždy oddelení od Boha, že si pamätajú svoje odmietnutie evanjelia, že sú v mukách a že ich stav sa nedá napraviť (Lukáš 16:19 - 31).
Ľudí, ktorí stratili milovanú osobu, často povzbudzujeme, aby sa modlili za zosnulých a za ich rodiny. Samozrejme, mali by sme sa modliť za smútiacich, ale za mŕtvych nie. Nikto by nikdy nemal veriť, že sa za neho niekto môže modliť, a tým dosiahnuť nejaký priaznivý výsledok, keď už zomrel. Biblia učí, že o večnom stave ľudstva rozhoduje naše konanie počas života na zemi. „Osoba, ktorá hreší, zomrie ... Spravodlivosť spravodlivého bude na jednom a vina bezbožného bude na druhom“ (Ezechiel 18:20).
Pisateľ listu Hebrejom nám hovorí: „A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd“ (Hebrejom 9:27). Tu chápeme, že po smrti človeka sa nemôže zmeniť jeho duchovný stav – ani ním samým, ani vďaka úsiliu iných. Ak je zbytočné modliť sa za živých, ktorí dopúšťajú „hriech, ktorý vedie k smrti“ (1. Jánov 5:16), t. j. neustáleho hriechu bez toho, aby hľadali Božie odpustenie, ako by im mohla prospieť modlitba za tých, ktorí sú už mŕtvi, keďže neexistuje žiadny posmrtný plán spásy?
Ide o to, že každý z nás má len jeden život a sme zodpovední za to, ako ho prežijeme. Našu voľbu môžu ovplyvniť iní, ale v konečnom dôsledku musíme skladať popis z rozhodnutí, ktoré urobíme. Keď sa život skončí, už sa nemôžeme rozhodovať; nemáme inú možnosť, ako čeliť súdu. Modlitby iných môžu vyjadrovať ich túžby, ale výsledok nezmenia. Čas modliť sa za človeka je, kým žije a stále existuje možnosť, že sa zmení jeho srdce, postoje a správanie (Rimanom 2:3-9).
Je prirodzené, že máme túžbu modliť sa v čase bolesti, utrpenia a straty blízkych a priateľov, ale poznáme hranice platnej modlitby, ako sú zjavené v Biblii. Biblia je jedinou oficiálnou príručkou modlitby a učí, že modlitby za mŕtvych sú zbytočné. Napriek tomu sa v niektorých oblastiach „kresťanstva“ stretávame s praktizovaním modlitieb za mŕtvych. Napríklad rímskokatolícka teológia pripúšťa modlitby k mŕtvym aj za nich. Ale aj katolícke autority pripúšťajú, že v šesťdesiatich šiestich knihách kanonického Písma sa nenachádza výslovné oprávnenie na modlitby za mŕtvych. Namiesto toho sa pri obhajobe tejto praxe odvolávajú na apokryfy (2. Makabejcov 12:46), cirkevnú tradíciu, dekrét Tridentského koncilu, atď.
Biblia učí, že tí, ktorí sa podriadili Spasiteľovej vôli (Hebrejom 5:8-9), vstupujú po smrti priamo a bezprostredne do Pánovej prítomnosti (Lukáš 23:43; Filipanom 1:23; 2. Korinťanom 5:6, 8). Prečo by potom mali potrebu modlitieb od ľudí na zemi? Aj keď súcitíme s tými, ktorí stratili svojich drahých, musíme mať na pamäti, že „teraz je príhodný čas, hľa, teraz je deň spásy“ (2. Korinťanom 6:2). Hoci sa kontext vzťahuje na celú epochu evanjelia, verš je vhodný pre každého jednotlivca, ktorý nie je pripravený čeliť nevyhnutnému - smrti a následnému súdu (Rimanom 5:12; 1. Korinťanom 15:26; Hebrejom 9:27). Smrť je definitívna a po nej už žiadna modlitba človeku nepomôže získať spasenie, ktoré za života odmietol.
English
Čo hovorí Biblia o modlení sa za mŕtvych?
