Otázka
Existuje dôkaz, že Boh odpovedá na modlitby?
Odpoveď
Dalo by sa uviesť nespočetných veľa príbehov: vyliečených chorôb, prejdených skúšok, udelených pokání a odpustení, obnovených vzťahov, nakŕmených hladných detí, zaplatených účtov a životov a duší zachránených cez účinnosť modlitby. Takže áno, existuje veľa dôkazov, že Boh odpovedá na modlitby. Väčšina dôkazov je však neoficiálnych a osobných a to trápi mnohých, ktorí myslia na „dôkazy“, iba ako také, ktoré sú pozorovateľné, merateľné a reprodukovateľné.
Písmo jasne učí, že modlitby sú vypočuté. Jakubov list 5:16, uvádza, že: „veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého.“ Ježiš učil svojich učeníkov, že: „ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás, proste, čo len chcete, a stane sa vám“ (Ján 15:7). Prvý Jánov list 3:22, utvrdzuje túto pravdu, keď hovorí, že: „o čokoľvek prosíme, dostaneme od neho, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa mu páči.“
Sväté Písmo je navyše plné príbehov o zodpovedaných modlitbách. Eliášova modlitba pre oheň z neba (2. Kráľov 1:12), Chizkijova modlitba za oslobodenie (2. Kráľov 19:19) a modlitba apoštolov za odvahu (Skutky 4:29) sú iba tri príklady. Keďže tieto výpovede napísali očití svedkovia udalostí, predstavujú jasný dôkaz vyslyšaných modlitieb. Niekto by, samozrejme, mohol namietať, že Písmo nepredkladá pozorovateľný dôkaz vo „vedeckom“ zmysle. Žiadne tvrdenie Písma však nebolo definitívne vyvrátené, takže nie je dôvod pochybovať o jeho svedectve. V skutočnosti označovanie niektorých druhov dôkazov za „vedecké“ a niektorých za „nevedecké“ je, v najlepšom prípade, nekonkrétne a umelé rozlíšenie. Takéto rozlíšenie možno urobiť len a priori, t. j. pred vyhodnotením údajov. Inými slovami, voľba vyhodnotiť účinnosť modlitby iba na základe pozorovateľných dôkazov nie je voľbou motivovanou údajmi, ale predchádzajúcimi filozofickými záväzkami. Keď sa toto svojvoľné obmedzenie uvoľní, biblické údaje hovoria za seba jasnou rečou.
Skupina výskumníkov príležitostne uskutoční vedeckú štúdiu o účinnosti modlitby. Ich zistenia sú zvyčajne, že modlitba nemá žiadny účinok (eventuálne má negatívny účinok), napríklad na priemerný čas zotavenia ľudí v lekárskej starostlivosti. Ako máme chápať výsledky takýchto štúdií? Existujú nejaké biblické dôvody pre nevypočuté modlitby?
Žalmy 66:18 hovoria: „Keby som bol mal v srdci zlý úmysel, Pán by ma nebol vypočul.“ Podobne aj 1. Jánov list 5:15 oprávňuje, že dostávame „kedykoľvek o niečo prosíme“, s našou poslušnosťou Božích príkazov. Jakubov list poznamenáva, že: „prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; chcete to premárniť podľa svojich zlých žiadostí“ (4:3). Takže pár dôvodov pre neodpovedané modlitieb môže byť nevyznaný hriech a nesprávna motivácia.
Ďalším dôvodom nezodpovedanej modlitby je nedostatok viery: „Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána“ (Jakub 1:6-7). List Hebrejom 11:6 taktiež identifikuje vieru ako nevyhnutnú podmienku pre vzťah s Bohom, niečo vždy sprostredkované modlitbou v mene Krista: „Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú.“ Viera je teda potrebná na vypočutie modlitby.
Nakoniec, niektorí kritici kresťanstva tvrdia, že keďže Ježiš dáva svojim učeníkom pokyn, aby sa „opýtali, čo si želajú“, všetky modlitby by mali byť zodpovedané. Takáto kritika však úplne ignoruje podmienky sľubu v prvej časti verša: „Ak zostávate vo mne a ak aj moje slová zostávajú vo vás“ (Ján 15:7). Toto je jednoznačne predpis na modlenie sa v rámci vôle Božej; inými slovami, pravdivá modlitba, na ktorú Boh vždy odpovedá, je v skutočnosti tým druhom modlitby, ktorý vyslovene alebo nevyslovene žiada, aby sa uskutočnila vôľa Božia. Vôľa navrhovateľa je druhoradá. Sám Ježiš sa takto modlil v Getsemanskej záhrade (Lukáš 22:42). Pokorná modlitba viery umožňuje, aby sa na modlitbu odpovedalo „nie“; každý, kto neponúkne takúto modlitbu – každý, kto vyžaduje odpoveď – nemá právo očakávať odpoveď.
Ďalším dôvodom, prečo toľko štúdií uvádza neefektívnosť modlitby, je to, že nie je možné odstrániť premenné spojené s duchovným stavom tých, ktorí sa modlia (je predkladateľ prosby vôbec veriaci?), motivácie s ktorou ponúkajú modlitbu (je to dosiahnuť dôkazy alebo preto, že ich Duch Svätý podnietil modliť sa?), spôsob, akým predkladajú svoju modlitbu (modlia sa formátovým prejavom alebo zámerne predkladajú Bohu prosby?), atď.
Aj keby bolo možné eliminovať všetky takéto číhajúce premenné, jeden hlavný problém by zostal: keby sa modlitba dala otestovať empiricky a ak by to prinieslo presvedčivé výsledky, odstránilo by to potrebu viery. Nemôžeme „objaviť“ Boha prostredníctvom empirických pozorovaní; prichádzame k Nemu s vierou. Boh nie je taký nemotorný, aby sa zjavil spôsobom, ktorý si nezamýšľal. „Kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je“ (to znamená, že existuje). Viera je predpokladaná a prioritná.
Odpovedá Boh na modlitbu? Opýtajte sa ktoréhokoľvek veriaceho a budete vedieť odpoveď. Každý zmenený život každého veriaceho je pozitívnym dôkazom toho, že Boh odpovedá na modlitby.
English
Existuje dôkaz, že Boh odpovedá na modlitby?
